Slovenská národnostná samospráva v Horných Peťanoch a miestny baptistický cirkevný zbor usporiadali v poslednú aprílovú nedeľu služby Božie v slovenskom jazyku. V Maďarsku je len neveľa Slovákmi obývaných osád s baptistickou komunitou.
Od iných protestantských cirkví sa baptistická líši predovšetkým tým, že vykonáva krst zvyčajne dospelých alebo dospievajúcich ľudí po verejnom vyznaní svojej viery ponorením do vody. Cirkevný zbor v Horných Peťanoch pôsobí od roku 1924 a o dva roky mladší je jeho spevokol, ktorý prekrásnym spevom sprevádzal slovenské služby Božie.
Početných prítomných, medzi ktorými boli aj predstavitelia Slovákov zo susedných obcí, privítala predsedníčka hornopetianskej slovenskej samosprávy Zuzana Pápaiová Laczkovszká. Na jej slová nadviazal vedúci cirkevného zboru Pavol Laczkovszki, ktorý poďakoval za účasť hosťom, členom zboru a hosťujúcemu kazateľovi Michalovi Šinkovi a jeho manželke Daniele z Panických Draviec.
Na začiatku bohoslužieb sa striedali spevy s čítaním žalmu a Božieho slova v slovenskom i maďarskom jazyku, čítali podpredsedníčka slovenského voleného zboru Hajnalka Harmatiová a Zuzana Laczkovszká, sólo spievala Daniela Šinková. Michal Šinka po druhý raz slúžil ako kazateľ v Maďarsku, prvýkrát to bolo približne pred 10 rokmi v Lucine. Tešil sa tomu aj preto, lebo do tohto kraja, do Legíndu, siahajú jeho korene, tam sa narodil jeho otec. V kázni, ktorú do maďarčiny prekladal kňaz Bratskej jednoty baptistov z Tekovských Lužian Tibor Bánsky, vychádzal z Pavlovho listu Filipanom, ktorý sa vyznáva: „Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk.“ Brat Michal konštatoval: – Je to silný verš a otázka je, či je to aj moje vyznanie viery. Ľudia totiž svoju smrť nevnímajú ako zisk, ale ako stratu. Rozjímal nad tým, že keď sa zamyslíme nad svojou smrťou, prvá myšlienka asi bude, a to bez ohľadu na to, či sme kresťania alebo nie, čo svojou smrťou stratíme. Smrť je totiž spojená so smútkom, smútkom nad tým, že nebudeme súčasťou života svojich najbližších. Kedy sa môže stať smrť ziskom? Vtedy, ak veríme vo večný život, v nádej kresťanstva, že keď sa skončí náš pozemský život, čaká nás život s naším Pánom. V nádeji, že moja smrť je mojím ziskom, treba žiť celý svoj život. To nám pomáha rozmýšľať o svojom živote ako o investovaní – stratíme seba, ale získame Krista, povedal vo svojej kázni Michal Šinka.
Na záver bohoslužieb Pavol Laczkovszki poďakoval účinkujúcim za službu a veriacim za účasť. Požiadal hosťujúcich kňazov zo Slovenska, aby odovzdali pozdravy Hornopeťanov veriacim v ich cirkevných zboroch.
(vzs)
Foto: János Laczkovszki