Veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss v rozhovore pre televíznu stanicu TV2 ostro skritizoval prijatie novely zákona o štátnom občianstve. Norma schválená NZ MR je podľa neho „revizionizmom”. Jej prijatie bolo navyše jednostranné, ignorovalo bilaterálnu dohodu medzi SR a MR a je v rozpore s odporúčaniami OBSE z Bolzana a Benátskej komisie.
Je jasné, že vládna koalícia pod vedením strany Fidesz chce vytvoriť „politickú” a nie „kultúrnu” komunitu, vyhlásil Weiss. „Nie sme takí naivní, aby sme nevideli, že je to o spájaní rodín,” tvrdí. Maďarský parlament v stredu schválil novelu zákona umožňujúcu jednoduchší prístup k získaniu štátneho občianstva viac ako dvom miliónom etnických Maďarov žijúcich v strednej a východnej Európe. Novela zákona o štátnom občianstve pochádza z dielne vládneho bloku Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP). Etnickým Maďarom umožní novela požiadať o udelenie občianstva bez toho, aby mali trvalý pobyt na území Maďarska. Stačí, že budú mať maďarský pôvod a budú hovoriť po maďarsky. Neznamená to však, že automaticky získajú aj volebné právo. Slovenský parlament v ten istý deň schválil novelu zákona o štátnom občianstve SR, ktorou reagoval na kroky Budapešti. Novela dopĺňa nový spôsob straty občianstva. Doteraz mohli ľudia o občianstvo prísť prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť, po novom možno občianstvo stratiť aj „nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle“. Postup sa nebude vzťahovať na prípady, ak občan Slovenskej republiky nadobudne cudzie štátneho občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva, alebo ak dieťa získa občianstvo cudzieho štátu narodením. Ten, kto stratil štátne občianstvo, bude podľa novely povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. Ak by tak neurobil, dopustí sa priestupku a dostane pokutu 3 319 eur.
Budapešť neponechá protimaďarské činy bez odpovede, vyhlásil to pred členmi zahraničného výboru maďarského parlamentu budúci minister zahraničných vecí János Martonyi. Budúci šéf maďarskej diplomacie reagoval na novelu zákona o štátnom občianstve, ktorú v stredu prijal slovenský parlament a na základe ktorej by mal prísť o slovenské občianstvo každý, kto požiada u štátne občianstvo iného štátu. Podľa Martonyiho je takýto zákon protiústavný a je poľutovaniahodné, že maďarský zákon o dvojakom občianstve vyvolal na Slovensku vlnu protimaďarských nálad. Maďarsko určite bude na krok slovenskej strany reagovať, no forma tejto reakcie bude vyžadovať celonárodný konsenzus, povedal Martonyi na rokovaní parlamentného výboru pre zahraničné Hlavnou úlohou rezortu diplomacie v budúcej vláde premiéra Viktora Orbána bude podľa Martonyiho zosúlaďovanie záujmov štátu a záujmov národa” a jeho hlavným mottom bude „Neubližujte Maďarom”. So slovenskou reakciou na maďarský zákon o dvojakom občianstve nesúhlasí ani Maďarská socialistická strana (MSzP), ktorá po aprílových prehratých voľbách odchádza do opozície. Podľa poslanca strany Lászlóa Kovácsa slovenská strana zareagovala prehnane. Na druhej strane, takáto reakcia Bratislavy sa podľa neho dala očakávať, obzvlášť v období tesne pred parlamentnými voľbami na Slovensku. Podľa Kovácsa, ak by medzi Maďarskom a Slovenskom v tejto veci prebiehali „zmysluplné konzultácie”, mohlo by sa predísť podobným nedorozumeniam.
