odpovedá predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy mesta Pálháza Katarína Bacsóová Lukácsová

– Čo treba vedieť o Slovákoch vo vašom meste?

– Pálháza bola vždy maďarskou obcou, ale v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v menších slovenských dedinách v jej okolí (Malá Huta, Vágašská Huta, Veľká Huta...) nevydávali stavebné povolenia na výstavbu rodinných domov. Z týchto obcí sme sa teda nasťahovali viacerí mladí Slováci do Pálházy. Ja pochádzam z Fizéru, môj nebohý manžel bol z Malej Huty, on po prvom ročníku základnej školy sa preto dostal do slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom, lebo vôbec nevedel po maďarsky. Teda táto naša skupina Slovákov iniciovala v roku 2002 založenie slovenského zboru, ktorý odvtedy nepretržite pracuje. V tom istom roku sme založili slovenský spevácky zbor, sú v ňom aj takí, ktorí nie sú slovenskej národnosti, ale aj oni radi spievajú s nami slovenské piesne. Impulz na založenie tohto kultúrneho telesa nám dal náš pobyt v Hronci, kde sme sa na pracovnej porade Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) naučili pieseň „Tichá noc...“ po slovensky, potom sme s ňou vystúpili na polnočnej vianočnej svätej omši doma, v Pálháze. Tak dobre sa nám spievalo spolu aj na skúškach, aj na vystúpení, že sme sa vtedy rozhodli založiť tento zbor s názvom Kvety hút. V roku 2013 naše mesto bolo hostiteľom Dňa Slovákov v Maďarsku, vďaka čomu sme sa viac dostali do povedomia domácej slovenskej pospolitosti. Náš kolektív pravidelne chodí už roky na Slovensko, vystupovali sme nedávno napríklad v Rozhanovciach a v Kráľovskom Chlmci. V znamení projektu ZSM Poznaj svoje korene sme začali pátrať po našich predkoch. Vysvitlo, že do našich dedín mnohí prišli z Oravskej stolice, hlavne z okolia Oravského Podzámku a Zázrivej. Tieto dve obce sme aj navštívili, na ich cintorínoch sme objavili priezviská, ktoré sú v našom okolí dodnes časté, ako Drengubák, Kuma, Mahut, Zelenc... Starosta v Zázrivej sa vyjadril, že by radi s nami nadviazali družobné kontakty. Veľmi sa nám potešili už aj preto, lebo doteraz mali informácie iba o tom, že od nich odchádzali z našich regiónov len na Dolnú zem. Chodíme na Slovensko pravidelne aj na púte, nedávno sme boli na Starých Horách v blízkosti Zvolena, predtým zase na Mariánskej hore, v Levoči. Tieto zájazdy financuje naša slovenská samospráva z rôznych konkurzných, ale aj z vlastných zdrojov. Veľkou novinkou v živote Slovákov v Pálháze je, že od tohto septembra zavedú výučbu slovenčiny na miestnej základnej škole, zatiaľ v prvom ročníku a v ďalších školských rokoch postupne vždy v danej prvej triede. V rámci krúžku sa deti už venovali slovenčine v Pálháze aj v minulosti, od tohto školského roku však v prvej triede budú hodiny slovenčiny súčasťou rozvrhu hodín. Medzi našimi perspektívnymi plánmi figuruje zavedenie slovenských zamestnaní v materskej škole, pričom aj u nás je z roka na rok menej detí. Zaujímavé je však to, že čoraz viac Slovákov zo Slovenska sa usádza v našom regióne, zatiaľ skôr bližšie k hraniciam, ako napríklad v Hollóháze, ale už aj južnejšie, teda aj v Pálháze badať tento trend. Pritom v našom regióne ani v minulosti neboli zriedkavé rodinné väzby z dvoch strán hraníc, a to nielen následkom výmeny obyvateľstva, ale už aj pred ňou, resp. po nej si niektorí vybrali životného partnera z druhej strany hraníc.

(csl)

Foto: autor