Na Slovensku nie je veľký záujem o maďarské občianstvo - zistila tlačová agentúra MTI na veľvyslanectve MR v Bratislave a na maďarskom konzuláte v Košiciach.
Maďari žijúci v zahraničí môžu maďarské občianstvo požadovať od 1. januára 2011 podľa zjednodušených pravidiel. „Záujem je iba mierny. Termíny na podanie žiadostí sme dávnejšie zosúladili. Konzulát je pripravený na prijatie žiadostí a dokážeme vybaviť aj požiadavky tých, ktorí to ešte neavizovali,” povedal pre MTI maďarský konzul v Bratislave Géza Farkas. O podobnej situácii týkajúcej sa záujmu žiadateľov a pripravenosti konzulátu v Košiciach informoval aj maďarský generálny konzul v Košiciach János Szerencsés. Agentúra MTI dodáva, že na Slovensku žije vyše 500.000 príslušníkov maďarskej menšiny. Z nich si preukaz zahraničného Maďara vybavilo dávnejšie takmer 120.000. Maďarské médiá si všímajú, že o maďarské občianstvo mieni požiadať predseda SMK József Berényi. Žiadosti prijíma 2200 matrík v Maďarsku a vyše 90 maďarských zastupiteľských úradov v zahraničí. Maďari žijúci na Slovensku a na Ukrajine riskujú žiadosťou maďarského občianstva stratu pôvodného občianstva, konštatuje MTI. Prvú žiadosť o zjednodušené udelenie maďarského občianstva 3. januára v Budapešti za veľkého záujmu médií predložil bývalý pedagóg sedmohradskej Univerzity Babes-Bolyai v Kluži Péter Hantz. Maďarský štátny tajomník ministerstva verejnej správy Bence Rétvári pri tejto príležitosti podľa maďarského spravodajského servera fn.hu zdôraznil, že po 90 rokoch sa opäť môže začať proces spájania maďarského národa. „Je to satisfakcia pre tých, ktorí by aj inštitucionálne radi patrili k spoločenstvu maďarského národa,” poznamenal Rétvári. Maďarský parlament prijal 26. mája zákon, ktorým zjednodušil proces udeľovania občianstva odstránením administratívnych prekážok. Stalo sa tak napriek ostrým protestom Slovenskej republiky. Maďarská vláda vyčlenila na výdavky súvisiace s poskytovaním dvojakého občianstva 830 miliónov forintov (2,9 milióna eur). V prvom roku rátajú, že o dvojaké občianstvo požiada 250.000-400.000 zahraničných Maďarov, v záujme rýchleho vybavovania žiadostí prijali 170 zamestnancov do rôznych príslušných inštitúcií, vrátane zahraničných zastupiteľstiev Maďarska. Najviac záujemcov o maďarské občianstvo evidujú v Rumunsku.
