Nasledujúce v rade pravidelných stretnutí ombudsmanov z krajín Visegrádskej skupiny sa uskutočnilo v polovici mája v Budapešti.
Hostiteľom stretnutia bol ombudsman občianskych práv Maďarskej republiky Máté Szabó. O postavení a skúsenostiach verejných obhajcov práv informovali Irena Lipowiczová z Poľska, Pavel Kandráč zo Slovenska a Pavel Varvarovský z Čiech.
Ako vyplynulo z informácií, ktoré poskytli zahraniční hostia, v právnom systéme jednotlivých krajín majú ombudsmani odlišné postavenie a odlišnú váhu. Ako prvá bola zriadená táto inštitúcia v roku 1988, tesne pred zmenou spoločenského zriadenia, v Poľsku, kým najnovší je úrad verejného obhajcu práv na Slovensku (2002). Najväčšiu váhu má ombudsman v Poľsku, kde existuje aj osobitný ombudsman detských práv. V Českej republike a na Slovensku pôsobí jediný ombudsman, kým v Maďarsku sú štyria rovnoprávni ombudsmani, jeden z nich má za úlohu ochranu práv národností. Táto situácia sa však v súlade s novou ústavou od 1. januára budúceho roka aj u nás zmení a vytvorí sa systém jedného ombudsmana. Irena Lipowiczová referovala o tom, že úlohy ombudsmana v Poľsku sa permanentne rozširujú, pričom v tejto krajine je rozšírené obracať sa na obudsmana. Koná tak 65 tisíc klientov ročne. Medzi najnovšie úlohy patrí navštevovanie ľudí zbavených slobody, napr. v nápravných alebo psychiatrických zariadeniach. Tiež nové výzvy znamená moderná technika a narábanie s osobnými údajmi (odpočúvanie) a protidiskriminačné úlohy. Verejný obhajca práv zo Slovenska Pavel Kandráč, ktorý zastáva tento post od zriadenia úradu, ombudsmana charakterizoval ako niekoho, kto stojí medzi orgánmi verejnej správy a občanom a ktorý sa uplatňovaním „nežného práva“ snaží o riešenie „priekopovej vojny“ medzi dvomi stranami. Spoluprácu s orgánmi verejnej správy hodnotil ako konštruktívnu a vyzdvihol, že doteraz sa nestalo, že by jeho pripomienky nerešpektovali. Na Slovensku nedochádza k masovému porušovaniu základných práv, o čom podľa jeho slov svedčí, že za 9 rokov bolo zistených 176 takýchto prípadov. Prevažne šlo o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, o oblasť dôchodkov a činnosť katastrálnych úradov. Zákon dovoľuje ombudsmanovi aj konanie z vlastnej iniciatívy, v rámci ktorej sa P. Kandráč sústreďuje na zvyšovanie právneho vedomia obyvateľstva pomocou besied, prednášok a vydávania propagačných materiálov. Je totiž toho názoru, že nízke právne vedomie ľudí ovplyvňuje problémy, ktoré vznikajú. Najväčšiu pozornosť venuje deťom a seniorom, ktorých charakterizoval ako najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti. Pavol Varvarovský v úvode svojho vystúpenia konštatoval: napriek tomu, že postavenie ombudsmana v ČR upravuje iba obyčajný zákon a má iba minimálne právomoci, zásluhou jeho predchodcu získala inštitúcia prestížne a silné postavenie. Český ombudsman dostáva približne 8000 podnetov ročne, najviac zo sociálnej oblasti a stavebného práva, ktoré rieši 60 právnikov úradu. Ako zaujímavosť prezradil, že priemerný vek zamestnancov je 30-35 rokov, čo podľa jeho slov má zásluhu na nepolitickom charaktere inštitúcie.
Vo všetkých zúčastnených krajinách žijú aj národnosti, čo ich tiež spája. Ako na to poukázal v diskusii predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, v Čechách, Poľsku a Maďarsku žijú aj Slováci a všetky tieto minority sú prítomné na Slovensku. Na jeho otázku, do akej miery je problematika národností zastúpená medzi podnetmi, s ktorými sa stretáva, P. Kandráč uviedol: iba veľmi málo takýchto prípadov sa vyskytlo v jeho praxi. Sú zväčša pracovnoprávneho charakteru a pri ich preverovaní sa obyčajne zistilo, že podnet nebol oprávnený.
A. Račková