Dvanásť najväčších európskych poisťovacích spoločností vyzvalo lídrov Európskej únie, aby zakročili proti plánu maďarskej vlády na zastavenie platieb do súkromných dôchodkových fondov. Informoval o tom v utorok denník Népszabadság.
Poisťovne podľa informácií denníka tvrdia, že plán ohrozuje úspory v sume 2,7 bilióna maďarských forintov (HUF) a žiadajú o intervenciu predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa a stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya. Denník tvrdí, že odpovedať na list má európsky komisár pre ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn. Európska komisia už predtým vyzvala Maďarsko, aby vzhľadom na pochybnosti o súlade s európskou legislatívou predložilo podrobné informácie o plánovanom mimoriadnom zdanení ziskov telekomunikačného sektora. Maďarský premiér Viktor Orbán minulý týždeň oznámil, že vláda s platnosťou do decembra 2011 pozastaví v prospech štátu platby do súkromných dôchodkových fondov, do ktorých prichádza mesačne okolo 30 mld. maďarských forintov. Vláda tiež podľa neho ešte tento rok pripraví návrh zákona, ktorý má uľahčiť sporiteľom návrat do štátneho penzijného systému. Myšlienku zoštátnenia dôchodkových fondov ale Orbán v pondelok odmietol. Maďarsko zaviedlo sporivý dôchodkový pilier, ktorý dopĺňa štátny priebežný penzijný systém, v roku 1997.
Európska komisia kritizovala rozhodnutie maďarskej vlády, ktorá chce v rámci fiškálnej reformy dočasne zastaviť odvody do súkromných dôchodkových fondov. Podľa hovorcu komisie Amadeua Altafaja predbežná analýza maďarských úsporných opatrení ukázala, že navrhované kroky sú prevažne dočasné. Zmeny v dôchodkovej reforme však nepovažuje komisia za správne a upozorňuje, že neprispejú významnejšou mierou k zníženiu rozpočtového schodku. Budapešť musí na budúci rok stlačiť rozpočtový schodok pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zaviazal sa totiž k tomu predchádzajúci kabinet, keď v roku 2008 požiadal Medzinárodný menový fond a Európsku úniu o záchranný úver. Nová pravicová vláda, ktorá získala v aprílových voľbách v parlamente výraznú väčšinu, zvíťazila aj v tohtomesačných komunálnych voľbách práve vďaka sľubom, že nezavedie ďalšie úsporné opatrenia, ktoré by zaťažili bežných ľudí. Namiesto zoškrtania výdavkov chce preto zaplátať diery v rozpočte zavedením tzv. krízových daní pre bankový, telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor. Okrem toho kabinet Viktora Orbána plánuje od 1. novembra dočasne pozastaviť platby do súkromných dôchodkových fondov. Týmto opatreniami chce dosiahnuť zníženie schodku verejných financií.
Maďarská vláda, ktorá rozhodla o pozastavení platieb do súkromných dôchodkových fondov, už ďalej nebude odosielať príspevky do týchto fondov, vyhlásil v utorok maďarský premiér Viktor Orbán. „Tí, ktorí ostanú v súčasnom systéme tejto penzijnej burzy budú môcť samozrejme s peniazmi, ktoré tam odoslali, urobiť čo chcú,” povedal Orbán vo večernom vysielaní televízie RTL Klub. „Štát tam už ďalej nebude posielať peniaze,” dodal premiér. Maďarská vláda minulý týždeň oznámila, že s platnosťou do konca roka 2011 zastaví platby do súkromných dôchodkových fondov, ktoré pôsobia v rámci čiastočne sprivatizovaného dôchodkového systému a občanov bude presviedčať na návrat do štátneho systému. Na otázku či vláda sporiteľom, ktorí zostanú v privátnom systéme, vyplatí kompenzácie za zadržané platby, Orbán odpovedal: „Možnosť k návratu chceme otvoriť čo najskôr. Chceli by sme, aby sa tento návrat uskutočnil ešte tento rok a s dôchodkovým úradom rokujeme o najrýchlejšom spôsobe ako to urobiť. Ak budeme dosť rýchli, môžme tento čas výrazne skrátiť”. „Štát tam (do súkromných dôchodkových fondov) ale zo štátneho dôchodkového fondu neprevedie ani halier,” zdôraznil maďarský premiér.