Rumunsko: 1 440 000
Slovensko: 520 000
Srbsko: 290 000
Ukrajina: 160 000
Rakúsko: 40 000
Chorvátsko: 16 500
Slovinsko: 10 000
Slovensko sa nemusí obávať krokov, ktoré preň neznamenajú žiadnu hrozbu. V reakcii na úvahy o poskytnutí volebného práva zahraničným Maďarom to v rozhovore pre TASR uviedol minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda. „Skôr alebo neskôr sa presadí všetko pozitívne a odumrie to, čo pozitívne nie je. Netreba sa báť drevených šabličiek. Tie sa veľmi rýchlo polámu,” pokračoval. Nevidí žiadny racionálny základ v tom, aby občania jednej krajiny volili ústavné orgány iného štátu. Domnieva sa, že ak sa niekto začne pohrávať s takýmito nezmyselnosťami, tak sa to skôr alebo neskôr obráti proti nemu. „Ja sa týchto vecí nebojím, už sme všeličo preskákali, aby nás drevené šabličky vyrušovali. Keď ukážeme vnútornú silu a zostaneme normálni, tak tí, ktorí by chceli takéto smiešnosti presadzovať, vyznejú sami trápne,” dodal s tým, že SR má svoje priority, pričom sa nenechá vyrušovať agendou inej krajiny. Na margo maďarského zákona o dvojakom občianstve Dzurinda podotkol, že Slovensko by nemalo nikdy rešpektovať druhé občianstvo v prípade, ak bolo udelené v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi. „Neuznáme žiadne konzekvencie akéhokoľvek zahraničného zákona, ktoré môžu byť exteritoriálne a ktoré pochádzajú zo zákona, ktorý bol schválený zjavne v rozpore so zásadami medzinárodného práva,” podčiarkol. Slovenský parlament prerokuje novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá má zabrániť tomu, aby ľudia prišli o slovenské občianstvo v prípade, ak požiadajú o občianstvo inej krajiny vo februári. Zmäkčí tým súčasne existujúci legislatívny predpis, ktorý v reakcii na maďarský zákon o dvojakom občianstve prijal predchádzajúci kabinet Roberta Fica. Podľa informácií ministerstva vnútra obvodné úrady v sídle kraja na základe novely zákona o štátnom občianstve účinnej od 17. júla 2010 za prvé dni tohto roka zatiaľ nedostali žiadne oznámenie o strate slovenského občianstva na základe požiadania iného. Doterajšie postoje maďarských predstaviteľov na rozšírenie volebného práva na zahraničných Maďarov sa rozchádzajú. Objavili sa úvahy o tom, že podmienkou pre možnosť voliť už nebude bydlisko, ale iba maďarské občianstvo. Predpokladá sa, že táto otázka by sa mala vyriešiť v apríli pri prijatí novej ústavy MR.
Predseda SMK József Berényi si požiada začiatkom januára o maďarské občianstvo. „Myslím si, že ako predseda jedinej maďarskej strany na Slovensku, to je moja psia povinnosť, aby som to urobil,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA. Priznal však, že má určité obavy. „Programové vyhlásenie vlády obsahuje zmeny slovenského protizákona, ale tie zmeny sme očakávali do konca decembra. Žiaľ sa to tak nestalo. Viem, že niektorí Maďari chcú popri slovenskom občianstve získať aj maďarské občianstvo. Keď sa prihlásia začiatkom januára a slovenský parlament neprijme zmeny v existujúcom zákone, tak môžu stratiť slovenské občianstvo a to nie je našim cieľom,“ vyhlásil šéf SMK. Berényi tvrdí, že on musí ísť do tohto rizika, ako predseda maďarskej strany nemám inú možnosť. Maďarské občianstvo má pre neho len symbolický význam. „Mám dvojakú identitu, tak mohol by som to mať aj potvrdené papierovo. So Slovenskom a slovenským občianstvom ma spája politika, kultúra, územie, legislatíva a mohol by som pokračovať. S Maďarskou republikou ma spája spoločná kultúra, spoločná história a materinský jazyk,“ uviedol. Podľa Berényiho je žiaľ v tejto republike ešte stále dosť ľudí aj politikov, ktorí vnímajú maďarskú menšinu ako určitý zdroj nebezpečenstva a ohrozenia SR. A to je veľká chyba. „Keď my presadzujeme národnostné práva, väčšie možnosti v školstve a kultúre, to nie je protislovenský akt alebo protislovenský čin. Treba prekonať túto myšlienku, že maďarská menšina predstavuje ohrozenie pre Slovákov a pre slovenský štát. Nie je to tak. SR, Maďarská republika sú spolu členmi EÚ, Severoatlantickej aliancie,“ vyhlásil. Podľa neho je úplný nezmysel, čo pripravuje jedna vládna strana kvôli dvojakému občianstvu, keď vymenováva niektoré okruhy, v ktorých nemôžu pracovať ľudia, ktorí majú aj občianstvo inej republiky a zároveň sme súčasťou jednej vojenskej aliancie. „To je neúprimná politika, potom ako môžme byť súčasťou jednej vojenskej aliancie,“ opýtal sa.