V nedeľu 18. januára sa na severnej pologuli začal Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Už tradične cirkvám a kresťanským spoločenstvám, ktoré sa zapoja do tejto iniciatívy formou spoločnej bohoslužby, ponúka medzinárodný tím aktuálne texty, ktoré môžu zaradiť do svojich obradov. Ústrednou témou pre rok 2026 je biblický verš z Listu Efezanom.
„Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania“ (Ef 4, 4). Táto téma je považovaná za jadro kresťanskej identity a poverenie, ktoré volá po harmonickej jednote uprostred rozmanitosti života v Kristovi. Modlitby a zamyslenia v tomto roku pripravili Medzinárodná pracovná skupina spoločne s veriacimi Arménskej apoštolskej cirkvi a bratmi a sestrami arménskych evanjelických spoločenstiev. Čerpajú zo stáročných tradícií modlitieb a prosieb používaných arménskym ľudom, ako aj z hymien pochádzajúcich zo starobylých kláštorov a kostolov Arménska, niektoré až zo 4. storočia. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2026 pozýva veriacich čerpať z tohto spoločného kresťanského dedičstva a hlbšie sa ponoriť do spoločenstva v Kristovi, ktoré spája kresťanov po celom svete.
Korene Arménskej apoštolskej cirkvi
Arménska apoštolská cirkev je považovaná za jednu z najstarších kresťanských komunít na svete. Jej korene siahajú hlboko do učenia apoštolov Tadeáša a Bartolomeja, ktorí priniesli evanjelium do Arménska už v 1. storočí. Naplno sa však kresťanstvo rozvinulo až pod vedením svätého Gregora Osvietiteľa, prvého oficiálneho katolikosa (patriarchu) Arménska. V roku 301 sa Arménsko stalo prvou krajinou na svete, ktorá prijala kresťanstvo ako štátne náboženstvo pod panovaním kráľa Tiridatesa III., čím sa krajina stala priekopníkom viery ešte pred tým, ako ju prijala Rímska ríša.
Rituály Arménskej apoštolskej cirkvi, formované starovekými kresťanskými zvykmi a arménskymi kultúrnymi vplyvmi, odrážajú hlbokú úctu a duchovnú hĺbku. Božská liturgia, slávená v klasickej arménčine, spolu so sviatosťami cirkvi zahŕňa stáročné spevy, kadidlo a bohato zdobené rúcha, čím vytvára jedinečnú atmosféru spájajúcu veriacich s ranou cirkvou.
Ekumenické vzťahy a celosvetové pôsobenie
Arménska apoštolská cirkev má bohatú tradíciu ekumenizmu a snaží sa budovať mosty s inými kresťanskými komunitami. V posledných desaťročiach vedie dialóg s rôznymi denomináciami, vrátane rímskokatolíckej, pravoslávnej a tiež protestantských cirkví. Hľadá vzájomné spoločné body, pričom si zachováva svoje jedinečné dedičstvo. Účasť cirkvi vo Svetovej rade cirkví a jej vzťahy s Vatikánom a inými cirkevnými orgánmi sú príkladom jej oddanosti kresťanskej jednote a vzájomnému porozumeniu. Záväzok cirkvi k dialógu presahuje rámec kresťanstva a zahŕňa aj medzináboženský dialóg s inými náboženstvami, ako je islam. Takéto dialógy podporujú mier a porozumenie najmä v regióne, ktorý sa vyznačuje náboženskou rozmanitosťou a historickými napätiami. V tomto duchu Cirkev prispieva k celosvetovým diskusiám o náboženskej tolerancii, starostlivosti o životné prostredie a sociálnej spravodlivosti, čím odzrkadľuje svoj záväzok k hodnotám lásky, súcitu a rešpektu v zložitom svete.
Biblický text na rok 2026
Tohoročný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov vychádza z Listu Pavla Efezanom 4, 1 – 13, ktorý sumarizuje Pavlove učenie o jednote a zdôrazňuje, že nasledovníci Krista predstavujú „jedno telo a jedného Ducha“: „Preto vás napomínam ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske. Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst, jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých. Každému z nás však bola daná milosť podľa miery Kristovho daru. Preto je povedané: Keď vystúpil na výšiny, zajal zajatcov a ľuďom dal dary. A čo iné znamená „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil nad všetky nebesia, aby všetko naplnil. A on ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za zvestovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista.“
Žitie v jednote
Pavol používa obraz Cirkvi ako tela Kristovho, aby vyjadril jej jednotu spojenú s rozmanitosťou členov. Vo svete, kde je Kristovo telo zranené rozdeleniami medzi tradíciami a vyznaniami, je apoštolovo volanie k jednote adresované každému z nás, nielen ako cirkevným spoločenstvám, ale aj jednotlivcom v rámci našich spoločenstiev. Žitím v jednote nielen svedčíme o láske a moci Pána Ježiša Krista, ale aj stelesňujeme podstatu jeho učenia. Keď sa podporujeme navzájom a oslavujeme rozmanité dary a talenty, odrážame Kristovo srdce a pokračujeme v jeho diele na zemi.
Sprac. vzs