Medzinárodný menový fond (MMF) by mal reálne zvážiť cieľovú výšku rozpočtového deficitu Maďarska pre rok 2011. Uviedol to podpredseda Fideszu Lajos Kósa pre MTV.
Na otázku Maďarskej televízie (MTV), či sú podmienky medzinárodných veriteľov, ktorí žiadajú, aby Maďarsko na budúci rok znížilo svoj rozpočtový schodok na 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) po tom, ako ho tento rok zredukuje na 3,8 % HDP príliš prísne, Kósa povedal: „Je očividné, že situácia v Maďarsku je jedna z najkomplikovanejších v rámci štátov Európskej únie. A v takejto situácii od nás očakávať, aby sme mali najnižší deficit v únii... Môžu to žiadať, ale nebude to fungovať,” vyhlásil a dodal, že MMF by nemal mať nereálne očakávania. Fond cez víkend prerušil kontrolu plnenia podmienok úveru v hodnote 20 miliárd eur, ktorý schválil Maďarsku v októbri 2008, keď krajine hrozil štátny bankrot. MMF cez víkend vyzval vládu v Budapešti, aby prijala ďalšie úsporné opatrenia na zníženie schodku verejných financií, čo však kabinet premiéra Viktora Orbána odmietol. Orbán fondu odkázal, že Maďarsko podľa dohody tento rok zníži rozpočtový schodok na 3,8 % HDP. Dohoda sa však netýka iných otázok hospodárskej politiky, tvrdí maďarský premiér. Inými slovami MMF a EÚ sa podľa neho nemajú starať o to, ako sa Budapešti podarí dodržať stanovený fiškálny cieľ.
Medzi poslancami Národného zhromaždenia MR vyvolala v pondelok ostrú diskusiu skutočnosť, že delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) cez víkend prerušila hodnotenie úverového programu Maďarska. Predseda frakcie Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz János Lázár vyhlásil, že to, čo sa deje okolo forintu, je jednoznačný nátlak. Maďarská socialistická strana (MSZP) navrhla odvolanie 29-bodového balíčka finančných a hospodárskych opatrení, čo však Fidesz jednoznačne odmieta. Podľa Lázára vláda má pripravený plán opatrení na rast príjmov rozpočtu, ktorým je zavedenie bankovej dane. Príslušný návrh zákona bude parlament prijímať vo štvrtok. Predseda frakcie MSZP Attila Mesterházy poznamenal, že politici vládnych strán v priebehu 42 dní dvakrát spôsobili prepad kurzu forintu. Vláda by mala podľa neho odvolať balíček opatrení a mala by pripraviť plán na zabezpečenie stability národnej meny. „Pre nás sú dôležitejšie záujmy maďarských ľudí, ako stranícko-politické záujmy,” zdôraznil Mesterházy. Lázár v reakcii tvrdil, že práve MSZP stojí na strane bánk a počas vládnutia siahala na financie ľudí s nízkymi príjmami, dôchodcov a rodín. Štátny tajomník rezortu národného hospodárstva János Bencsik v mene vlády vyhlásil, že vláda prijme opatrenia, ktoré sú potrebné k dodržaniu 3,8-percentného deficitu štátneho rozpočtu aj napriek tomu, že predchádzajúca vláda dostala hospodárstvo do ťažkej situácie. O balíčku opatrení po príslušných rokovaniach budú vo štvrtok poslanci parlamentu hlasovať, zdôraznil Bencsik. Tamás Hegedüs z Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik podotkol, že delegácia MMF a EÚ odcestovala za „teatrálnych okolností” s evidentným cieľom vyvinúť aj takýmto spôsobom nátlak s cieľom, aby sa vláda vzdala svojho postoja. „Maďarsko už desiatky rokov trpí pod ťarchou škodlivých vplyvov zlej terapie založenej na chybnej diagnóze MMF,” uzavrel poslanec Jobbiku. Delegácia MMF a EÚ cez víkend prerušila hodnotenie úverového programu Maďarska ktoré je podmienkou pre uvoľnenie ďalšej splátky z pôžičky v celkovej hodnote 20 miliárd eur. Budapešť musí totiž podľa zahraničných veriteľov prijať tvrdšie opatrenia, aby zredukovala svoj rozpočtový deficit tak, ako sa dohodla s MMF a EÚ v roku 2008, keď jej schválili úver.
