Dni slovenského zahraničia SZSZ v Rumunsku

Možno práve my, Slováci môžeme Rumunom pomôcť pri dosiahnutí ich cieľa, akým je napríklad Schengen – uviedol predseda Národnej rady SR Andrej Danko 2. septembra v Oradei (Rumunsko) po bilaterárnych rokovaniach s predsedom Poslaneckej snemovne rumunského parlamentu Florinom Iordachem pred recepciou, podávanou veľvyslancom SR v Rumunsku Jánom Gáborom a honorárnym konzulom Miroslavom Ioblancsikom pri príležitosti štátneho sviatku Slovenskej republiky, Dňa ústavy SR. Predseda slovenského parlamentu sa stretol aj s predstaviteľmi Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) na čele s predsedom Vladimírom Skalským a poslancom rumunského parlamentu, predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) Adrianom Miroslavom Merkom. Členmi delegácie SZSZ boli aj jeho prvý podpredseda Dušan Daučík a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), zároveň výkonná tajomníčka SZSZ Alžbeta Hollerová Račková.

„Pochádzam z Gemeru, z okolia Jelšavy, niektorí z mojich predkov si našli živobytie v Nadlaku, pred niekoľkými rokmi som ich navštívil. Milovaní Slováci ma pohostili, bez toho, aby tušili, že raz sem prídem ako predseda parlamentu. Ich tváre si navždy zapamätám,“ uviedol na slávnosti predseda Národnej rady SR. Zároveň sa v mene slovenského národa poďakoval za lásku a priateľstvo Rumunov, ktoré poskytli Slovákom tak v minulosti, ako aj v súčasnosti. „...Som hrdý na to, že Slováci dnes, vo svojom štáte ukazujú, že – hoc im sa historicky ubližovalo – si dokážu vážiť národnostné menšiny...(...) Jediná cesta na záchranu Európskej únie je priateľstvo, láska a porozumenie....“ – zdôraznil Andrej Danko.

Predseda rumunského parlamentu Florin Iordache vo svojom privítacom prejave tiež prízvukoval, že Slováci a Rumuni počas spoločnej histórie dokázali kráčať spolu a nájsť aj riešenia na prípadné problémy. Zároveň vyzdvihol, že Rumunsko zabezpečuje záchranu národnostnej identity, tradícií, histórie a kultúry Slovákov aj prostredníctvom ich parlamentného zastúpenia.

Oslavujúcim na hrade v Oradei sa prihovoril aj predseda SZSZ Vladimír Skalský. Svetová strešná organizácia Slovákov, ktorá zoskupuje z 24 štátov vyše 100 slovenských spolkov a združení totižto práve v prvý septembrový víkend usporiadala v Oradei a v bihorskej oblasti Dni slovenského zahraničia. Predseda SZSZ sa poďakoval veľvyslancovi a honorárnemu konzulovi SR v Rumunsku, ako aj poslancovi rumunského parlamentu, predsedovi DZSČR Adrianovi M. Merkovi za vytvorenie podmienok na uskutočnenie týchto tradičných dní svetového združenia. Súčasne sa poďakoval aj Rumunsku za priateľské gestá v minulosti, v rokoch 1945 a 1968, ako aj za to, že Rumunsko v súčasnosti „... vytvára jedny z najlepších podmienok pre slovenskú komunitu, aké vo svete máme a aj vďaka tomu tu, táto komunita prežíva neuveriteľne už štvrťstoročie.“ V mene dvoch miliónov Slovákov, žijúcich v zahraničí, teda tretiny slovenského národa sa poďakoval aj predstaviteľom Slovenskej republiky, pretože, ako uviedol: aj osobnou politickou zásluhou predsedu Národnej rady Andreja Danka sa táto problematika dostala medzi priority slovenskej vlády. Zároveň vyslovil aj želanie, že „...sa podarí na Slovensku (...) nielen navýšiť podporu slovenských komunít v zahraničí, ale aj zriadiť Centrum slovenského zahraničia v Bratislave“, aby mali Slováci stále na očiach, čo ich rodáci napríklad v Rumunsku dokážu.

Predseda DZSČR Adrian Miroslav Merka sa na slávnosti vyjadril v podobnom duchu, podľa neho účasť popredných predstaviteľov slovenského a rumunského politického života, ako aj delegácie SZSZ na oslave štátneho sviatku zvýrazňujú aj význam slovenskej minority v Rumunsku. Spôsob zabezpečenia podmienok na zachovanie tejto komunity je akýmsi modelom tak v Rumunsku, ako aj v celoeurópskom kontexte – konštatoval poslanec rumunského parlamentu.

