- Medzi najdôležitejšími tohoročnými projektmi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je výstavba nového Slovenského domu v Mlynkoch. Keď sme na stránkach Ľudových novín naposledy písali o tomto projekte, informovali sme o tom, že Celoštátna slovenská samospráva (CSS) sa v záujme dofinancovania projektu má obrátiť so žiadosťou na Úrad predsedu vlády Slovenskej republiky.

- V prvom rade by som rád pozdravil všetkých čitateľov Ľudových novín. Od posledného obdobia, ako sme sa spolu zhovárali, žiadosť zo strany CSS bola podaná a bola aj kladne prijatá. Vláda SR svojim uznesením z 1. júna 2011 prijala rozhodnutie o vyčlenení 160 tisíc eur na dofinancovanie výstavby Slovenského domu, alebo ako je aj na tabuľke domu napísané – Strediska pilíšskych Slovákov. Konkrétna suma bude známa až po ukončení rokovaní s maďarskou stranou, keďže slovenská strana zatiaľ nepozná presné prepočty poskytnutých finančných prostriedkov na projekt v eurách, z čoho sa následne vypočítavajú finančné prostriedky, ktoré je potrebné dodatočne vyčleniť na dostavbu Slovenského domu. Vychádza sa totiž z princípu, že každá zmluvná strana prispeje na projekt vo výške 50% z celkových nákladov. Je teda možné, že dodatočná finančná podpora zo slovenskej strany nebude 160 000 eur, ale iná (aktuálne podľa predbežných informácií z maďarskej strany pravdepodobne nižšia) podľa toho, aké informácie nám oficiálne poskytne maďarská strana. V priebehu výstavby sa tiež ukázalo, že pôvodný zámer, aby obe zmluvné strany boli na rovnakom mieste zapísané ako prednostní záložní veritelia do katastra nehnuteľností je problematický a budapeštiansky katastrálny úrad jednoducho odmietol takýto zápis vykonať. Na poslednom rokovaní s maďarskou stranou sme sa dohodli na vypracovaní spoločnej záložnej zmluvy a čakáme na vyjadrenie budapeštianskeho katastra. Na základe tejto novej záložnej zmluvy bude potrebné zmeniť doterajšie dotačné zmluvy s CSS, resp. vypracovať nové na dodatočné vyčlenenie odsúhlasených finančných prostriedkov. Zároveň musí Valné zhromaždenie (VZ) CSS odsúhlasiť zmluvy o užívaní priestorov s tými subjektmi zastupujúcimi slovenskú menšinu, ktorým bol pôvodný Slovenský dom v Mlynkoch odňatý. Osobitnú kapitolu predstavujú riadne vyúčtovania CSS, ktoré sa predkladajú nášmu úradu a aj maďarskej strane, pričom v tejto otázke sme sa posunuli v posledných mesiacoch výrazne dopredu. Rád by som zdôrazniť, že slovenská strana doteraz poskytla na projekt len 60% pôvodne schválenej sumy a neposkytnutých 40% je viazaných práve na uzavretie záložnej zmluvy a zápis záložného práva do katastra nehnuteľností rovnako ako aj na potvrdenie zo strany všetkých zainteresovaných subjektov, že hrubá stavba bola ukončená. Rozhodne preto nemožno zatiaľ konštatovať, že projekt výstavby Slovenského domu v Mlynkoch je úspešne dokončený, ako sa to už objavilo aj v niektorých médiách. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí súčasný stav neteší, treba však otvorene priznať, že otázka záložného práva je problémom na maďarskej strane a aj ďalšie otvorené otázky dokončenia projektu stoja práve na tom, aké informácie nám maďarská strana poskytne, resp. aké kroky podnikne.

- Slováci v Maďarsku vám neboli neznámi, keď ste sa dostali do tejto funkcie, veď ste boli aktívni vo Svetovom združení Slovákov v zahraničí. Ako ste nás poznali dovtedy, a čo ste sa o nás dozvedeli od svojho nástupu na čelo Úradu?