Maďarský telekomunikačný operátor Magyar Telekom očakáva, že na novej dani zo zisku zaplatí tento rok 27,5 mld. maďarských forintov (HUF). Suma predstavuje takmer polovicu z celkovo 61 mld. HUF, ktoré by malo podľa vlády priniesť mimoriadne zdanenie telekomunikačného sektora. Dcérsky podnik nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom ďalej v stredu oznámil, že nová daň neovplyvní výhľad zisku pred započítaním úrokov, daní, amortizácie a odpisov (EBITDA), ktorý mal podľa skoršieho odhadu v roku 2010 klesnúť o 7 až 9 %. Ďalší z popredných telekomunikačných operátorov pôsobiacich v Maďarsku, dcérsky podnik britskej spoločnosti Vodafone, v utorok uviedol, že nová daň môže ohroziť jeho plány v oblasti rozširovania sietí. Maďarská vláda zdôvodňuje zavedenie nových daní pre podniky v oblasti telekomunikácií, maloobchodných reťazcov a energetiky snahou o konsolidáciu rozpočtu a financovanie nákladov nového systému daní v oblasti osobných príjmov a daňových prázdniny pre rodiny. Návrh zákona, ktorý nové dane voči podnikom zavedie, vládna strana Fidesz predložila do parlamentu v piatok.
V Maďarsku sa končí obdobie presadzovania súkromných záujmov v štáte, povedal premiér Viktor Orbán. Dodal, že do znižovania deficitu sa musia zapojiť vysoko ziskové sektory. Orbán pri prezentovaní detailov druhého akčného hospodárskeho plánu vlády oznámil, že verejné záujmy sa budú presadzovať na základe princípu solidarity, to znamená, že ťarcha sa rozloží a nebudú ju znášať len bežní ľudia. Medzi priority plánu patrí zachovanie pracovných miest a obmedzenie byrokracie. Podľa premiéra uplynulých osem rokov bolo v Maďarsku charakterizovaných presadzovaním súkromných záujmov a korupciou. Na presadzovanie verejného záujmu je potrebné podľa Orbánových slov vytvoriť „malý, ale silný” štát. Pri prezentácii „krízových daní” pre niektoré sektory Orbán pripomenul, že v čase krízy štát pomohol rôznym spoločnostiam peniazmi daňových poplatníkov. „Teraz musia pomôcť tí, ktorí sa už zotavili z krízy. Bude spravodlivé, ak viac prispejú tí, ktorí dosiaľ neboli zaťažení - tí, ktorí dosahujú vysoké zisky.” Orbán uviedol, že vláda bude dočasne požadovať vyššie dane od bánk rovnako ako od telekomunikačných a energetických spoločností a obchodných reťazcov. „O týchto sektoroch môžeme povedať, že dokážu vďaka svojej sile a konkurencieschopnosti, ale aj vďaka minulej štátnej pomoci, vytvárať dostatočné zisky, aby z nich mohli štátu prispieť viac,” zdôraznil Orbán. Dodal, že „krízové dane” sú dočasné a spomenuté sektory ich budú platiť tri roky. Vláda chce počas týchto troch rokov urobiť z Maďarska najúspešnejšiu stredoeurópsku ekonomiku. Orbán plánuje v tomto období uskutočnenie školskej a zdravotnej reformy. Orbán zopakoval, že je potrebné prehodnotiť všetky projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). Súčasný systém prepojenia súkromného a štátneho sektora formou PPP projektov vo väčšine prípadov znamenal obmedzenia pre štát a zisky pre súkromný sektor. „Treba preveriť PPP projekty a