V ďalších dňoch pracovno-priateľského stretnutia sa krajania zúčastnili aj na Dňoch slovenskej kultúry v Rumunsku, v rámci ktorých si pozreli niektoré prezentácie na seminári s názvom Moja rodná dedina. Ako na úvod tejto aktivity uviedol Adrian M. Merka v minulosti mali podobné prezentácie na tému Ja a moja rodina, tentoraz tematický okruh rozšírili aj preto, aby aj počas príprav a prostredníctvom samotných prezentácií sa v účastníkoch posilnil pocit spolupatričnosti. Rovnako ako u nás v Maďarsku, aj v Rumunsku sú jednotlivé osady z hľadiska úrovne používania slovenského jazyka rôzne. Sú obce, hlavne také, kam sa Slováci prisťahovali v rámci vnútornej migrácie, kde v malom kolektíve Slovákov spája uvedomenie si spoločného pôvodu, avšak ich komunikačným jazykom je už rumunčina. Na druhej strane napríklad v bihorských a salajských vrchoch ešte stále existujú obce, kde obyvateľstvo je až na jedného človeka čisto slovenské a používanie slovenčiny je úplne prirodzené nielen v školách, ale prežíva aj v rodinách (napr. Gemelčička, Nová Huta). Pritom ešte aj také veľké mesto ako Oradea má svoj slovenský spevácky zbor, ktorý nazvali po tradičnom slovenskom názve mesta (Veľký Varadín) Varaďanom. Druhý deň pobytu krajanov v Rumunsku patril mestu Oradea, kde si pozreli aj katedrálu, po ktorej ich sprevádzal katolícky farár, správca slovenskej farnosti Ján Mlynarčík. V tomto majestátnom kostole je pochovaných viacero slovenských biskupov, jednému z nich, predstaviteľovi národného hnutia, zakladajúcemu členovi, neskôr predsedovi Matice slovenskej Jozefovi Kozáčkovi patrili myšlienky dlhoročného tajomníka, podpredsedu Matice slovenskej viac ako sto rokov po Kozáčkovi Stanislava Bajaníka, ktorý bol sám účastníkom poznávacieho zájazdu SZSZ. V župnom sídle Bihoru prijal delegáciu SZSZ aj podpredseda župy Ioan Mang, ktorý ich informoval o pestrom národnostnom zložení regiónu, ktorý popri Rumunoch obývajú predovšetkým Maďari, Slováci, Nemci a Židia. Na tejto pôde sa podelil o svoje spomienky aj posledný československý a prvý slovenský veľvyslanec v Rumunsku, dlhoročný riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík, ktorý vyzdvihol aj očividný, obrovský rozvoj Rumunska v posledných rokoch.

Večer patril folklóru a tradičnej slovenskej gastronómii v hradnom areáli v Oradei, kde na veľkolepej prehliadke v rámci Dní slovenskej kultúry sa predstavili folklórne skupiny z jednotlivých obcí a konala sa aj súťaž vo varení halušiek a placiek. Organizátori pripravili bohatý program aj na posledný deň pobytu krajanov, o tom, ako tu žijú Slováci, sa mohli presvedčiť priamo v niektorých ich bydliskách v bihorsko-salajskej oblasti. Navštívili Kostol sv. Cyrila a Metoda v Novej Hute, kde im o dejinách a procese rekonštrukčných prác hovoril farár Gustáv Albert, alebo svojráznu Gemelčičku, kde v rokoch 2007-2009 vybudovali priestrannú novú školu, v ktorej do predposledného školského roku pôsobila aj bývalá hosťujúca učiteľka v Sarvaši Erika Fajnorová. Nasledovali Šarany, kde práve prebiehali miestne Slovenské dni s účasťou detských folklórnych skupín dediny a z okolia. V Bodonoši sa nachádza Lýceum Jozefa Kozáčka, od roku 1995 majú aj bihorskí Slováci svoju slovenskú strednú školu, pričom objekty ustanovizne boli rozšírené, resp. zrekonštruované aj vďaka finančnej pomoci Slovenska. V Boromlaku ich zaujala socha Najsvätejšie Božské srdce Ježišovo, ktorú dal postaviť jeden z tých učiteľov, ktorých v medzivojnovom období vyslalo Československo ako pomoc krajanom. Bol ním Rudolf Dočolomanský – otec slávneho herca Michala Dočolomanského – a sochu ponechal na pamiatku Slovákom s nápisom: „Za Boha a národ a pokoj sveta“.

Fascinujúcim zážitkom bola aj návšteva Kalvárie s obrovským krížom a kaplnkou sv. Antona, ktoré si obyvatelia vybudovali sami na kopci približne v rovnakej diaľke od okolitých slovenských dedín a ktoré vysvätili práve v poslednú augustovú sobotu. Poslednou zastávkou zájazdu po bihorských obciach bolo sídlo bihorsko-salajskej oblasti zväzu v Čerpotoku, kde okrem pracovných priestorov a tlačiarne majú aj útulné hosťovské izby.

Budúcoročné Dni slovenského zahraničia sa podľa predbežných plánov budú konať v Štokholme, na pozvanie tamojších Slovákov.

(csl)

Foto: autor