Dňa 18. apríla popoludní sa Evanjelický kostol „Fasori“ v Budapešti zaplnil návštevníkmi, ktorí si prišli uctiť pamiatku evanjelického farára Gabriela Stehla. Dátum nebol náhodný, veď 16. apríl je v Maďarsku spomienkovým dňom obetí holokaustu.
Práve v apríli 1944, po nemeckej okupácii Maďarska, začal G. Stehlo organizovať záchranu židovských detí, ktorú v nasledujúcich mesiacoch rozšíril do 32 detských domovov. Podujatie, ktoré podporili Samospráva V. obvodu Budapešti a Slovenský spolok Identita, spojilo hudbu, poéziu a spoločné zamyslenie nad tým, ako nestratiť nádej ani v najťažších chvíľach.
Na koncerte účinkovali traja svetoznámi vynikajúci umelci. Anikó Áchimová Kovácsová na husliach, Csaba Bartos na violončele a Mónika Ruthová Vidaová na klavíri predniesli dve diela Ludwiga van Beethovena – Sonátu pre violončelo a klavír D dur, op. 102 č. 2 a Jarnú sonátu pre husle a klavír F dur, op. 24. Obe skladby, komponované v čase Beethovenovho zápasu s hluchotou, niesli v sebe odkaz o sile tvorby aj uprostred utrpenia.
Slávna herečka Piroska Molnárová, držiteľka Kossuthovej ceny, zarecitovala básne Ágnes Gellériovej, dcéry Endre Andora Gellériho. V posvätnom priestore chrámu nadobudli verše modlitebný charakter.
Farár György Aradi, ktorý program aj moderoval, vo svojom príhovore pripomenul, že zmyslom spomienky nie je uviaznuť v minulosti, ale vytvoriť z nej posolstvo pre budúcnosť. „Robíme všetko preto, aby sa podobné tragédie už nikdy nezopakovali,“ povedal.
Osobitný rozmer celej udalosti dodala prítomnosť potomkov „Stehlových detí“ – židovských chlapcov a dievčat, ktorých duchovný zachránil pred deportáciou. Práve oni sú živým dôkazom, že jeho odkaz neostal len v učebniciach dejepisu.
Keď po posledných tónoch doznel potlesk, György Aradi všetkým zaželal: „Dobré načerpanie síl a pokojné popoludnie.“ Presne to si návštevníci odniesli domov, úprimné a skromné stretnutie, ktoré lieči rany a stavia mosty.
Gabriel Stehlo (1909 – 1974) bol evanjelický farár, ktorý po nacistickej okupácii Maďarska v roku 1944 organizoval záchranu prenasledovaných židovských detí. Ako vedúci „B sekcie“ Medzinárodného Červeného kríža z poverenia biskupa Sándora Raffaya zriadil 32 detských domovov, v ktorých našlo útočisko vyše 1600 detí a celkovo takmer 2000 ľudí. Medzi zachránenými boli aj synovci Józsefa Attilu, dvaja vnuci Ferenca Molnára, básnik Ottó Orbán či neskorší nositeľ Nobelovej ceny za chémiu György Oláh. Po vojne založil Gaudiopolis – „mesto radosti“, samosprávnu detskú republiku, ktorá fungovala do roku 1950 a inšpirovala slávny film Niekde v Európe. V roku 1972 mu izraelský pamätník Jad Vašem ako prvému z Maďarska udelil titul „Spravodlivý medzi národmi“.
(ik)
Foto: autorka