V Agárde sa 9.-11. septembra uskutočnilo po prvý raz Stretnutie národnostnej mládeže.
Na trojdňovej akcii sa zúčastnili mladí z ôsmich, zákonom uznaných národností v Maďarsku, aby sa predstavili, spoznali navzájom a získali prehľad o tom, ako ďalšie národnosti prežívajú svoju identitu vo všedné dni.
Zatiaľ jedinečné podujatie iniciovali Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku a Spoločenstvo nemeckej mládeže v Maďarsku. „V minulosti sme sa už snažili vytvoriť fórum pre mladých zo všetkých trinástich národností, ale doteraz sme neuspeli,” povedal o predchádzajúcich iniciatívach predseda OSMM a jeden z hlavných organizátorov stretnutia Ondrej Kiszely. „S organizáciou nemeckých mladých sme už mali niekoľko spoločných aktivít, do ktorých sme chceli zapojiť aj ostatných, ale nepodarilo sa nám ich osloviť, no v tomto roku nám v tejto veci pomohlo Ministerstvo ľudských zdrojov a nakoniec sú tu predstavitelia ôsmich národností.“
Mladí patriaci k slovenskej, srbskej, rusínskej, nemeckej, rómskej, bulharskej, rumunskej a poľskej národnosti sa zišli pri jazere Velence, v Škole vodných športov, kde ich prvý večer privítal štátny tajomník zodpovedný za náboženské, národnostné a občianske spoločenské vzťahy Miklós Soltész. V prvom rade vyzdvihol, že tu žijúce národnosti sú dôležitou súčasťou Maďarska a materských krajín a vyjadril svoju radosť z toho, že mladí ľudia reprezentujúci rôzne národnosti sa dokážu spoločne rozprávať o svojich problémoch. Štátny tajomník hovoril aj o tom, že v uplynulých rokoch sa zlepšila spolupráca vlády a národností a spoločne dosiahli významné výsledky, zároveň poukázal na to, že túto prácu v budúcnosti musia prebrať mladí, ktorí sú dnes aktívni v národnostných mládežníckych organizáciách. O úlohe cirkvi povedal, že v Maďarsku sa hlási k nejakému náboženstvu 55 percent občanov, kým v radoch národností je tento pomer oveľa vyšší, 70 percent z nich sa považuje za veriaceho človeka. Podľa štátneho tajomníka zohráva cirkev dôležitú úlohu v zachovaní národností.
S touto myšlienkou súhlasia aj organizátori trojdňového stretnutia a pri realizácii programov požiadali o pomoc farárov. V sobotu sa konali workshopy, ich hlavnou témou bola národnostná identita. Pracovalo sa v troch skupinách, vedúcim prvej skupiny bol evanjelický farár zo Slovenského Komlóša Attila Spišák. Spolu s ním sa mladí snažili vysvetliť, čo znamená mať dvojitú identitu a patriť k národnostnej komunite. V Slovenskom Komlóši pozná evanjelická mládež metódu, ako definovať vzťah k Bohu a k náboženstvu, čo sa pokúsil farár prispôsobiť na národnostnú otázku. „Na predpoludňajšej hodine sme pracovali v skupinách, aby sme spoločne vysvetlili, čo znamená národná a národnostná identita, čo pre jedinca znamená byť Nemcom, Chorvátom, Slovákom, atď. Zaujímavé boli ich reakcie na moje otázky, jednu odpoveď by som vyzdvihol, hoci tá nepatrila študentovi, ale pedagógovi. Rómsky učiteľ Juraj Lakatos povedal, že pre nich prežiť to, že patria k národnosti, je každodenná vec, lebo keď na nich niekto pozrie, tak vidí, že sú Cigáni. Pre nich byť členom národnostného kolektívu nie je otázkou možnosti, chute, voľného času, lebo oni svoju národnostnú identitu prežívajú každodenne.“ Podľa slov farára to znamená, že národnostnú otázku neberú ako nejaký program alebo projekt, čo za deň spravia a potom žijú ďalej svoj život. Na porovnanie uviedol kresťanstvo, že „ani kresťania nie sú len v nedeľu kresťanmi, a potom žijú hocijakým životom, ale to, že je niekto kresťan, vplýva na neho a ovplyvňuje jeho každodenný život. Tak by to malo byť aj vtedy, keď rozprávame o našej národnostnej identite,” dodal A. Spišák.
Vedúcim ďalšieho workshopu bol Ondrej Kiszely, ktorý prostredníctvom úspešného projektu OSMM o ečerskej svadbe vysvetlil účastníkom stretnutia, ako môžu dať starým zvykom a tradíciám nové šaty, aby im porozumeli a aby si ich užívali aj mladé generácie. „Pokúsil som sa im priblížiť pohľad, že treba byť hrdý na svoje národnostné tradície a zachrániť ich, ale nemusíme to robiť takým spôsobom, ako to doteraz robili naši predkovia. Treba využiť modernú techniku a spôsoby, je potrebné prispôsobiť sa požiadavkám doby, lebo väčšina dnešnej mládeže nemá taký vzťah k ľudovej kultúre, k folklóru, aký ešte majú možno ich starí rodičia a ani to nie je pre nich v takej forme lákavé, no tieto poklady sme povinní zachrániť pre ďalšie desaťročia. Mám pocit, že som nehádzal hrach na stenu, mnohí ku mne po prednáške prišli a povedali, že ich to inšpirovalo,” zosumarizoval svoju koncepciu a skúsenosti predseda OSMM.
Medzi dvoma vyčerpávajúcimi workshopmi však ostal čas aj na oddych, mladí účastníci mohli trocha vypnúť v kreatívnom kútiku, kde sa vyrábali pestré kľúčenky na pamiatku a tričká s motívmi modrotlače. Popoludní vo voľných hodinách si mnohí vyskúšali dračie lode, ich špecifikom je, že veslári musia nájsť spoločný rytmus a byť na rovnakej vlnovej dĺžke, aby dosiahli vytýčený cieľ. Nakoniec aj organizátori dosiahli vytýčený cieľ, národnostní študenti získali nové vedomosti o živote ďalších národnostných komunít, čo sa prehĺbilo v sobotu večer na tzv. exchange markete, na ktorom všetci predstavili vlastnú históriu, kultúru a jazyk a v rámci tanečného domu si osvojili najznámejšie kroky jednotlivých národnostných ľudových tancov. Tento program sa pozdával aj žiačke slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Daniele Kešjárovej. „Cítila som sa veľmi dobre, nálada bola super. Mne sa veľmi páčil národnostný tanečný dom, lebo sme sa mali možnosť naučiť rôzne tance. Podľa môjho názoru bolo celé stretnutie vhodnou príležitosťou na to, aby sme sa porozprávali s mladými inej národnosti, dozvedeli sme sa o ich ťažkostiach, a čo všetko robia preto, aby sa ich kultúra zachovala.“
kan
Foto: autorka
