Obyvatelia Komárna dostanú novú možnosť, ako prekročiť Dunaj, ktorý tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.
V súčasnosti je slovenské Komárno spojené s maďarským Komáromom len jediným mostom, ktorý však musí zvládať aj tranzitnú dopravu. V súčasnosti však cezeň nesmú jazdiť vozidlá ťažšie ako 20 ton. V októbri tohto roku štát začne stavať druhý most. Nepôjde o diaľničné prepojenie, ale o cestu prvej triedy. Na výstavbe mosta sa pred tromi rokmi dohodli slovenský a maďarský premiéri Robert Fico a Viktor Orbán.
Výstavbu by mali dokončiť do konca roka 2019, berúc do úvahy ďalšie postupy ako odovzdanie, kolaudácia a podobne, možno predpokladať, že do prevádzky bude most odovzdaný v roku 2020.
Výstavba mosta bude z veľkej časti hradená z peňazí z Európskej únie, no eurofondy sa na daný projekt nepoužijú. Zo slovenského štátneho rozpočtu na výstavbu pôjde 8 miliónov eur.
Po Alžbetinom moste už len peši a na bicykli
Mostná stavba sa bude nachádzať 2,8 kilometra od Alžbetinho mosta, ktorý je v centre Komárna. Most bude mať 6 podpôr až do hĺbky zhruba 17 metrov pod úroveň dna. Výška mosta bude približne 91,4 metra nad úrovňou terénu.
Navrhnutá verzia mosta je však asymetrická. To znamená, že dominantou stavby bude jeden pylón so závesnými káblami. Primárne bude most slúžiť pre automobily. Po jeho stranách však budú aj chodníky pre peších a cyklistov. Na prítokovej strane cesty (východnej) sa bude nachádzať obojsmerný chodník pre chodcov so šírkou 1,8 metra. Na druhej strane má podľa plánov vzniknúť obojsmerná cyklotrasa so šírkou 2,5 metra.
Vznik nového mosta odľahčí existujúci Alžbetin most, z ktorého má byť úplne vylúčená automobilová doprava. Nový most odľahčí Alžbetin most v centre mesta, ktorý by mal slúžiť už len cyklistom a chodcom. Výhodou mosta bude aj to, že odbremení centrá oboch miest od nákladnej a osobnej dopravy.
Na novom moste prevažne autá
Nový most sa stane dôležitou dopravnou tepnou v regióne. Denne po ňom bude jazdiť niekoľko tisíc automobilov. Podľa ministerstva dopravy by v roku 2019 až 2020 malo po moste jazdiť 5 600 vozidiel denne. V rozpätí ďalších deviatich rokov sa má ich počet takmer zdvojnásobiť. V roku 2028 bude už most zaťažovať 10 100 automobilov každý deň.
K mostu však Slovensko bude musieť vybudovať aj prístupovú cestu, pretože v súčasnosti žiadna cesta v danom území neexistuje. Do cestnej siete Slovenska vďaka tomu pribudne 0,7 kilometra cesty prvej triedy. Na oboch stranách Dunaja budú vystavané cesty I. triedy, spolu bude potrebné k mostu postaviť 2 kilometre cesty, z toho 0,7 kilometra na slovenskej strane s napojením na cestu prvej triedy I/63 kruhovou križovatkou.
Maďarsku má nový most okrem iného uľahčiť napríklad export nových áut z ich rastúceho závodu spoločnosti Suzuki. „Jeho nosnosť bude umožňovať prejazd ťažkých nákladných áut, ktoré prevážajú nové vozidlá,“ vyhlásil nedávno V. Orbán.
Alžbetin most bol uvedený do prevádzky v roku 1892. Pomenovali ho po vtedajšej cisárovnej. Ide o štyridsaťmetrovú oceľovú nitovanú konštrukciu, ktorá prechádza cez východnú časť Alžbetinho ostrova. Most nahradil starší pontónový most, ktorý spájal oba brehy od druhej polovice 16. storočia. Most je v prevádzke viac ako 120 rokov.
Martin Majerníček, Pravda (ef)
Nový most aj na Ipli
Rieka Ipeľ tvorí prírodnú hranicu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom na južnom Slovensku. Ešte v roku 2012 podpísali memorandum medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú štátnu hranicu.
Koncom júla sa uskutočnilo rokovanie k budovaniu nových cezhraničných prechodov medzi SR a Maďarskom v rámci Programu spolupráce Slovensko – Maďarsko Interreg V-A. Na pracovnom stretnutí sa zúčastnili predstavitelia Národnej spoločnosti pre rozvoj infraštruktúry Maďarska (NIF), Ministerstva zahraničných vecí Maďarska, Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) spolu so starostami dotknutých obcí a so štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Árpádom Érsekom.
Projektovú dokumentáciu mosta predložia do októbra 2016. Maďarská strana vyhlásila, že je pripravená na realizáciu projektu, Banskobystrický samosprávny kraj navrhol, aby namiesto štyroch mostov išlo iba o dva (Ipeľské Predmostie-Drégelypalánk a Koláre-Balassagyarmat-Újkóvár) a aby pozemky, na ktorých sa majú mosty vybudovať, zostali vo vlastníctve obcí, pokiaľ BBSK zabezpečí financovanie výstavby.
Štátny tajomník Árpád Érsek vyzval obidve strany, aby sa čo najrýchlejšie dohodli na sporných otázkach – najmä na tom, koľko mostov postavia, aby sa mohla výstavba realizovať v dopredu určenom termíne (2014-2020). Ďalej štátny tajomník upozornil, že obec by nebola schopná financovať ani výstavbu a ani následné rekonštrukcie, teda musia strany zmluvou zaistiť podmienky samotnej výstavby a jej financovanie, aby sa predišlo prípadným sporom. Následne vyjadril obavy, že ak sa bude naďalej strácať čas, tak nedôjde k nijakej výstavbe pre zmarenie možnosti financovania z eurofondov. Z uvedeného dôvodu vyzval obidve strany, aby sa práce na projektovej dokumentácii začali čo najskôr.
Výstavba nových mostov cez rieku Ipeľ sa bude financovať primárne z európskych zdrojov (85% z Európskeho fondu regionálneho rozvoja) v rámci programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom. Zdrojmi financovania sú aj štátne rozpočty (10%) a rozpočty samospráv (5%). BBSK však naznačil, že pravdepodobne bude žiadať štátnu dotáciu aj na svoju čiastku (5%).
(sltl)
Foto: internet