S Maďarskom, ktoré v prvom polroku predsedá EÚ, spolupracujeme v 95 percentách a rušivých je iba päť percent z oblastí našej spolupráce - tvrdí minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda. Ako upozornil v diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12, zákon o dvojakom občianstve „nemôže byť predsa alfa a omega našej bilaterálnej relácie”.
Pripomenul, že 28. januára sa má podpísať zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom o plynovom prepojení a to je nesmierne vážny ekonomický aj politický krok. Cieľom novely zákona o štátnom občianstve má byť podľa Dzurindu to, aby občania Slovenska, vrátane občanov maďarskej národnosti, upevňovali svoj vzťah ku štátu, v ktorom žijú. Vládna koalícia podľa neho nechce, aby sa občania SR stávali na Slovensku cudzincami. Novela má pritom odmietnuť akékoľvek exteritoriálne účinky maďarského zákona o dvojakom občianstve. Dzurinda pripomenul, že o návrhu zákona o štátnom občianstve, ktorý už bol predložený do NR SR, by ešte mali rokovať strany KDH a Most-Híd. Verí, že sa dohodnú. KDH navrhovalo, aby ten, kto má dvojaké občianstvo, nemohol pracovať napríklad v polícii alebo ozbrojených silách. To prekáža strane Most-Híd. Podľa predsedu strany B. Bugára je rozpor medzi stranami v tom, čo považujú za nelojálnosť voči SR, teda, či občianstvo druhej krajiny je prejavom nelojality. Zákon, ktorý maďarský parlament prijal v máji 2010 drvivou väčšinou, umožňuje Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska požiadať o udelenie občianstva, ak dokážu svoj maďarský pôvod, ovládajú maďarský jazyk a ak nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo pre verejnosť a národnú bezpečnosť. Žiadatelia pre získanie občianstva MR nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zákon začal platiť v deň štátneho sviatku 20. augusta s účinnosťou od 1. januára 2011.