Prerušenie rokovaní Maďarska o pôžičkách s MMF a EÚ dostalo krajinu a problémy jeho ekonomiky opäť na titulné strany svetových médií. Podľa väčšiny zahraničných médií problémy pocíti v prvom rade forint a maďarské štátne dlhopisy. MMF tým, že jeho delegácia z Budapešti odcestovala bez dohody, zanechala varovanie aj iným krajinám s voľnejšou disciplínou štátneho rozpočtu. Maďarsko teraz síce nepotrebuje nutne pomoc MMF, nedohoda s ním však môže odradiť neistých investorov. Konštatovalo to internetové vydanie Financial Times (FT), ktoré poznamenáva, že maďarský forint sa dostane pod tlak. Analytik Nomury Peter Attard Montalto pre FT povedal, že je veľmi neštandardné takéto prerušenie rokovaní. „Krajiny zvyčajne ustúpia, aby nespôsobili MMF sklamanie,” poznamenal analytik, podľa ktorého môže nastať veľmi riskantné obdobie a forint môže oslabiť. FT dodáva, že oslabenie národnej meny spôsobí vážne problémy mnohým Maďarom pre pôžičky v devízach. Blogger FT Chris Byrant napísal, že predčasný odchod MMF z Budapešti znamená, že Brusel a Washington zbytočne vyzývali premiéra Viktora Orbána na „rozumný rozpočet”. MMF a EÚ považujú budúcoročné plány maďarskej vlády za bluf. „Ak sa Maďarsko dostane opäť do problémov, MMF mu nepomôže tak ako pred dvoma rokmi. Odkaz MMF a EÚ nie je adresovaný iba Maďarsku, ale všetkým krajinám, ktorých rozpočty sú menej disciplinované,” uzatvára Byrant. Americký Bloomberg upozorňuje na riziko poklesu hodnoty maďarských dlhopisov aj forintu. Nedohoda je Orbánovou prehrou. Premiér sa totiž snažil upokojiť investorov po júnových vyhláseniach svojho hovorcu Pétera Szijjártóa a podpredsedu Fideszu Lajosa Kósu, kedy sa forint prepadol v priebehu dvoch dní o 4,5 %. Bloomberg cituje komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehna, podľa ktorého Maďarsko potrebuje tvrdé rozhodnutia a reštrikčné opatrenia. Delegácia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) cez víkend prerušila hodnotenie úverového programu Maďarska ktoré je podmienkou pre uvoľnenie ďalšej splátky z pôžičky v celkovej hodnote 20 miliárd eur.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa môže stať v „západných hlavných mestách” opäť nežiaducou osobou, ak sa namiesto oživenia hospodárstva bude zaoberať oslabením demokratických inštitúcií, napísal americký denník Washington Post (WP). Orbán sa počas svojej predchádzajúcej vlády stal nežiaducou osobou vo Washingtone a to aj napriek tomu, že ním riadená krajina bola už členom NATO -, keď Bushovu administratívu nahneval tým, že sa uchádzal o priazeň krajnej pravice prezentujúcej nacionalizmus a antisemitizmus 30. rokov. Po ôsmich rokoch v opozícii Orbán získal v aprílových parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu, ktorá mu umožňuje, aby vládol bez krajnej pravice. „Každý sa domnieval, že zmierni svoju predchádzajúcu politiku, dodnes sa však nestalo tak,” uvádza WP. Prvým krokom Orbánovej vlády bolo prijatie zákona o dvojakom občianstve, ktoré možno ešte vnímať ako symbolické opatrenie. Druhým krokom bolo získanie ucelenej kontroly nad médiami, čo však už symbolickým opatrením vôbec nie je, pozastavuje sa americký denník. Washington Post cituje názor maďarských socialistov, podľa ktorých by Orbánovci mohli premeniť verejnoprávne médiá na médiá stranícke. V strednej Európe je to po páde komunizmu bezprecedentný krok, konštatuje denník. Ďalšou snahou vlády je dostať pod kontrolu registračnou povinnosťou aj súkromné médiá a blogy. Pod tlakom protestu zahraničných a maďarských novinárov i novinárskych organizácií návrh zatiaľ nepredložili do parlamentu. Podľa pozorovateľov však Orbán čaká už iba na augustový odchod prezidenta Lászlóa Sólyoma z funkcie prezidenta, ktorého nahradí „nacionalistický” spojenec premiéra, poznamenáva WP. Orbán získal nezvyčajne silný mandát od voličov, ktorý by mohol využiť na presadenie reformných krokov potrebných k ozdraveniu chronicky chorého hospodárstva. Ak namiesto toho bude pracovať na oslabení demokratických inštitúcií, dosiahne, že v „západných hlavných mestách” bude nežiaducim, uzatvoril Washington Post.
Začiatkom júna prirovnala vláda MR svoju krajinu ku Grécku - a vyvolala tým paniku. Napísal to nemecký denník Financial Times Deutschland. Asi šesť týždňov po nej sa príbeh opakuje. Medzinárodný menový fond (MMF) a EÚ prerušili rokovania s Maďarskom a trhy sa dostali do turbulencií. „Je zrejmé, že MMF nie je spokojný s politikou premiéra Viktora Orbána,” napísala nemecká Commerzbank a dodala, že „bez ďalšej podpory od MMF a EÚ sa Maďarsku sotva podarí, aby si udržalo platobnú schopnosť”. Úročenie maďarských štátnych dlhopisov všetkých lehôt splatnosti sa zvýšilo o 20 až 25 základných bodov. Pokles forintu voči euru o 2,8 %, ku ktorému došlo dnes od otvorenia devízového trhu, stiahol so sebou aj poľský zlotý, rumunské lei. V regióne zostala bezo zmeny len česká koruna. Na trhu s úverovými derivátmi (credit default swaps, CDS) došlo k prudkým pohybom. Úročenie maďarských CDS vzrástlo o 43 základných bodov na 365 bodov. V prípade, ak chce niekto poistiť maďarské štátne dlhopisy v hodnote 10 miliónov eur, zaplatí poistku 365.000 eur. Poistenie pôžičiek Grécku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Írsku a Belgicku zdraželo o 3 až 15 %. MMF kritizoval Orbána za jeho útoky na centrálnu banku a za rozhodnutie zaviesť pre banky odvody do štátneho rozpočtu. Premiér žiadal o centrálnej banky, aby znížila úrokové sadzby. Analytici Commerzbanky v tejto súvislosti poznamenali, že splnenie želania Orbána v tejto situácii neprichádza do úvahy. Fond súčasne pokladá za nevyhnutné, aby maďarská vláda uskutočnila ďalšie rozpočtové konsolidačné opatrenia, najmä na strane výdavkov. Účastníci trhu pokladajú za možné, že maďarská centrálna banka bude na devízovom trhu intervenovať v prospech forintu. Podľa komentára talianskej banky UniCredit dôjde k nákupu maďarskej meny, alebo k náhlemu zvýšeniu úrokových sadzieb. „Tá má ešte prostriedky, ktoré môže použiť,” napísal Simon Quijano-Evans z brokerského domu Chevreux.