Podpredseda slovenskej vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel plánuje zrušiť novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou minulá vláda SR reagovala na prijatie maďarského zákona o dvojakom občianstve. Novelizovať by chcel aj zákon o štátnom jazyku. Za najkomplexnejšiu považuje problematiku rómskej menšiny.
Podpredseda vlády pre ľudské práva Rudolf Chmel získa nové právomoci na základe kompetenčného zákona, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. Ľudskoprávna problematika ide podľa neho naprieč rôznymi rezortami, a preto bude spolurozhodovať v niektorých prípadoch aj na ministerstvách školstva a kultúry. Rudolf Chmel: „Vicepremiér by mal vo veciach, ktoré sa týkajú napr. národnostných múzeí, pri vymenovaní riaditeľov, pri schvaľovaní koncepcie, by nebolo možné bez podpisu vicepremiéra. Takýmto istým spôsobom sú spolurozhodovacie právomoci delimitované vo veciach národnostného školstva.” Za najkomplexnejšiu agendu považuje problematiku rómskej menšiny. Kým jeho úrad bude podporovať vzdelanie, zvyšovať právne povedomie a zasadí sa o to, aby sa rozbehnuté projekty dotiahli do konca, sociálne odkázané spoločenstvá žijúce v osadách bude mať na starosti ministerstvo práce a sociálnych vecí. Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku, ktorá sa rómskou problematikou zaoberá dlhodobo, sa to môže javiť ako trieštenie témy, v konečnom dôsledku by to však malo pomôcť. Laco Oravec: „To, čo vidíme v osadách, je úplne iný svet, ako keď sa dívame na Rómov ako na národnostnú alebo kultúrnu menšinu, ktorá má svoje práva. A tieto veci sa často zamieňali. Ak podpredseda vlády bude mať na starosti národnostné práva všetkých národností, bude ich komplexne rozvíjať pre Maďarov, Rusínov, Čechov, Bulharov, ale i Rómov, tak to veci prospeje.” Rudolf Chmel chce presadiť aj novú víziu dialógu a spolužitia menšín s majoritou. Je založená najmä na odstraňovaní predsudkov z 19. a 20. storočia, ktoré boli najmä v posledných mesiacoch zneužívané na získavanie politického kapitálu. Rudolf Chmel: „Tým, že chceme tento problém riešiť doma, by sme chceli, ak to neznie veľmi utopicky, raz a navždy vyriešiť, či skôr zlikvidovať zneužívanie tzv. maďarskej karty.” Podľa politológa Rastislava Tótha je odstránenie maďarskej karty z politiky nereálne, pretože medzi našimi krajinami vždy nejaké napätie bolo. Okrem toho tento spôsob komunikácie podľa neho momentálne vyhovuje maďarskej strane: „Veľmi ťažko sa mu podarí presvedčiť maďarských nacionalistov vo vláde, aby prestali s vyvolávaním napätia, keď majú také obrovské ekonomické problémy. Etnická otázka je vždy dobrý ventil.”
