Logo

Karol Kuzmány a Pešť: Neľahké zápasy za slovenskú reč a cirkev v srdci Uhorska

wKuzmany220-01

Dnes, 16. novembra 2026, si pripomíname presne 220 rokov od narodenia Karola Kuzmányho (16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Turčianske Teplice), kľúčovej osobnosti slovenského národného, literárneho a cirkevného života 19. storočia.

Hoci si tohto evanjelického superintendenta, básnika a prvého podpredsedu Matice slovenskej spájame najmä s Banskou Bystricou, Viedňou či Martinom, nemenej dôležitú – hoci často napätú – kapitolu jeho života tvorili väzby na vtedajšiu Pešť.

V čase Kuzmányho pôsobenia bola Pešť správnym, politickým a cirkevným centrom Uhorska. Práve tu sídlili najvyššie orgány evanjelickej cirkvi augsburského vyznania i krajinské úrady, s ktorými musel Kuzmány opakovane zvádzať neľahké zápasy o zachovanie slovenskej identity, jazyka a cirkevnej samosprávy.

Cirkevné konventy a odpor voči centralizácii

Ako významný teológ a neskorší superintendent (biskup) patentálnej cirkvi sa Kuzmány pravidelne zúčastňoval na generálnych konventoch a zasadnutiach v Pešti. V búrlivých rokoch okolo revolúcie 1848 a v nasledujúcom období nešlo len o teologické otázky, ale o holú existenciu slovenských evanjelických zborov a škôl.

Vedenie uhorskej cirkvi v Pešti čoraz silnejšie presadzovalo centralizáciu a maďarizáciu cirkevnej správy i bohoslužobného jazyka. Kuzmány vystupoval ako rozhodný obhajca rovnoprávnosti. V Pešti čelil ostrým polemikám, no svojou vzdelanosťou, rozvahou a argumentačnou silou dokázal hájiť práva slovenských veriacich na materinský jazyk v kostoloch aj v školských laviciach.

wKuzmany220-02

Starosť o peštianskych Slovákov

Pešť však pre Kuzmányho nebola iba miestom úradných rokovaní – žila v nej aj početná slovenská komunita, ktorá sa tu usadila za prácou a vzdelaním. V 60. rokoch 19. storočia sa v cirkevných kruhoch intenzívne riešila otázka obsadenia postu slovenského evanjelického farára v peštianskom zbore.

Kuzmány tento vývoj pozorne sledoval a z pozície skúseného cirkevného hodnostára vnímal riziká silného asimilačného tlaku uhorskej metropoly. Mladších slovenských kňazov, medzi nimi aj neskoršieho biskupa Daniela Bacháta, v korešpondencii otvorene upozorňoval na náročné podmienky a obával sa, že tamojšie prostredie môže oslabiť ich národné zakotvenie. Napriek týmto obavám zostal duchovný život peštianskych Slovákov jednou z jeho trvalých pastoračných starostí.

Rokovania v mene Matice slovenskej

Po založení Matice slovenskej v roku 1863, kde Karol Kuzmány zastával post prvého podpredsedu po boku predsedu Štefana Moysesa, nabrali jeho kontakty s Pešťou nový rozmer. Matica potrebovala pre svoju činnosť schválenie stanov, právnu ochranu a finančné zabezpečenie od najvyšších uhorských miestodržiteľských orgánov.

Kuzmány využíval svoje diplomatické schopnosti a právne povedomie, aby v Pešti obhajoval opodstatnenosť tejto ustanovizne. Viedol rokovania, ktoré mali zabezpečiť, aby Matica slovenská mohla slobodne rozvíjať vedu, literatúru a osvetu bez zbytočných byrokratických prekážok.

wKuzmany220-03

Rodinné pokračovanie v Budapešti

Zaujímavým historickým oblúkom je, že vzťah rodu Kuzmányovcov k uhorskej metropole neskončil smrťou Karola Kuzmányho v roku 1866. O niekoľko desaťročí neskôr v už zjednotenej Budapešti dlhodobo pôsobil jeho príbuzný, veľkoobchodník a mecén Karol Andrej Kuzmány (1868 – 1924). Ten aktívne podporoval miestny Slovenský spolok a pomáhal krajanom v prostredí, za ktorých práva jeho slávny predok kedysi v Pešti tak vytrvalo bojoval.

Dnešné 220. výročie narodenia Karola Kuzmányho tak pripomína nielen autora hymnickej piesne Kto za pravdu horí, ale aj muža, ktorý sa nebál vstúpiť do centra vtedajšej moci a so cťou v ňom obhajovať dôstojnosť svojho národa.

Ďalšie zaujímavosti si prečítate TU.

(ef)

Foto: internet