Február sa začal nedeľou, pre slovenských veriacich z rôznych častí Budapešti, Dunakeszi a Inárcsu svätou omšou v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha, ktorú na pozvanie Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti slúžil dôstojný pán Mikuláš Šurín z Farnosti svätého Imricha v Štúrove.
Obrad bol venovaný nebohej pravidelnej účastníčke slovenských bohoslužieb v Budapešti, podpredsedníčke Slovenskej samosprávy IX. obvodu, členke speváckeho zboru Ozvena Alžbete Krajňákovej a rodinám Kápolnaiovej a Herkeľovej. Na sv. omši miništrovala Beáta Erdeiová a zo Svätého písma čítala Margita Tóthová Urbaničová.
Dôstojný pán začal svoju kázeň priblížením typického ľudského správania, keď veľmi veľa času trávime starostlivosťou o svoj zovňajšok, zaujímaním sa o to, čo si o nás myslia, čo o nás hovoria iní, chceme byť navonok dokonalí. Budujeme svoj vonkajší imidž, ale na vnútro zabúdame. Podľa Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom Boh si nevyvolil len tých múdrych, šikovných, dobrých, ktorí konajú len dobro, ale vyvolil si tých, ktorí sú slabí, nedostatoční, hriešni. „Keď sledujeme to, na čo sa vzťahujú blahoslavenstvá, sú to veci, ktoré by dnes človek pred druhými nechcel priznať. Veď chudobný duchom, plačúci, tichý, lačný, smädný po spravodlivosti znamená, že trpí nespravodlivosť. Milosrdný, že dokáže odpúšťať svojim, ktorí sa voči nemu previnili, čistého srdca šíritelia pokoja, to nie sú ľudia, ktorí do sveta spravia dieru, ktorí sú vplyvní, majú moc, môžu rozkazovať. To sú ľudia, ktorí konajú Božiu vôľu, ktorí robia to, čo od nás chce Boh.“
Ako odznelo v kázni, človeku dobre padne, ak niekto uzná jeho prácu, ale to nie je dôležité. „Dôležité je to, čo od nás chce Boh. Milovať ho, slúžiť mu a priznať veci v pravde ako sú. Čiže aj naše pády, nedokonalosti, hriechy. Boh od nás nechce, aby sme boli dokonalí, ale aby sme sa v spolupráci s Božou milosťou o dokonalosť a svätosť snažili. Boh vie, že nie sme dokonalí, ale musíme prejavovať túžbu po dokonalosti.“ Na príklade troch kňazov, ktorí žili spočiatku nemravným životom, dôstojný pán ilustroval, ako sa zmenili vďaka ich túžbe po Božej milosti a pokání. Všetci sa neskôr stali svätými. „My všetci sme nedokonalí, ale Kristus nás pozýva k blahoslavenstvu. Stanovuje nám jasnú Božiu cestu, ktorá pre nás má končiť dobre. Preto, drahí bratia a sestry, nebojme sa Bohu verne slúžiť, vyznať svoje hriechy, priznať nedokonalosť. Nezáleží, čo si kto o nás myslí, záleží, čo si o nás myslí Boh. Nad našimi hriechmi konajme opravdivé pokánie, aby nad našou dušou zaznelo: radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi,“ ukončil svoju kázeň Mikuláš Šurín.
Po omši sa veriaci na pozvanie predsedníčky Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Moniky Szelényiovej presunuli na neďalekú faru, kde pre nich pripravili agapé s oslavou blížiacich sa 93. narodenín pravidelnej účastníčky slovenských svätých omší Kataríny Spiriovej.
(vzs)
Foto: Monika Szelényiová