Prezident Ivan Gašparovič v mimoriadnom vystúpení vo verejnoprávnych médiách kritizoval Maďarsko za prijatie zákona zjednodušujúceho zisk maďarského občianstva. Zároveň obhajoval postup slovenskej vlády a parlamentu. Tie v reakcii na postup Budapešti prijali normu, podľa ktorej úspešní žiadatelia o občianstvo iného štátu až na výnimky stratia slovenské občianstvo. Hlava štátu tiež vyzvala občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku, aby o maďarskú štátnu príslušnosť nepožiadali. Gašparovič vystúpil deň po tom, ako Budapešť nasledovaná Bratislavou prijali sporné novely zákonov upravujúcich podmienky pri zisk alebo stratu občianstva. Kým maďarský parlament zmäkčil kritériá pre žiadateľov občianstva, ktorým stačí preukázať maďarský pôvod a znalosť maďarčiny, slovenskí poslanci dvojité občianstvo obmedzili. Zatiaľ čo maďarská norma sa začne aplikovať od budúceho roka, slovenský zákon má platiť už od 17. júla. „Politická reprezentácia v Maďarsku sa púšťa na historicky nebezpečnú cestu. Ignoruje dobré európske mravy, popiera zásady medzinárodného práva, uzatvára sa do kruhu politického sebaklamu, nerešpektuje literu, ducha i mechanizmy podpísaných dvojstranných i mnohostranných zmlúv,” vyhlásil Gašparovič. Budapešť kritizoval aj za to, že odmietla rokovať s predstaviteľmi slovenskej vlády a normu prijala bez konzultácií. Prijatiu zákona v maďarskom parlamente totiž predchádzali ponuky Slovenska na dvojstranné rokovania, Budapešť ich však odmietla. Gašparovičove vyhlásenie o dvojakom občianstve podvečer odvysielal verejnoprávny Slovenský rozhlas, neskôr hlava štátu vystúpila aj v Slovenskej televízii. Maďarský parlament schválil spornú normu krátko pred 90. výročím Trianonskej mierovej zmluvy, ktorou bývalé Uhorsko prišlo po 1. svetovej vojne o rozsiahle územia. Najsilnejšia maďarská strana Fidesz tiež navrhla, aby sa deň výročia Trianonu z roku 1920 stal Dňom národnej spolupatričnosti. „Spájanie dvojakého občianstva s otváraním Trianonu je to najnebezpečnejšie rozhodnutie, aké mohla európska krajina prijať po 2. svetovej vojne,” varoval Gašparovič. Hlava štátu krátko pred voľbami obhajovala postup slovenskej vlády a parlamentu, ktoré na kontroverznú maďarskú normu odpovedali odvetným zákonom. „Našou snahou bolo predísť problémom, ktoré tento jednostranný akt, s účinkami presahujúcimi hranice Maďarska, môže spôsobiť slovenským občanom, dvojstranným slovensko-maďarským vzťahom i politickej atmosfére najmä v stredoeurópskom regióne,” tvrdil Gašparovič. Prezident v závere vystúpenia vyzval Maďarov žijúcich na Slovensku, aby sa o maďarské občianstvo neuchádzali. „Maďarská úprava zákona o dvojakom občianstve v ničom nezvýši kvalitu Vášho života. Skôr prenáša do našich domovov napätie z necitlivého prístupu nastupujúcej maďarskej politickej reprezentácie k Slovensku,” upozornil. Mimoriadne vystúpenia čelných predstaviteľov štátu neboli počas súčasnej vlády bežné. Prezident vystúpil s prejavom pár týždňov po nečakanom príhovore premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v STV k téme záchranného plánu Európskej únie.
Exekutíva Európskej únie zaregistrovala slovensko-maďarský spor vyplývajúci zo schválenia novely maďarského zákona o občianstve, ale nie je v jej silách akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť urovnanie problému. Povedal to hovorca Európskej komisie Matthew Newman. Európska komisia nemá kompetencie ani vplyv pri tvorbe politiky týkajúcej sa udeľovania, zmeny alebo zrušenia občianstva, preto do tohto diplomatického sporu zasiahnuť nemôže. Tá je vo výlučnej právomoci členských krajín Európskej únie. „Zaznamenali sme celý prípad. Európska komisia však nemá žiadne kompetencie vo veci občianstva a je na členských štátoch, čo zahrnú do svojich legislatívnych noriem. Komisia teda nemôže zasiahnuť v žiadnom z prípadov, keď si krajiny určia, komu a za akých okolností udelia občianstvo,” povedal Newman, hovorca podpredsedníčky EK Viviane Redingovej, ktorá má na starosti agendu spravodlivosti, základných práv a občianstva.