Slovensko dostalo niekoľko odporúčaní k uplatňovaniu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Tie SR adresoval Výbor ministrov Rady Európy (RE) na základe správy Výboru expertov. Keďže neexistuje dokument, ktorý by upravoval ďalší postup, tak zostáva na každom štáte, ako sa s týmito odporúčaniami vyrovná. Nezávislých expertov menuje práve Výbor ministrov RE zo zoznamu, ktorý navrhujú zmluvné strany predmetného dohovoru a ich úlohou je posúdiť úroveň implementácie dohovoru. Slovensko by malo v prvom rade prehodnotiť 20-percentnú hranicu pre používanie menšinových jazykoch v úradnom styku. Taktiež má zabezpečiť výučbu všetkých menšinových jazykov na všetkých príslušných úrovniach a informovať rodičov o jej dostupnosti. Zlepšiť sa má dostupnosť verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania vo všetkých menšinových jazykoch a podporiť súkromné rozhlasové a televízne vysielanie v menšinových jazykoch. Súkromné televízie podľa výboru odrádza od takéhoto vysielania nutnosť zabezpečiť slovenské titulky. Rezort diplomacie pripomína, že na juhu Slovenska vysiela až 18 miestnych televíznych staníc v maďarskom jazyku, takže povinnosť zabezpečiť slovenské titulky nie je prekážkou vysielania televíznych staníc. Podľa Výboru ministrov RE má Slovensko podporiť tiež vydávanie novín v menšinových jazykoch. MZV konštatuje, že je to možné cez grantové programy ministerstva kultúry a Úradu vlády SR. „Grantový program Kultúra národnostných menšín je prioritne zameraný na podporu vydávania denníkov, týždenníkov, mesačníkov a elektronických periodík národnostných menšín, pričom ich periodicita závisí výlučne od rozhodnutia jednotlivých žiadateľov,” upozorňuje. Z odporúčaní výboru vyplýva aj potreba presadzovať opatrenia zamerané na zrušenie praxe neodôvodnených zápisov rómskych detí do škôl pre deti so špeciálnymi potrebami a plošné vzdelávanie rómskych detí v ich jazyku. Ministerstvo poukazuje na fakt, že vyhlásením štandardizácie rómskeho jazyka v júni 2008 sa položili legislatívne základy pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na výchovu a vzdelávanie v ňom vrátane prípravy pedagógov vyučujúcich tento jazyk. Dodáva, že do predmetného obdobia sa používal rómsky jazyk v predškolských zariadeniach ako pomocný či podporný. Vláda SR 11. augusta schválila správu o priebehu a výsledkoch druhého kola monitorovania úrovne implementácie Charty na Slovensku. Druhé kolo sa začalo v roku 2008 a tretiu správu má Slovensko predložiť do novembra 2012. Charta je jedným z dohovorov Rady Európy. Prijatá bola v roku 1992 a platnosť nadobudla 1. marca 1998. Pre Slovensko začala platiť 1. januára 2002. Zo 47 členských štátov Rady Európy ju ratifikovalo 24. K tomuto kroku zatiaľ nepristúpilo deväť krajín - Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Francúzsko, Island, Macedónsko, Malta, Moldavsko, Rusko a Taliansko. Dokument sa skladá z preambuly a piatich častí. SR vybrala pre bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk od 49 do 53 ustanovení z tretej časti charty, pričom minimum je 35. Tretia časť obsahuje opatrenia na podporu používania jazykov vo verejnom živote. Ide o ťažiskovú oblasť týkajúcu sa vzdelávania, súdnictva, správnych orgánov a verejných služieb, médií, kultúrnej činnosti a kultúrnych zariadení, ekonomického a sociálneho života, ako aj cezhraničnej spolupráce.
Bulharsko by chcelo nasledovať Maďarsko v otázke udeľovania občianstva svojim krajanom, nachádza sa však v inej situácii a nechce spôsobovať problémy Európskej únii. Uviedol to bulharský minister bez kresla Božidar Dimitrov, ktorý má vo vláde na starosti Bulharov v zahraničí. Minister pripomenul, že zahraniční Bulhari na rozdiel od Maďarov žijú najmä v štátoch mimo Európskej únie. „Bulharsko si nemôže dovoliť nasledovať maďarský príklad, hoci by sme chceli... Nemôžeme si to dovoliť, keďže naše etnické menšiny v zahraničí, s výnimkou Grécka a Rumunska, žijú najmä v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ - na Ukrajine, v Moldavsku, Srbsku, Albánsku, Kosove, Macedónsku, Turecku. Preto sme veľmi opatrní, nechceme spôsobiť EÚ problémy,” citovala v pondelok Dimitrova tlačová agentúra Focus. Minister uviedol, že Maďarsko od 1. januára 2011 ponúka občianstvo etnickým Maďarom žijúcim najmä na Slovensku, Rumunsku a Srbsku, pričom občania prvých dvoch štátov majú občianstvo EÚ. Maďarský zákon tak v tomto zmysle označil za „čisto symbolický akt”. Bulharsko pri udeľovaní občianstva zahraničným Bulharom podľa Dimitrova postupuje individuálne a pozorne skúma všetky dokumenty, či ide naozaj o príslušníkov bulharskej národnosti. Tento prístup dal do protikladu s Rumunskom, „ktoré dáva občianstvo všetkým obyvateľom, ktorí boli na území veľkého rumunského štátu v rokoch 1941-1944”.