- Je pravda, že neboli úplne neznámi, ale tým, že som žil istý čas v západnej Európe, moje informácie neboli tak komplexné, ako som mal o Slovákoch v západnej Európe. Som veľmi rád, že na svoju prvú cestu som mal možnosť ísť aj do Maďarska a oboznámiť sa bližšie so situáciou, ktorá tam je. Čo som sa dozvedel? Naozaj som si nemyslel, že otázka vzdelávania a školstva je tak kritická, ako to medzitým konštatoval aj Úrad aj CSS. Trocha ma mrzí, že stále pretrvávajú vnútorné problémy, ktoré slovenská menšina má. Nechcem sa tváriť, že som to nezažil, a nezažívam aj inde. Takmer v každom štáte, kde Slováci žijú, málokde je jednotná komunita. Často to potom má vplyv aj na to, čo sa danej komunite podarí v domovskom štáte presadiť. Som rád, že som nadobudol kontakty na predstaviteľov štátnej správy MR, ktorí majú na starosti menšiny. Myslím si, že viaceré problémy sa dajú riešiť diskusiou, rokovaním a vzájomnou cestou hľadania riešenia existujúcich problémov v oblasti ovládania slovenského jazyka, celkovo na poli kultúry alebo postavenia menšiny. Žijeme také časy, keď sa mení aj ústavný rámec MR, čo bude mať určite veľký dosah aj na menšinu do ďalšieho obdobia. Veľa vecí je takých, že aj ja som zvedavý, ako MR pôjde vo svojom ústavnoprávnom zriadení ďalej. Či sa podarí napríklad vyriešiť zastúpenie slovenskej menšiny v parlamente. Úrad by tiež prostredníctvom rôznych opatrení a v spolupráci s ďalšími partnermi rád dosiahol, aby sa postupne vybudovala mladá slovenská inteligencia, ktorá by aj tých ostatných dokázala potiahnuť dopredu a motivovať. To je napríklad niečo, o čom som predtým nemal dostatočné informácie. Ja som predpokladal, že kruhy inteligencie sú vybudované tak, že sú podchytené aj tí mladší ľudia. Pretože všetci starneme a o chvíľu sa otázkam udržiavania národného povedomia a kultúrnej identity nebude mať kto venovať. Je preto veľmi dôležité, aby sa nám v spolupráci so slovenskou menšinou v Maďarsku podarilo podchytiť mladých ľudí. Takto detailne som situáciu predtým nepoznal a vďaka tomu, že v tejto funkcii som mal možnosť vycestovať, mohol som vniknúť do hĺbky problémov. Teraz je už len na nás a spolupráci s ďalšími partnermi, aby sme stále iba o tých problémoch nehovorili, ale aby sme ich jeden po druhom začali postupne riešiť od menších vecí k tým väčším. Veľkou výzvou pre Úrad je, aby sme tu mali osobu – spravodajcu pre styky so slovenskou menšinou v Maďarsku, ktorá by sa dlhodobo mohla venovať tejto oblasti. To je základom starostlivosti o danú menšinu.

- K spomínanej starostlivosti vo veľkej miere prispieva aj grantový systém cez ktorý SR podporuje Slovákov v Maďarsku. V tejto oblasti sa chystajú zmeny. Aké konkrétne predstavy máte?

