V súčasnosti pracujú odborníci Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku na viacerých zaujímavých a dôležitých projektoch v prospech našej národnosti. Požiadali sme o informácie predsedníčku nášho najvyššieho voleného zboru Alžbetu Hollerovú Račkovú.

- Práve vypracovávate Koncepciu rozvoja slovenského národnostného školstva. Prečo je to potrebné?

- Návrh koncepcie, ktorý sa rodí na základe pracovného materiálu zostaveného tímami odborníkov pre jednotlivé oblasti školstva, majú prerokovať a schváliť členovia Valného zhromaždenia. Mojím zámerom je, aby sa tento materiál v prípravnej fáze dostal na spoločenskú diskusiu do každej jednej Slovákmi obývanej dediny, aby sa mohli všetci vyjadriť k nemu. Trošku sme smutní z toho, že na výzvu členov odborných tímov vyše polovica oslovených slovenských pedagógov nereagovala. To je škoda, lebo ide o našu budúcnosť, a toto je tá chvíľa, keď si môžeme povedať, aké školy by sme chceli, a akým smerom by sme sa mali spolu uberať. Dúfam, že k návrhu koncepcie dostaneme čo najviac pripomienok.

- Jedným z najpálčivejších bodov nášho školstva sú školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Ako im môžete pomôcť?

- Pre túto oblasť sme zostavili zvláštny tím, ktorý pozostáva z odborníkov, ktorí podľa nášho presvedčenia môžu priniesť nový pohľad a môžu prispieť k metodickej obnove tejto oblasti školstva. Tím vedie predsedníčka Slovenskej samosprávy v Alkári Judita Kaszalová Szabadová. Je to prvá, a zatiaľ jediná miestna slovenská samospráva, ktorá prevádzkuje slovenskú národnostnú školu. Ďalšou členkou je Monika Szabová, ktorá dlhé roky pracovala vo Waldorfskej škole a ktorá sa práve vďaka tomuto pracovisku stretla s mnohými, možno v našich školách neznámymi postupmi a metódami. Treťou členkou je učiteľka slovenčiny Erika Zemenová Palečková, ktorá vo svojej pedagogickej práci zaviedla veľa nových vecí, ktoré sa uplatnili v regióne, kde pôsobí. Som presvedčená o tom, že tento pracovný, odborný, poradný tím prispeje hlavne k metodickému obnoveniu tejto oblasti školstva. V školách, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, vidíme najväčšie problémy. Počet detí, ktoré sa učia v tomto type škôl, za jeden školský rok klesol o 10 percent. To je veľmi veľa. Tu chýba najviac pedagógov. Musíme uvažovať nad tým, ako môžeme vytvoriť podmienky, aby sme pridali pedagógov do týchto škôl. Kým nemáme pedagógov z vlastných radov, musíme vyšliapať nové chodníčky a zamestnávať aj pedagógov zo Slovenska. S tým súvisí niekoľko technických, ale predsa len dôležitých vecí, ktoré treba riešiť. Teraz sme práve zisťovali, ako školy – alebo prevádzkovatelia škôl – môžu umiestniť inzeráty na stránkach, ktoré sú dostupné aj cez internetovú stránku úradu práce na Slovensku. Cieľom je, aby pedagógovia na Slovensku, ktorí si hľadajú prácu, mohli nájsť tieto inzeráty a keď majú záujem, aby sa mohli prihlásiť na tieto miesta. Samozrejme, len tam, kde môže obec alebo miestna slovenská samospráva ponúknuť služobný byt. Pretože bez služobného bytu platy, ktoré môžu školy ponúknuť, konkurencieschopné nie sú.

Skúsenosti, ktoré sme v tejto oblasti nadobudli za uplynulého poldruha roka, nás inšpirujú k tomu, aby sme ďalej pracovali. Verím, že aj vďaka spoločenskej diskusii, ktorá sa rozvinie k pripravovanej koncepcii, budeme môcť zostaviť dokument, ktorý bude podkladom pre našu ďalšiu prácu v tomto cykle, ale nielen v tomto cykle. Je dôležité, aby sme videli, akým smerom ideme a čo chceme. Verím, že máme ešte šancu, aby sme ovplyvnili negatívne javy, ktoré sú stupňované aj neustále sa meniacim právnym a organizačným prostredím.

- Úzko spolupracujete s parlamentným výborom pre národnosti. Aké novinky sú v tejto spolupráci?

