Málokto asi vie, že Čabasabadi je najmladšou obcou v Békešskej župe: samostatnosť získala v roku 1993. Má približne 400 obyvateľov a nachádza sa
- Zmeny vo financovaní menšinových samospráv priviedli mnohé zbory do ťažkej situácie. Aké plány máte na tento rok a ako sa vám darí zabezpečiť financie na realizáciu vašich cieľov?
- Zdroje určite nepostačujú, takisto ako nepostačovali ani v predchádzajúcich rokoch, veď aj doteraz sme museli sústavne sledovať súbehy a touto cestou sa snažiť získavať prostriedky na naše programy. Takéto zníženie normatívnej dotácie sťažuje fungovanie našej samosprávy, pretože z tejto sumy sme kryli, resp. musíme kryť stále prevádzkové náklady. V čo môžeme dúfať je sľub, že táto suma činí 30 percent vlaňajšej dotácie a zvyšných 70 percent možno získať z pohyblivej dotácie, teda podpory na základe splnených úloh. Myslím si, že na tomto poli pracujeme úspešne a ak financovanie bude prebiehať skutočne takýmto spôsobom, možno do leta sa naša samospráva dostane do tej istej situácie, v akej bola doteraz. V tejto súvislosti som však pesimista. Totiž v doterajšom systéme nárokovania dotácie na základe splnených úloh sme žiadosti pripravovali my, kvalita prípravy závisela od nás, my sme napr. zbierali uznesenia. Odteraz to namiesto nás vyrieši úrad (Správa fondov Sándora Wekerleho – pozn. red.), ale nie som presvedčený o tom, že sa to stretne s našimi záujmami a zámermi. Nevidím v súčasnosti možnosť na to, aby sme čokoľvek kontrolovali alebo aby sa dal korigovať prípadný omyl úradu. Pre mňa je to otázne a hlavne kvôli tomuto mám obavy.
Čo sa týka našich programov, máme svoje tradičné podujatia, ktoré organizujeme spoločne so Slovenským klubom, ktorý pôsobí v rámci Spolku za Čabasabadi. V máji usporadúvame deň detí a k obecnému dňu, ktorý organizuje miestna samospráva, vždy prispievame slovenským programom. Je mimoriadne potešiteľné, že od roku 2006 sa nám opäť darí spoločne organizovať tento deň. Programom, ktorý sa netýka iba Slovákov v Čabasabadi, ale v celej župe, sú oslavy 600 výročia prvej písomnej zmienky o našej partnerskej obci na Slovensku Hradišti. O tejto usadlosti treba vedieť, že prví Slováci prišli do Békešskej Čaby práve z tejto obce. Koncom augusta chcú naši priatelia osláviť výročie dvojdňovou šnúrou podujatí, na ktorú pozvali aj nás. Plánujeme sa do nej zapojiť programom Dolnozemská slovenská ulica. Tie lokality, ktoré sa k nám pripoja, môžu prísť do Hradišťa a môžeme sa prezentovať napríklad výstavou, kultúrnym programom, gastronómiou a hlavne môžeme tam spoločne pobudnúť jeden deň.
- Tieto aktivity podporuje aj miestna samospráva? Veď bol jeden cyklus, keď protiprávnym spôsobom neboli v osade vytvorené podmienky pre fungovanie slovenskej samosprávy?
- Po posledných voľbách zostala situácia podobná ako bola v predošlom cykle, občania si zvolili tú istú starostku. Myslím si, že nám obecný zbor poskytuje všetko to, čo môže dať usadlosť chudobná na zdroje. Ochota tu je a myslím si, že to je najdôležitejšie. Inštitúcie a priestory samosprávy môžeme používať bezplatne. Teraz síce nemôžem tvrdiť, že môže zo svojho rozpočtu vydeliť peniaze na našu podporu, ale myslím si, že vedenie obce sa snaží o spoluprácu a pokladá za dôležité pôsobenie slovenskej samosprávy v obci.
- Spomínali ste družobnú obec slovenského zboru. Do tejto spolupráce sa zapája aj obec?