- Keďže žiadosti boli prijaté už skôr a okrem zákona neexistovali pravidlá pre udeľovanie dotácií, tento rok sa ešte uplatňoval hybridný model, t.j. starý model s uplatnením niektorých nových prvkov. Niektoré myšlienky, ktoré má nové vedenie Úradu, sme sa snažili už aplikovať do praxe aj v rámci udeľovania tohtoročných dotácií, ale väčšina z nich sa ešte nemohla uplatniť, pretože nie sú prijaté dotačné pravidlá. Tie by sa mali prijať v priebehu roka tak, aby sa budúci rok mohol začať uplatňovať nový systém. Ja som pred svojim nástupom do funkcie deklaroval na vláde základné princípy, na ktorých by mal byť dotačný systém postavený, či už ide o možnosť viacročného financovania v prípade niektorých projektov, alebo rovnakú štartovaciu čiaru pre všetkých žiadateľov. V novom systéme chceme vytvoriť programy a podprogramy, na ktoré vyčleníme konkrétne sumy financií. Cieľom je, aby aj žiadatelia vedeli zhruba odhadnúť, či má zmysel podávať povedzme päť projektov napr. na účasť folklórnych súborov na festivaloch, keď na takýto podprogram bude vyčlenených 100 tisíc eur ročne a podprogram bude určený pre všetky krajiny, kde Slováci žijú. Musíme odstrániť aj množstvo nedostatkov, ktoré boli vytýkané finančnou kontrolou, alebo inými kontrolami v minulých rokoch. Preto sme už v tomto roku prepracovali dotačné zmluvy. Sú koncipované prísnejšie ako boli v minulých rokoch, čo bude mať tiež dosah na prijímateľov dotácií. Práca Úradu bude zameraná aj na kontrolu dotácií. V rámci reorganizácie štruktúry sa vytvorilo miesto vnútorného kontrolóra, ktorý bude mať právomoci aj voči prijímateľom dotácií. Aj dôslednejšia kontrola nakladania s prostriedkami zo štátneho rozpočtu je jedným z princípov, na ktorých bude postavený nový dotačný systém. Slováci v Maďarsku majú oproti iným výhodu, že existuje aj medzištátna zmluva o podpore národnostných menšín v oboch krajinách, na základe ktorej, okrem financií, ktoré sú v klasickom dotačnom systéme, by na základe osobitného uznesenia vlády mala byť vyčlenená ďalšia suma. Vzhľadom na finančnú situáciu, ktorá je na Slovensku, sa napriek snahám Úradu, zatiaľ nepodarilo tieto financie vyčleniť. Nie je to povinnosťou Úradu, je to povinnosť vlády, len žiaľ nie je veľmi dobre formulované príslušné uznesenie, ktoré hovorí o tom, že peniaze sa majú vyčleniť priebežne. Úrad preto chce predložiť na rokovanie vlády zmenu uznesenia, v ktorej navrhneme konkrétny termín, do ktorého treba financie vyčleniť, čo by vláda mala zohľadniť aj pri návrhu nového štátneho rozpočtu. Ešte stále skúmame možnosti, ako by sme mohli tento rok aspoň časť týchto peňazí vyčleniť. V tejto otázke by sa malo 25. augusta uskutočniť aj rokovanie medzi mnou, vedúcim Úradu vlády SR a veľvyslancom SR v Maďarsku s cieľom nájsť riešenie tohto problému. Nazdávam sa však, že v tejto otázke malo byť už dávno aktívnejšie Ministerstvo financií SR tak, ako o to ministra financií SR žiadal listom aj minister zahraničných vecí SR. Úrad spravil v tomto smere všetko, čo bolo v jeho silách. Poslali sme dve oficiálne žiadosti na Úrad vlády o vyčlenenie financií, rokovali sme so štátnym tajomníkom ministerstva financií a s riaditeľkou kancelárie predsedníčky vlády. Skúmame aj možnosť, aby sme v prípade, keď niektorí krajania nevyužijú udelené dotácie, túto sumu poskytli slovenskej menšine v Maďarsku. Uvedomujem si aj to, že nemalá časť peňazí šla na projekty vzdelávania a tábory pre deti a momentálne je august a už veľmi veľa akcií bolo, alebo nebolo vôbec, práve kvôli tomu, že tieto peniaze zatiaľ neboli vyčlenené. Neviem, čo sa ešte dá „zachrániť“, keď sa peniaze vyčlenia v septembri, ale verím, že niečo ešte bude možné urobiť tak, aby to podporilo slovenskú menšinu v Maďarsku.

