Prezident republiky Pál Schmitt vo Veľkonočný pondelok, 25. apríla, v Alexandrovom paláci v Budapešti podpísal zákon o novej ústave Maďarska, ktorý má vstúpiť do platnosti 1. januára 2012.
Ústava mení oficiálny názov krajiny z doterajšieho Maďarská republika na Maďarsko. Preambula nesie názov Národné vyznanie a odvoláva sa na Boha, svätoštefanskú korunu, vlasť, kresťanstvo, rodinu, česť a národnú hrdosť. Zmena niektorých zákonov, napr. o daniach alebo dôchodkoch, podľa nového základného zákona bude odteraz podmienená dvojtretinovou väčšinou. Zakotvuje maximálnu mieru zadĺženosti krajiny a zakazuje konanie referenda o ústavných zmenách. Pojem manželstvo vysvetľuje ako zväzok medzi mužom a ženou a spomína ochranu plodu od počatia. Maďarsko podľa nového základného zákona nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov.
Do procesu prípravy novej maďarskej ústavy sa zapojili aj národnosti, ktoré po zverejnení vládneho návrhu dokumentu v polovici marca vyjadrili svoje obavy z toho, že nový základný zákon by viedol k odbúraniu systému ochrany menšín v Maďarsku. Následne poslali svoje návrhy, ktoré smerovali k zachovaniu status quo. Text základného zákona, vrátane častí týkajúcich sa národností, sa až do poslednej chvíle menil.
Definitívny text ústavy namiesto doteraz používaného pojmu národné a etnické menšiny používa výraz národnosti, pričom pojem etnické menšiny alebo etnické skupiny sa v nej vôbec nespomína. Jednou z najdôležitejších výhrad predstaviteľov minorít bolo, že podľa pôvodného návrhu ústava mala chrániť maďarský jazyk, pričom jazyky národností by iba rešpektovala. Ochrana jazyka národností nakoniec nebola zahrnutá do časti, ktorá sa zmieňuje o maďarskom jazyku a jeho ochrane. Národné vyznanie bolo doplnené o nasledujúcu formuláciu: "My, členovia maďarského národa... sa zaväzujeme, že - okrem iných hodnôt - pestujeme a chránime jazyk a kultúru národností žijúcich v Maďarsku“. Najviac sa o národnostiach píše v časti Sloboda a zodpovednosť: "Národnosti žijúce v Maďarsku sú štátotvornými činiteľmi. Všetci maďarskí štátni príslušníci, ktorí patria k niektorej národnosti, majú právo na slobodné priznanie a zachovanie svojej identity. Národnosti žijúce v Maďarsku majú právo na používanie materinského jazyka, individuálne a kolektívne používanie mien vo vlastnom jazyku, pestovanie vlastnej kultúry a výučbu v materinskom jazyku. Národnosti žijúce v Maďarsku môžu zakladať miestne a celoštátne samosprávy." Z textu dokumentu vyplýva, že zákonodarca v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou nepočíta s existenciou teritoriálnych národnostných samospráv. Podrobné pravidlá vzťahujúce sa na práva národností a pravidlá voľby samospráv budú určovať tzv. fundamentálne zákony (prijímané dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných poslancov). Takýto zákon má regulovať aj účasť národností na práci parlamentu. Priamo parlament bude voliť na 6 rokov aj zástupcu ombudsmana pre ochranu práv národností. Z textu ústavy nevyplýva, či národnosti budú mať svojich plnoprávnych, vo voľbách zvolených poslancov v národnom zhromaždení.