Rozvoj zdravotníckeho priemyslu, ekologického hospodárstva, obchodu, vedy a inovácií, zamestnanosti a dopravy sú hlavnými programami koncepcie Nového Széchenyiho plánu, ktorým chce vláda Viktora Orbána oživiť maďarské hospodárstvo.
Minister národného hospodárstva György Matolcsy pred podnikateľmi v tejto súvislosti uviedol, že cieľom novej hospodárskej politiky je rozumne a účelne investovať a vytvoriť tak pracovné miesta, vplyvom ktorých bude možné napraviť rozpočtovú rovnováhu. Ako dodal, Nový Széchenyiho plán, ktorý je založený na siedmich programoch, sa vzťahuje na obdobie do roka 2020 a má vytvoriť milión pracovných príležitostí. Premiér Viktor Orbán na tomto podujatí označil nadchádzajúce obdobie za tretiu etapu obnovy Maďarska. Prvým bol rok 1945, kedy bolo potrebné obnoviť krajinu, v rokoch 1989-90 obnovili politický a spoločenský systém krajiny a od roku 2010 treba obnoviť hospodárstvo Maďarska, povedal predseda vlády. Podľa V. Orbána finančná situácia Maďarska je v súčasnosti stabilná a vypočítateľná, čo je dobrý základ na to, aby vláda pokračovala v štrukturálnych zmenách a súčasne naštartovala hospodársky rast. Zdôraznil, že hrozbu krachu rozpočtu sa podarilo odvrátiť akčným programom vlády. Maďarsko je v relatívne stabilnej situácii, preto je teraz podľa jeho slov možné začať s obnovou. Premiér vyjadril názor, že o stabilite hospodárstva svedčí aj skutočnosť, že prerušenie rokovaní s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a následné zníženia hodnotení krajiny spôsobili iba dočasné problémy. Kurz forintu, potom aj objem emisií a predaja štátnych dlhopisov sa vrátil na úroveň, ktorú možno považovať za stabilnú, zdôraznil Orbán. Počas prvej Orbánovej vlády v rokoch 1998-2002 Széchenyiho plán, pomenovaný podľa dominantného predstaviteľa reformného obdobia Uhorska - grófa Istvána Széchenyiho, slúžil na podporu podnikania.
Prechod na rovnú daň z príjmu fyzických osôb začne Maďarsko v januári 2011. Vyhlásil to premiér Viktor Orbán, ktorý dodal, že je inou otázkou, koľko rokov prechod potrvá. Premiér uvedeným vyhlásením dementoval správy, že by avizovaný nový daňový systém mal byť odložený. Nový systém daní má podľa jeho slov podporovať rodiny. „Bude to najnižšia sadzba dane všetkých čias. Očakávame, že prostredníctvom nej sa stane maďarské hospodárstvo najkonkurencieschopnejším v strednej Európe, teda aspoň urobíme k tomu obrovský krok,” dodal. Zopakoval, že je nutné spustiť 29-bodový vládny hospodársky akčný plán a uzákoniť bankovú daň, aby Maďarsko mohlo dodržať 3,8-% cieľ deficitu vytýčený v dohode s Medzinárodným menovým fondom (MMF). „V súčasnosti sú medzinárodné finančné kruhy optimistickejšie ako vláda a tvrdia, že deficit bude 4,1-%, čo je už dosť blízko k 3,8 %,” poznamenal predseda vlády. Maďarsko má voči MMF podľa jeho slov popri splatení úveru jediný záväzok: dodržanie uvedeného deficitu vo výške 3,8 %. Inou záležitosťou je, akými prostriedkami to vyrieši vláda napríklad prostredníctvom bankovej dane, zdôraznil. „Vo vzťahu k Európskej únii došlo medzičasom k pozitívnej zmene. V rámci EÚ na schôdzke premiérov sa prijalo rozhodnutie o hospodárskej koordinácii. Jeho súčasťou je, že v októbri sa dohodneme, kedy 27 členských krajín musí svoj deficit stlačiť pod očakávané 3 %,” konštatoval Orbán, čím naznačil, prečo Maďarsko nebude potrebovať novú pôžičku, teda ďalší záchranný pás od MMF.
K tomu, aby bol splnený v roku 2011 cieľ deficitu maďarského štátneho rozpočtu vo výške 3 %, budú musieť byť zavedené reštrikčné opatrenia vo výške 400 miliárd forintov. Je to zhruba dvojnásobok nedávno prijatej bankovej dane. Podľa maďarského ekonomického servera Menedzsment Fórum to uvádzajú analytici rakúskej Raiffeisen Bank. Experti tvrdia, že reštrikcie budú zrejme súčasťou avizovaného jesenného druhého hospodárskeho akčného plánu vlády Viktora Orbána. Je možné, že súčasťou plánu bude aj zníženie platov vo verejnej sfére alebo znižovanie výdavkov sociálnej sféry. Opatrenia Orbánovej vlády sú v zásade nasmerované priaznivým smerom. Sledujú súčasne dosiahnutie nízkeho deficitu, ako aj oživenie hospodárstva. Tohtoročný cieľ deficitu vo výške 3,8 % je splniteľný, konštatuje analýza Raiffeisen Bank, ktorá hodnotí kladne prvý 29-bodový hospodársky akčný plán maďarskej vlády prezentovaný v júni. Zrušenie malých druhov daní, radikálne zníženie dane z príjmu fyzických osôb či rozšírenie zvýhodnenej podnikovej dane sú pozitívne, aj keď podľa analytikov nie sú ešte mnohé detaily jasné. Experti však upozorňujú na to, že vláda teraz čelí trom kritickým mesiacom. Budúcoročný cieľ deficitu na úrovni pod 3 % si totiž bude vyžadovať ďalšie reštrikcie. Z procesu znižovania daní zákonite vyplýva, že je potrebné zníženie výdavkov štátu a v druhom hospodárskom akčnom pláne zrejme budú musieť byť opatrenia, ktoré sa dotknú miezd vo verejnej sfére, vyžiadajú si prepúšťanie v štátnej správe a znižovanie výdavkov v sociálnej sfére. Maďarsku by sa podarilo obísť tieto reštrikcie iba v prípade, ak by sa vláde podarilo presvedčiť medzinárodné organizácie a vyjednať vyššiu hranicu deficitu pre budúci rok. Z tohto pohľadu sa zdá, že Európska únia bude tvrdším orieškom, pretože voči Maďarsku prebieha už šesť rokov proces za prekročenie deficitu. Podľa analytika Ádáma Keszegha by bolo skôr možné presvedčiť strednodobou stratégiou Medzinárodný menový fond (MMF). Prípadná nová úverová dohoda s MMF by mala iba symbolický odkaz. Bolo by možné ňou demonštrovať, že Maďarsko je na dobrej ceste, píše sa v analýze Raiffeisen Bank.