- Žiadosti o dotáciu v rámci grantového systému Úradu už boli vyhodnotené, zoznam úspešných žiadateľov sme uverejnili aj v našich novinách. Približne kedy môžu žiadatelia počítať s podpisom dotačných zmlúv a s vyplácaním dotácií?

- Mrzí ma, že celá agenda sa posunula zhruba o obdobie, o koľko sa posunulo vymenovanie nového predsedu do Úradu. Vláda nevymenovala predsedu k 1. 1. 2011, ale až k 10. februáru 2011. Tým pádom aj ľudia na Úrade žili v neistote a zabezpečovali sa iba nevyhnutné úlohy, aby Úrad vôbec fungoval, ale nič z toho, čo sa bežne robilo po minulé roky, sa nevykonávalo. Keď som nastúpil do funkcie, musel som sa najprv oboznámiť s vecami, urýchlene odstrániť viaceré nedostatky a tým sa celé obdobie ešte viac predĺžilo. Už sa nám podarilo vypracovať dotačné zmluvy a dal som pokyn, aby boli do konca júla všetky pripravené a začiatkom augusta rozoslané žiadateľom, čo sa však objektívne nemusí podariť, keďže zmlúv je 437 a úrad je vo všeobecnosti personálne poddimenzovaný. Keďže dotačné zmluvy sú nové a treba k nim priložiť viacero dokladov, predpokladám, že bude istý čas trvať, kým sa prijímatelia dotácie s nimi oboznámia a priložia všetky potrebné doklady, čo poskytnutie financií oddiali. Veľkým problémom je aj to, že mnohí žiadatelia nemajú vyrovnané svoje záväzky so štátom z minulosti a ich vyúčtovania nie sú v poriadku, čo bráni poskytnutiu dotácií, aj keď je zmluva uzavretá. Dúfam však, že sa nám podarí väčšinu financií do konca augusta, resp. septembra poukázať. Ide o projekty, ktoré boli realizované od januára do júna. V prípade projektov, ktoré budú realizované v druhom polroku, pokladám za pravdepodobné poukázanie dotácií do konca septembra, resp. októbra a pri koncoročných ešte neskôr. Naozaj sa chcem ospravedlniť všetkým žiadateľom, pretože si uvedomujem, že vnútorné problémy ktoréhokoľvek úradu na Slovensku ich nezaujímajú, len chcem povedať, že celý posun nastal z objektívnych dôvodov. Tiež by som rád na žiadateľov apeloval, aby si riadne prečítali nové dotačné zmluvy, promptne doložili, čo treba a riadne vyúčtovali predchádzajúce dotácie.

- Na ustanovujúcom zasadnutí zboru vašich poradcov, ale aj na iných fórach sa v poslednom období často hovorí o tom, že sa treba pozrieť na to, ako sa plní štátna koncepcia starostlivosti o krajanov a v prípade potreby treba navrhnúť zmeny. Máte už nejaké konkrétne predstavy alebo návrhy?

