Maďarský pospolitý ľud sa lúčil s Európskou úniou, pardon, s predsedníctvom v Európskej rade, na obrovskej „párty“ na nábreží Dunaja v Budíne a Pešti. Miesto bolo logické, veď rieka je div nie symbolom Európy, spája krajiny a spája národy. (S výnimkou prípadov, keď ich od- a rozdeľuje.)

Scenéria fenomenálna, veď takáto panoráma je sotva kde! Vraj tí Budapešťania, ktorí po revolúcii roku 1956 neemigrovali, zostali iba pre tento pohľad na oba brehy. Robím tu rýchlu anketu: či vedia ľudia, čo sa tu deje? Ako by nie, lúčime sa s predsedníckou funkciou – vraví bez váhania mladá učiteľka, jej manžel inžinier hneď aj dodáva, že tí, ktorí krútili nosom nad polročným výkonom vlády, prezentujú iba tradičný maďarský pesimizmus, ale podľa neho niet sa za čo hanbiť. Starý pán si myslí, že je tu juniáles, študentka však má jasno. Dalo sa vraj čakať, že Maďarsko na čele únie nebude až také výnimočné. Prečo? Lebo sa nedá povedať, že Maďarsko je krajinou, ktorá dokáže riešiť všetky problémy.

Čo si však myslia o Maďaroch cudzinci, ktorých je tu možno viac ako domácich. Maďari sú milí, pohostinní, ústretoví, zlatí, priateľskí, ženy i muži pekní – to hovoria šikmookí, farební, severania, mediteránci. Akurát sa čudujú, čo robia na Reťazovom moste čínske zástavy. Keď im vysvetlím, že práve je tu čínsky premiér, zhovievavo zvolajú: Oh! A keby ešte vedeli, že momentálne ani nie únia, ale Čína má vytrhnúť krajinu z ťažkostí, to by sa zrejme čudovali ešte viac. No ale nesmierne sa čudujú, hanblivo klopia zrak alebo koketne sa uškierajú, keď im vysvetľujem, čo tu v širokej panvici bubloce, čo to tu hlása tabuľa, čo je to „kakastöke-pörkölt”? Sú tí Maďari ale beťári! – zvolávajú dve Ázijčanky uznanlivo.

Uznania sa však vláda od opozície nikdy nedožije, to je jasné, nech robí čokoľvek. Aj keď náhodou opozičné strany pozitívne hodnotia odborné zvládnutie EÚ-predsedníctva, hneď aj dodajú zdrvujúcu kritiku na adresu premiéra, ktorý pretlačil kontroverzný mediálny zákon, rapídne presadil novú ústavu a (15. marca, teda v revolučnej nálade) odmietol diktát z Bruselu. Nič dobré urobiť teda nemôže. Podobá sa to trocha na situáciu, keď sa premiér József Antall sťažoval svojim poradcom, že nech robí čokoľvek, akokoľvek, neustále ho kritizujú. Naučte sa chodiť po vode – radia mu. Aj sa naučí a hneď aj zvoláva na Margitin most televízne štáby. V pohode prejde cez Dunaj z Budína do Pešti a späť suchou nohou. Dvaja liberáli sa pozerajú, uškrnú sa a vravia: Pozri sa, to je chmuľo, ani plávať nevie...