Obec Nitriansky Hrádok – dnes časť Šurian – patrí k malebným obciam ležiacim na území Nitrianskeho kraja, v okrese Nové Zámky.
Na návrší Zámeček pri Nitrianskom Hrádku sa našlo veľké množstvo archeologického materiálu a preto toto miesto dostalo označenie slovenská Trója. Centrum obce dnes zdobí socha Hrádockej venuše, ktorej autorom je akademický sochár Jaroslav Gubric.
S obcou Nitriansky Hrádok sú spojené mená známych osobností, ku ktorým nesporne patrí aj ThDr. Štefan Rosival – pápežský prelát, ostrihomský opát – kanonik, poslanec uhorského snemu (1881 – 1899).
Štefan Rosival bol významný rímskokatolícky duchovný a politik. Počas svojho pôsobenia v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia zanechal výraznú stopu najmä v oblasti cirkevného školstva, sociálnej starostlivosti a regionálneho kultúrneho rozvoja. Narodil sa 4. augusta 1844 rodičom Michalovi a Anne, rodenej Vitekovej.
Jeho rodičia boli všeobecne vážení majetní roľníci, ktorí svojho syna od útleho veku pripravovali na kňazskú dráhu. V roku 1856 ho otec odviedol do Ostrihomu, kde ho zveril do výchovy benediktínskemu rádu. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Trnave a v Ostrihome. Roku 1862 nastúpil na štúdia do kňazského seminára v Ostrihome, neskôr pokračoval v štúdiu v Budíne.
2. augusta 1868, bol vysvätený za kňaza. Po vysvätení bol poslaný do Stupavy, kde vykonával funkciu kaplána. Od roku 1870, z poverenia arcibiskupa Jána Šimora, bol duchovným a dočasným administrátorom v Záhorskej Bystrici, kde sa 12. októbra 1873 stal farárom. V r. 1877 obhájil na budapeštianskej univerzite titul doktora teologických vied. Radikálne zreštauroval faru i kostol. V rokoch 1881 – 1892 pôsobil ako vyslanec stupavského dištriktu v Uhorskom sneme. Viacero z jeho návrhov bolo snemom jednohlasne prijatých. Medzi inými i zákon o úžere a krčmárskom úvere. Žiadal, aby pokuty z priestupkov pripadli fondu pre chudobných v obci.
Mal vplyv aj na vzdelávanie. Od roku 1889 bol ostrihomským kanonikom, v roku 1890 sa stal hlavným školským inšpektorom Ostrihomskej župy a v roku 1893 rektorom Ostrihomského kňazského seminára. Staral sa o podporu nadaných a chudobných študentov, na ich štipendiá venoval 100 tisíc korún.
19. mája 1883 sa stal zastupujúcim dekanom stupavského dištriktu a inšpektorom pre základné školy. Od 13. novembra 1884 bol riadnym dekanom. Od júna 1886 bol farárom v Pribete, od mája 1888 v Tvrdošovciach. V neskorších obdobiach sa s ním stretávame v Nitre, Ostrihome, Varíne. Na všetkých svojich pôsobiskách sa aktívne zapájal i do verejného života.
Rosivalovi veľmi záležalo na deťoch a mládeži. Nebol iba teoretikom vzdelávania, ale aktívne sa podieľal na jeho chode. V rokoch 1891 – 1893 zastával funkciu riaditeľa Meštianskej dievčenskej školy v Ostrihome (Esztergomi Polgári Leányiskola). Počas tohto obdobia dohliadal na kvalitu výučby a dbal na to, aby mladé ženy získavali vzdelanie primerané vtedajším moderným nárokom.
Od roku 1893 bol rektorom kňazského seminára v Ostrihome. V roku 1900 sa stal nitrianskym archidiakonom a v roku 1908 katedrálnym archidiakonom.
Rosival bol aj literárne činný. V roku 1877 vydal knihu pod názvom Theses ex universa theol. in universitate hungarica a v roku 1898 Pamiatka posvätenia chrámu Božieho v Zohori.
Zomrel 1. septembra 1916 v Ostrihome. Bol pochovaný v Nitrianskom Hrádku, po boku ostatných členov rodiny. Hoci jeho hrob dnes už nie je zachovaný, jeho pomník je uložený medzi historické pomníky na okraji cintorína.
Na pomníku je napísané:
A boldog feltámadás reményében! Itt nyugszik DR ROSZIVAL ISTVÁN pápai prelátus, esztergomi apát kanonok 1844 aug. 4. † 1916 szept. 1. Nyugodjék békében!
„V nádeji na blažené vzkriesenie! Tu odpočíva Dr. Štefan Rosival pápežský prelát, ostrihomský opát kanonik 4. aug. 1844 † 1. sept. 1916
Nech odpočíva v pokoji!“
Helena Rusnáková
Foto: autorka
Použitá literatúra: Vlasť a svet, č. 38, ročník II., 1887