- Prvé stretnutie poradného zboru sa dotklo aj otázok koncepcie, ale neriešili sa konkrétne veci. Dohodli sme sa, že riadne pracovné zasadnutie zboru uskutočníme v októbri, keď jednotliví členovia prídu aj s konkrétnymi návrhmi, akým spôsobom preformulovať koncepciu starostlivosti tak, aby mohla byť budúci rok prijatá. V októbri sa budú vyjadrovať členovia aj k dotačnej smernici, ktorú na Úrade sfinalizujeme a dáme na pripomienkovanie celému slovenskému zahraničiu, nielen členom zboru poradcov. Chcem zdôrazniť, že členovia zboru poradcov nie sú nejakou privilegovanou skupinou, ktorá bude jediná mať možnosť vyjadrovať sa k veciam, ktoré náš úrad pripravuje. Oni sú v prvom rade ľudia, ktorí vo svojej oblasti už niečo dokázali a ja sa s nimi rád poradím hlavne v tých veciach, v ktorých sa poradcovia profilovali už dlhší čas. Rád by som bol, keby všetci, ktorí majú záujem, mali takisto možnosť pripomienkovať materiály, ktoré Úrad robí. Čiže nikto z krajanov, kto má záujem spolupodieľať sa na novej koncepcii a na pripravovaných veciach strategického charakteru nebude ukrátený o možnosť sa vyjadriť, len preto, že nie je členom zboru poradcov. Myslím si, že toto je dôležité povedať, aby nevznikalo napätie. Oni zastupujú istý segment Slovákov žijúcich v zahraničí, tak, ako máme vo svete aj iných zástupcov slovenského zahraničia, napr. viaceré spolky, organizácie, alebo aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Nemyslím si, že je niekto na svete, kto by mohol povedať, že zastupuje všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí na celom svete.

- Ako vidíte, bude sa vám dariť riešiť odlišné problémy a záujmy tradičných a novo vznikajúcich slovenských komunít vo svete?

- Je to veľmi komplikovaná otázka, na ktorú môžem povedať zatiaľ len spôsobom, že vieme, aké je smerovanie Úradu v tejto veci. Pri presadzovaní zmien, či už ide o koncepciu, alebo novelu zákona, Úrad musí mať určité postavenie aj v rámci štátnej správy. To postavenie vyplýva jednak zo zákona, ktorý je tzv. „hrubá sila“, ale aj z tzv. „mäkkej sily“, ktorú má Úrad jednak z pohľadu toho, koho reprezentuje a tiež z pohľadu svojich diplomatických skúseností doma i v zahraničí. My sa tešíme aj kritike vo vzťahu k Úradu, tá je potrebná, aby sme sa vedeli posunúť dopredu. Ale pokiaľ tá kritika nebude vecná, bude oslabovať postavenie Úradu voči iným subjektom, napr. ministerstvám pri presadzovaní priorít slovenského zahraničia, keďže sa ľahko vytvorí zdanie, že Úrad možno ani nezastupuje krajanov, čo by bolo veľmi nešťastné. Musíme hľadať isté spoločné črty, ktoré majú jednotlivé komunity a navzájom ich prepojiť. Tak, aby vzniklo prostredie, kde Úrad bude môcť povedať, že zastupuje 2,2 milióna Slovákov vo svete a z toho 300 tisíc voličov, čo už niečo hovorí aj politickým stranám, ktoré majú svojich zástupcov v parlamente, vo vláde, v samospráve a pod. Každá z komunít má isté prednosti, ktoré treba vedieť správne využiť a je úlohou Úradu, aby tomu tak bolo. Je to úplne iná pozícia, ako keď by Úrad zastupoval len dolnozemských Slovákov alebo len novú emigráciu v Írsku alebo Anglicku. Tu naozaj doslovne platí, že v jednote je sila – vo vzťahu navonok medzi Úradom a inými subjektmi a na druhej strane rozmanitosť a uplatnenie špecifického prístupu vo vzťahu dovnútra medzi Úradom a jednotlivými komunitami tak, ako to ustanovuje aj platný zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Zároveň je aj vo vzťahoch vo vnútri nájsť spoločné body, ktoré sa týkajú všetkých komunít. Vzdelávacie centrá a školstvo je dobrým príkladom, keď ide síce o dve odlišné formy vzdelávania, ale v princípe obe stoja na tom, že všetky tieto deti sa chcú vzdelávať v slovenčine. Uvedený prístup, t.j. navonok jednotnosť a symbióza a vnútri systému rozmanitosť a špecifický prístup treba zadefinovať aj v novej koncepcii starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

Za rozhovor ďakuje: Alžbeta Račková