Dva dni po zverejnení návrhu ústavy a niekoľko dní pred národným sviatkom Maďarska sa v úrade ombudsmana práv národných a etnických menšín v Budapešti uskutočnila spoločná tlačová konferencia predsedov celoštátnych menšinových samospráv a ombudsmana. Predstaviteľov tlače privítal Ernő Kállai a hneď aj ospravedlnil vedúcich menšinových volených zborov, ktorí sa oneskorili kvôli rokovaniu u prezidenta republiky v Alexandrovom paláci. E. Kállai zvolanie tlačovej konferencie odôvodnil tým, že zverejnený návrh novej ústavy zasahuje do právneho systému takým spôsobom, ktorý by viedol k systematickému odbúraniu doterajšieho systému ochrany práv menšín. Ako povedal, národnosti s veľkým očakávaním prijali založenie nového Národného zhromaždenia. Dúfali, že dvojtretinová parlamentná väčšina dokáže vytvoriť tie zákony, ktoré v dôsledku absencie politického konsenzu domáca menšinová politika roky nedokázala vyriešiť. Zverejnený návrh novej ústavy by však na poli menšinových práv znamenal významný krok dozadu. Ako zdôraznil, 10 percent obyvateľov Maďarska patrí k niektorej menšine, pričom nová právna regulácia by vytvorila nový systém bez zohľadnenia ich práv. Spolu s predstaviteľmi menšín predpokladá, že ide o omyl, pretože návrh základného zákona sa diametrálne líši od doterajších deklarácií vlády. Podľa menšinového ombudsmana ešte je čas na to, aby sa predstavitelia menšín ozvali, pretože od novej ústavy závisí aj dôveryhodnosť maďarskej menšinovej politiky tak doma, ako v zahraničí. Vyjadril nádej, že tí predstavitelia vlády, ktorí sú zodpovední za menšinovú politiku, pochopia, čo sa deje a vyvinú tlak na vedenie vlády. V záujme toho, aby sa predišlo zlikvidovaniu systému ochrany menšín, sa rozhodli poslať svoje vyhlásenie každému, kto má vplyv na legislatívny proces, vrátane medzinárodných organizácií a veľvyslancov členských štátov Európskej únie. E. Kállai medzi problematickými bodmi návrhu ústavy spomenul, že Preambula, ktorá je akýmsi „národným vyznaním“ a preto môže mať právny význam, sa vôbec nezmieňuje o prítomnosti menšinových komunít. Nový základný zákon chráni maďarský jazyk, pričom práve naopak, nechráni jazyky národných menšín, čo je v rozpore aj s medzinárodnými záväzkami Maďarska. Tým, že nezakotvuje povinnosť štátu zabezpečiť národnostiam právo na kolektívnu účasť na verejnom živote, by sa zrušil ústavný základ systému menšinových samospráv. Podľa novej ústavy by menšinový zákon prestal byť dvojtretinovým zákonom, čo doteraz zaručovalo široký súhlas politických síl. Zrušenie inštitúcie ombudsmana menšinových práv by zbavilo menšiny odborníka, ktorý mohol v ich záujme odborne fundovaným spôsobom vystupovať na zasadnutiach parlamentu. Návrh sa nezmieňuje ani o parlamentnom zastúpení menšín, iba o ich účasti na práci parlamentu. Všetko to by viedlo k odbúraniu doterajšieho príkladného systému ochrany menšín – dodal na záver E. Kállai.

Systematické odbúranie systému ochrany menšín?
Predseda Združenia celoštátnych menšinových samospráv a celoštátneho voleného zboru Chorvátov Mihály Hepp na doplnenie povedal, že nie náhodou sa predĺžilo stretnutie s Pálom Schmittom. Ako uviedol, pán prezident si pozorne vypočul ich slová a na základe jeho reakcií možno predpokladať, že existuje ochota napraviť chyby. Dodal, že ide o poslednú chvíľu, keď možno zasiahnuť do prípravy základného zákona. Poukázal na to, že v poslednom období nastali negatívne zmeny v niekoľkých oblastiach, menšiny boli zbavené mnohých nadobudnutých práv, čím sa znižuje ich vplyv na rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú. Financovanie miestnych menšinových samospráv označil za katastrofálne. Podľa jeho slov 209 tisícová základná podpora (namiesto doterajšej približne pol miliónovej) znemožní menšinové samosprávy. Keďže ani miestne samosprávy nemajú prostriedky na podporovanie týchto zborov, čoraz menej budú schopné vykonávať svoje základné úlohy a prevádzkovať svoje inštitúcie.
Podpredseda Združenia celoštátnych menšinových samospráv, predseda Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku Otto Heinek o. i. pripomenul, že prvá verzia koncepcie zákona o verejnom školstve ani jediný riadok neobsahovala o menšinovej výučbe. Terajšia verzia sa síce v desiatich riadkoch zmieňuje o tejto oblasti, ale neobsahuje v súčasnosti existujúce finančné garancie na zachovanie doterajšej úrovne národnostnej výchovy a výučby, a nehovorí ani o financovaní inštitúcií celoštátnych menšinových samospráv. Čo sa týka novej ústavy, predsedovia celoštátnych samospráv pokladali za potrebné, aby o svojich výhradách informovali prezidenta republiky, ktorý ich podnecoval k tomu, aby svoje pripomienky v priebehu nasledujúceho mesiaca signalizovali parlamentným poslancom a zástupcom vlády. O. Heinek i E. Kállai potvrdili, že počas prípravy návrhu novej ústavy iniciovali zachovanie v terajšom základnom zákone garantovaného systému ochrany menšín a naznačovali predstaviteľom vlády, že navrhovaná regulácia by bola z pohľadu národnej politiky „gólom do vlastnej brány“.

Vedúci národností žijúcich v Maďarsku a parlamentný ombudsman práv národných a etnických menšín