zmraziť PPP zmluvy,” dodal. Na margo súkromného dôchodkového poistenia zdôraznil, že je neprijateľné, aby štát nútil ľudí, aby riskovali svoje financie. „Iba štát môže zaručiť dôchodky. Štát musí garantovať dôchodky a ich hodnotu. Dáme možnosť návratu do štátneho dôchodkového systému,” vyhlásil. Orbán chce odstrániť súkromné záujmy aj zo všetkých štátnych podnikov, nad ktorými zavedie silnú kontrolu. Vláda preto napríklad navrhuje vytvoriť holding štátnej autobusovej spoločnosti Volán a štátnych železníc Máv. Do tohto systému by sa zapojil aj budapeštiansky dopravný podnik BKV. Nový systém spoločného riadenia dopravných firiem povedie k zníženiu byrokracie a k finančným úsporám, konštatoval premiér. Vláda okrem toho navrhla od 1. januára zavedenie rovnej dane z príjmov fyzických osôb so sadzbou 16 %. Reforma daní tiež počíta s úľavami pre rodiny s deťmi. Tvorbu pracovných príležitostí vláda podporí napríklad zmenou systému vzdelávania, podporou čiastočného úväzku v prípade žien, alebo odstránením administratívnych prekážok a zjednodušením systému podnikateľských daní.
Súkromné dôchodkové fondy v Maďarsku boli v posledných rokoch stratové a sporiteľov zaťažovali vysokými prevádzkovými nákladmi. Vyhlásil to v pondelok János Lázár, líder parlamentného klubu vládnej strany Fidesz, ktorý obhajoval zámer vlády dočasne zastaviť platby na súkromné dôchodkové účty. Maďarsko zaviedlo v roku 1997 sporivý dôchodkový pilier, ktorý dopĺňa štátny priebežný penzijný systém. „Štát a štátne investície znamenajú v súčasnosti väčšiu záruku (ako súkromné dôchodkové fondy), povedal Lázár. „Neberieme (ľuďom) peniaze, nebudeme ale odvádzať platby do súkromných penzijných fondov,” dodal predstaviteľ vládnej strany. Zámer pozastaviť s účinnosťou od 1. novembra 2010 do 31. decembra 2011 v prospech štátu platby do súkromných dôchodkových fondov zverejnil minulý týždeň premiér Viktor Orbán v rámci opatrení na zníženie rozpočtového deficitu. Vládny kabinet podľa neho ešte tento rok pripraví zákon, ktorý umožní sporiteľom v súkromných dôchodkových fondoch návrat do štátneho systému. Maďarská asociácia súkromných dôchodkových fondov kritizovala plány vlády ako pokus o „skryté znárodnenie”.
Európska komisia (EK) požiadala maďarskú vládu o podrobnosti týkajúce sa špeciálnych daní pre telekomunikačný sektor. Brusel chce preskúmať, či neodporujú pravidlám Európskej únie (EÚ). Premiér Viktor Orbán minulý týždeň oznámil, že jeho vláda zavedie dočasné dane pre telekomunikačný, energetický a maloobchodný sektor. Budapešť už predtým ohlásila zavedenie bankovej dane. Dane budú platiť tri roky a majú pomôcť vláde dodržať plánované rozpočtové schodky. Akcia Magyar Telekom od stredajšieho (13. 10.) Orbánovho prejavu, v ktorom ohlásil nové dane, oslabila o 8 %, z toho 18. októbra klesla o 1,5 %. Nezávislá maďarská Rozpočtová rada, ktorá monitoruje fiškálne trendy, uviedla, že nové dane na budúci rok znížia rast ekonomiky len o 0,1 percentuálneho bodu a nebudú mať vplyv na konjunktúru v tomto roku ani v roku 2012.