Slovenskí veriaci si v prvú januárovú nedeľu v Kostole sv. Jozefa v VIII. obvode hlavného mesta opäť mohli vypočuť Božie slovo v slovenčine, čo im organizačne zabezpečila tamojšia slovenská samospráva na čele s predsedníčkou Monikou Szelényiovou.
„Kto z vás by chcel vidieť Boha? Počuť Boha? Dotknúť sa ho, byť s ním, kráčať s ním, držať ho za ruku? Nemyslím metaforicky, ale reálne, že by sme ho videli na vlastné oči, počuli na vlastné uši, že by sme cítili jeho ruku,“ týmito slovami začal svoju kázeň kaplán Mikuláš Šurín zo Štúrova. Sú takí, podľa ktorých ľudské poznanie je obmedzené na skúsenosť a preto nemôže potvrdiť ani vyvrátiť existenciu nadprirodzeného. Odvolávajú sa na to, že keby videli Boha na vlastné oči, počuli ho, dotkli sa ho, potom by začali veriť, slúžiť mu.Pritom duchovné aj zmyslové poznanie majú podobnú hodnotu. „Môže niekto duchovne vyznávať hlúposti, čo nie sú realitou, ale niekto môže zmyslovo ponímať, že niečo videl, počul, zakúsil, pritom to nebola pravda. Tieto dva druhy poznania sa teda vyrovnávajú. Do toho všetkého však sa zjavuje Boh, pretože Slovo sa stalo telom. Ježiš Kristus sa stal človekom. Boh vykročil voči človeku všetkými krokmi a urobil pre neho všetko. Dokonca sa stal človekom...“ povedal duchovný pastier. „Boh sa nám dal poznať. A zrazu sme mohli my, ľudia, Boha vidieť, počuť a dotknúť sa ho... a zažívať celú túto dynamiku, ktorá nám zmyslovo prináša jednoznačné poznanie. Boh nám zjavil, že nie my mu slúžime ako nejakí otroci, ale ako milovaní služobníci, ako milované Božie deti. Ale nielen my slúžime jemu, ale aj on slúži nám.“
Brat Mikuláš ako príklad uviedol Michelangelovu fresku Stvorenie Adama v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, na ktorej Boh je vo všetkej sláve a velebe vyobrazený s majestátnou bradou, nesú ho anjeli a vystiera sa k človeku. „Všetky svaly sú natiahnuté na maximum, prst vystretý smerom k človeku, aby sa ho dotkol. Urobil všetko. Adam, ktorý predstavuje človeka, leží na zemi, vystiera ruku k Bohu. Svaly sú síce napnuté, ruka je vystretá, takmer sa ho dotýka, ale jeho prst je pokrčený v posledných dvoch článkoch. Stačí len vystrieť ho a stretne sa s prstom Boha. Boh pre nás spravil všetko. Liturgia je Božia aktivita, prostredníctvom ktorej sa ho opäť môžeme dotknúť. Opäť ho môžeme vidieť. Opäť ho môžeme prijať do svojho srdca (...) Do kostola prichádzame pre Boha, pre lásku k Bohu a preto, aby sme do tejto Božej aktivity boli včlenení, aby sme Bohom boli zasiahnutí. Stačí len pohnúť prstom. A tak teda toto pohnutie prstom, ktoré je majstrovským znázornením slobodnej voľby človeka, nám dáva poslednú otázku. Rozhodneme sa opäť pre službu Bohu? Rozhodneme sa opäť pre Boha?“ položil otázku dôstojný pán Mikuláš Šurín.
Na omši zo svätého písma čítala Margita Tóthová Urbaničová, miništrovala Beáta Erdeiová a na organe hral Štefan Nagy z Kolárova.
Čoraz častejšie sa stáva, že okrem pravidelných účastníkov slovenských omší z Budapešti a okolia prichádzajú na obrady aj turisti, najčastejšie zo Slovenska, ktorí sa o možnosti vypočuť si Božie slovo v slovenskom jazyku dozvedia z internetu. Tentokrát to bola napr. štvorčlenná rodina z obce Visolaje v okrese Púchov. Na januárovú slovenskú omšu tradične prichádza početná skupina Slovákov z Kerestúru (XVII. obvodu Budapešti). Tento rok jej účasť zorganizoval podpredseda tamojšieho slovenského voleného zboru Ladislav Pap. Kerestúrčanky priniesli domáce dobroty, chutné koláče na agapé, ktoré sa konalo na fare a nieslo sa ešte v sviatočnom duchu.
(CsL)
Foto: autor