- Ako viete, vláda predložila návrh budúcoročného štátneho rozpočtu do parlamentu, ktorý o ňom už aj začal všeobecnú rozpravu. Zverejnená bola aj informácia, že tento návrh zatiaľ neobsahuje požiadavky národností. V týchto dňoch ešte prebiehajú rokovania s predstaviteľmi vlády a parlamentných frakcií v záujme zvýšenia položiek pre národnosti. Rokovania vedie nemecký hovorca Imrich Richter, ktorý je veľmi aktívny, a ja verím, že aj na rok 2017 sa podarí získať nejaké peniaze navyše. Boli by sme radi, keby po dvojročnom výraznom zvyšovaní aj na budúci rok vzrástli financie na kultúrne programy, detské tábory a na fungovanie občianskych organizácií. Tiež sme žiadali zvýšenie rámca na niektoré nové ciele, napríklad na investície pre inštitúcie, ktoré prevádzkujú miestne a celoštátne národnostné samosprávy. Určité zvýšenie rámca sa očakáva aj v prípade miestnych a celoštátnych samospráv, médií a inštitúcií. Navrhli sme zmeny aj na poli financovania miestnych národnostných samospráv. Iniciovali sme, aby sa pomer medzi základnou podporou miestnych samospráv a prostriedkami, ktoré dostávajú na plnenie svojich úloh z pomeru 1/3–2/3 zmenil na 40 percent–60 percent. S tým, že prostriedky na fungovanie sa budú môcť použiť aj na výkon úloh a snažili sme sa okruh použitia financií rozšíriť o ďalšie správne funkcie.

- Tiež sa plánuje modifikácia niektorých dôležitých zákonov.

- Pripravuje sa zmena národnostného zákona, ktorý – ak sa to podarí – bude prvá komplexná novela, ktorú predloží národnostný výbor. Pracovný materiál, z ktorého vychádza výbor pri príprave novely národnostného zákona zostavili experti Združenia celoštátnych národnostných samospráv vychádzajúc z návrhu Ministerstva ľudských zdrojov. Tieto zmeny sa týkajú čiastočne zosúladenia národnostného a školského zákona, čo je veľmi dôležité, lebo momentálne na niektorých miestach iné hovorí národnostný zákon a iné školský zákon. Zo strany celoštátnych samospráv tam boli návrhy týkajúce sa financovania národnostných samospráv, oblasti kultúry, ale aj zabezpečovania podmienok fungovania miestnych národnostných samospráv zo strany obecných samospráv. Dostávame také signály, že to nie všade funguje, že každá obecná samospráva postupuje podľa toho, ako si ona vykladá tento zákon.

V programe parlamentného výboru figuruje aj modifikácia právneho predpisu, ktorý reguluje voľbu hovorcov. Keď sa tento zákon schválil, dostal veľa kritiky, pretože mnohí hovorili, že nejde o voľby, ale o hlasovanie o jednej listine, ktorú zostavuje celoštátna samospráva. Terajší systém je akousi zmiešaninou volieb a delegovania. Od viacerých národnosti vzišla iniciatíva, aby sa na základe skúseností z uplynulých volieb, navrhla zmena tohto zákona. Celoštátne národnostné samosprávy sa aktívne zapoja do prípravy oboch zákonov, a určite budeme zvedaví aj na mienku voličov. Prostredníctvom poslancov CSSM a cez organizácie plánujeme osloviť každého. Budeme očakávať pripomienky, návrhy, nápady.

- Tu by sme mohli hovoriť aj o novom Dome kultúry Slovákov v Maďarsku, resp. o jeho plánoch.

- Naším cieľom je získať pre naše kultúrne inštitúcie spoločnú budovu v Budapešti. CSSM má viacero kultúrnych inštitúcií so sídlom v hlavnom meste, ale ani jedna z nich nemá vhodné priestory na fungovanie. Ani Slovenské divadlo Vertigo, ani Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, ani naša knižnica a dokumentačné centrum. Hľadáme riešenie aj pre definitívne umiestnenie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe. Spolu so slovenským hovorcom Jánom Fuzikom pracujeme na tom, aby sme na budúci rok mohli kúpiť budovu, v ktorej umiestnime všetky tieto inštitúcie. Budovu, ktorá bude môcť ponúknuť svoje priestory aj na podujatia občianskych organizácií. Veríme, že v roku 2017 práve slovenská národnosť bude tá, ktorá dostane väčšiu sumu na realizáciu svojich cieľov.

Za rozhovor ďakuje
Eva Fábiánová

Foto: archív