Prvú októbrovú sobotu sme vo Vacove privítali slovenských pútnikov z Očovej. Ich návšteva bola krásnym pokračovaním priateľstva, ktoré vzniklo už pred časom, keď očovské farské spoločenstvo srdečne prijalo skupinu veriacich z Vacova počas ich púte na Slovensku. Tentoraz sa úlohy obrátili a Vacov mal možnosť oplatiť svojim slovenským priateľom ich pohostinnosť.
Pútnikov po príchode privítal vo vacovskej katedrále pomocný biskup Mons. Lajos Varga, ktorý ich následne sprevádzal počas celého dňa. Mimoriadne dojímavé bolo stretnutie slovenských a maďarských veriacich pred katedrálou. Viacerí účastníci púte do Očovej prišli svojich slovenských priateľov osobne privítať a spoločne s nimi sa zúčastniť na svätej omši. Liturgia sa slávila v slovenskom jazyku a katedrálou zneli aj slovenské duchovné piesne v podaní očovského spevokolu. Práve spoločná modlitba azda najkrajšie ukázala, že napriek rozdielnym materinským jazykom a národnej príslušnosti sme vo viere jedno spoločenstvo. Pred Bohom nie sme predovšetkým Slováci či Maďari – sme bratia a sestry.
Po svätej omši pohostili pútnikov v konferenčných priestoroch biskupstva, kde ich v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku privítal poverený riaditeľ Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Ondrej Csaba Aszódi a za Slovenskú samosprávu vo Vacove jej predseda Július Alt. O tlmočenie sa počas celého dňa starali dve Vacovčanky pochádzajúce zo Slovenska Martina Pillingová a Katarína Hegyesiová.
Mons. Lajos Varga sa hosťom zo Slovenska snažil predstaviť Vacov nielen ako významné cirkevné a historické mesto, ale upozornil ich aj na miesta a tradície spojené so Slovákmi. Po spoločnom obede si pútnici pozreli biskupský palác a piaristický kostol, v ktorom sa v minulosti slúžili aj slovenské sväté omše. Osobitnú pozornosť venovali mariánskym tradíciám spájajúcim oba národy. Pútnici mohli vidieť maľbu sochy Sedembolestnej Panny Márie zo Šaštína a navštívili aj františkánsky Kostol priateľov, pred ktorým sa nachádza jej kópia. Program doplnila návšteva zbierok Diecézneho múzea a pútnického miesta pri kaplnke Sedembolestnej. Aj toto miesto nesie živú stopu národnostnej rozmanitosti Vacova – počas každoročnej púte sa tu v rámci medzinárodného ruženca modlí jeden desiatok aj po slovensky.
Návšteva očovských pútnikov tak nebola iba výletom za cirkevnými a historickými pamiatkami. Bola predovšetkým stretnutím ľudí z dvoch susedných krajín, ktorí sa chcú navzájom zblížiť. Ukázala, že priateľstvo medzi Slovákmi a Maďarmi nemusí zostať iba peknou myšlienkou. Môže mať veľmi konkrétnu podobu – vzájomné návštevy, pohostinnosť, spoločný stôl, modlitbu, záujem o kultúru toho druhého a úprimnú snahu porozumieť si. Nie vždy pritom musíme ovládať jazyk svojho suseda. Dôležitejšia je ochota počúvať, spoznávať sa a hľadať to, čo nás spája. Tam, kde slová nestačia, môže pomôcť tlmočník, no otvorenosť, úsmev a priateľstvo preklad nepotrebujú. O to viac nás teší, že kontakty medzi veriacimi z Očovej a Vacova pokračujú a postupne prerastajú do skutočného priateľstva. Veď hranice a jazyky môžu ľudí odlišovať, no v Bohu sme jedno. A aby malo slovensko-maďarské priateľstvo aj svoju chutnú podobu, očovskí hostia neprišli s prázdnymi rukami. Priniesli so sebou originálny slovenský dar – tortu z parených syrov. Aj za toto milé a chutné prekvapenie im patrí naše srdečné poďakovanie.
Martina Pillingová