Schválenú novelu zákona o štátnom občianstve smeruje Viktor Orbán skôr do vnútornej maďarskej politiky. Povedal pre TASR český politológ pôsobiaci na katedre politológie Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne Lubomír Kopeček. „Nemyslím si, že je primárne, aby tým vstupoval do slovenskej volebnej kampane. Je to vec smerovaná dovnútra Maďarska,” myslí si Kopeček. Podľa neho si tým maďarský designovaný premiér rieši vlastné problémy, pretože potrebuje tému, ktorou by utlmil nespokojnosť s prijímanými nepopulárnymi opatreniami, ktoré súvisia s ekonomickými problémami v krajine. Slovenskú reakciu vzhľadom na to, že maďarská strana odmietla rokovania so súčasnou vládnou garnitúrou, považuje za oprávnenú. „Neznamená to však, že je adekvátne to, čo vláda presadzuje. Vzhľadom na to, aká je to citlivá téma, však pravdepodobne nejaká konzultácia žiaduca bola,” myslí si politológ. Rýchlosť reakcie slovenských predstaviteľov podľa svojho vyjadrenia vzhľadom na fakt, že sa krajina nachádza tri týždne pred voľbami, chápe. „Nie je to však úplne zdravé, pretože slovenská volebná kampaň sa potom stáva diskusiou o tomto zákone a všetky ďalšie veci to tak trochu vytláča na okraj,” uviedol Kopeček. Vzhľadom na to, že zákon začne v Maďarsku platiť až od 1. januára 2011, by sa podľa neho nič nestalo, ak by sa ním slovenská politika začala zaoberať až o niekoľko týždňov. „Na druhej strane je evidentné, že maďarská karta bude využitá vo voľbách maximálnym možným spôsobom,” konštatoval politický analytik. To, že bol zákon v maďarskom zákonodarnom zbore prijatý takmer jednomyseľnou väčšinou, podľa neho vyplýva z toho, akým spôsobom maďarská politika funguje. „Presadil sa tu skôr mainstreamový pohľad na vec áno, je potrebné spraviť určité gesto pre podporu Maďarov, aj keď to môže v niektorých prípadoch predstavovať skôr komplikáciu,” podotkol Kopeček. Za prijatím zákonnej normy podľa jeho vyjadrenia nemožno jednoznačne vidieť nacionalizáciu maďarskej politiky. „Fidesz nechce a ani nemôže revidovať Trianon, nemôže vrátiť niečo, čo tu bolo pred rokom 1920,” priblížil politológ. V danom konaní možno podľa jeho slov vidieť skôr kontinuitu politiky maďarských pravicových strán. „Maďarská pravica sa už od 90. rokov v podstate kontinuitne držala predstavy, že my sme národ, ktorý nekončí iba súčasnými hranicami Maďarska. Nebral by som to ako nejaký návrat do medzivojnovej éry, ale skôr ako držanie kontinuitnej línie historickonacionálnej agendy,” zdôraznil politický analytik. Vzťahy medzi Slovenskou a Maďarskou republikou sa podľa neho od roku 2006 s istými výkyvmi trvalo zhoršovali. „Tento trend sa po tomto zákone pravdepodobne udrží,” povedal Kopeček. Ako pokračoval, určitá zmena môže nastať v prípade, že na Slovensku po voľbách vznikne vláda, ktorej súčasťou nebude Smer-SD a SNS. „Pokiaľ by tento variant nastal, mohlo by sa toto polarizované prehadzovanie si loptičky medzi týmito dvoma štátmi trochu upokojiť, moc tomu ale neverím,” uzavrel Kopeček.