- Áno, podieľa sa na nej aj miestna samospráva. Predvlani sme v Hradišti usporiadali prvé jablkové dni, ktoré by sme chceli striedavo organizovať v našich lokalitách, preto po vlaňajšku možno pri príležitosti spomenutého 600 výročia možno usporiadame ich ďalší ročník. Myslím si, že Čabasabadi má v istom zmysle šťastie, pretože odhliadnuc od tohto veľkého podujatia sme na tento rok plánovali skromnejšie programy. V roku 2010 sme uskutočnili bohaté programy, ktoré často presahovali rámec obce a boli významné aj z hľadiska celého regiónu. Preto teraz musíme nabrať nové sily. Na jeseň, v čase čabianskeho klobásového festivalu, plánujeme zorganizovať zabíjačku v Čabasabadi a v decembri spojíme deň menšín s vianočným detským programom, s domom hier.
- Máte možnosť na to, aby ste podporovali deti, ktoré sa učia po slovensky, alebo spevácky zbor?
- Koniec-koncov takáto snaha existuje. V Čabasabadi nemáme ani škôlku, ani základnú školu. Pred tromi rokmi sme sa uzniesli, že z čabianskej slovenskej školy pozveme jednu triedu, aby sme deťom umožnili stretnutie so Slovákmi v našej obci. Tento program plánujeme uskutočniť aj v tomto roku.
- Darí sa vám za takýchto ťažkých podmienok zapájať deti do slovenského života?
- V obci pôsobí spevácky zbor, ktorý by sme potrebovali trochu omladiť, veď priemerný vek členov je okolo 80 rokov, preto sa už ťažko podujímajú na dlhšie cesty. Preto radšej berieme na vystúpenia sólistov. Napr. Marika Felegyiová pravidelne vystupuje a aj moja dcéra Danka zvykne účinkovať na slovenských podujatiach. Deti posielame aj do citarového tábora, ako aj do tábora našej partnerskej obce, ktorý sa volá Benčerky Land. Je to spoločný program s tamojšími deťmi, s ktorými naše deti strávia dva-tri dni. Keď k nám prichádzajú na návštevu ony, tiež je príležitosť na vytváranie kontaktov medzi deťmi. Faktom však je, že bez školy a bez škôlky, bez pedagógov je veľmi ťažko zaoberať sa s deťmi. Prakticky v takej lokalite, kde sa zruší školská inštitúcia, sa zničí celá obec. Treba to vypovedať, lebo mnohí tomu neveria. Ľutujem to preto, lebo bez ohľadu na to, aké boli pomery v období od roku 1998 do roku 2006, v Čabasabadi sa každý mohol pozrieť na to, z akých nákladov fungovala škola. Pričom deti sa učili, chodili do školy doma, a ja som presvedčený o tom, že to stálo menej, ako teraz, keď rozvážajú deti rôznymi smermi.
- Plánujete sa nejakým spôsobom podieľať na sčítaní ľudu?
- Chystáme sa. So sčítaním ľudu v roku 2001 sme mali veľmi negatívne skúsenosti a nechceli by sme, keby sa podobná situácia zopakovala. Nepýtali sa napr. na národnostnú príslušnosť. Ja osobne som mal taký problém, že dcéru, ktorá mala vtedy rok, sčítací komisár nebol ochotný zapísať ako Slovenku, pretože vraj nevedela hovoriť po slovensky. Je to smiešne, veď za maďarsky hovoriacu ju zapísal. Namiesto toho, aby uviedol, že nehovorí ani jedným jazykom. Očakávame, že budú určení takí sčítací komisári, ktorí sú ochotní akceptovať, že v obci žijú aj Slováci a nebudú chcieť vyvíjať nátlak v opačnom smere.
- Je šanca na to, že sčítacích komisárov vyberú na základe dohody so slovenskou samosprávou?
- Neviem, ale na našom zasadnutí sme sa uzniesli, že si nárokujeme právo vyjadriť sa k výberu osôb, ktoré budú počas sčítania ľudu zbierať údaje, resp. chceli by sme vidieť, ako bude prebiehať ich výber. Nechceme, aby sa zopakoval prípad z roku 2001, keď sme boli z tohto procesu úplne vylúčení.
Za rozhovor ďakuje Alžbeta Račková