odpovedá predseda Slovenskej národnostnej samosprávy v Poľnom Berinčoku Ján Cservenák

– Ako sa vám podarilo vybudovať Slovenský spoločenský dom v meste a aké sú vaše plány do budúcnosti?

– Pôvodný dom sa nám podarilo získať tak, že sme od Ministerstva ľudských zdrojov dostali 8 miliónov forintov, k čomu mesto ešte priložilo 3,5 milióna forintov. Takto sme si kúpili dom na jar tohto roku. Celé leto sme tvrdo pracovali, všetko, čo sa len dalo, sme dali do poriadku. Bolo tu nesmierne veľa roboty, ale veľmi veľa ľudí nám pomáhalo, a to nielen členovia Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku, ale aj iní. Napríklad maliari, natierači spravili veľký kus brigádnickej práce. Podľa môjho názoru je dom veľmi pekný, v posledných týždňoch sme finišovali, aby sme ho 1. októbra mohli odovzdať. V každom prípade sa to však oplatilo, aj keď sú ešte také vnútorné časti budovy, na ktorých treba pracovať a treba ich zrekonštruovať. Verím však, že sa dom naplní životom, veď ani doteraz s tým nebol problém, ak sme zorganizovali niečo, žeby nebol o to obrovský záujem. Určite aj tu sa budeme cítiť dobre. Pozreli sme si viacero objektov, ale buď už boli veľmi zničené, alebo nemali väčšiu miestnosť, akú potrebujeme na naše aktivity, veď naša občianska organizácia má 80 zaregistrovaných členov. Tento dom patril pôvodne berínskemu gazdovi, neskôr ho rozdelili na dve časti, na susednom pozemku má dom vnuk pôvodného majiteľa. Vybrali sme ho preto, lebo architektonicky a svojím vzhľadom je typickým berínskym gazdovským domom, čo sa týka napríklad drevenej ornamentiky, alebo verandy, ktorej jednu časť ešte treba dať do poriadku. Dom pritom pripadá práve na okraj tzv. slovenského obvodu, od tejto ulice na sever žili väčšinou Slováci. Doteraz naša slovenská občianska organizácia a slovenská samospráva mali sídlo na Jesenského ulici na pozemku evanjelickej cirkvi, ale aj tú miestnosť si necháme, slovenská občianska organizácia tam bude mať svoju kanceláriu. V novej nehnuteľnosti, ktorej majiteľkou je naša národnostná samospráva, je však väčšia spoločenská miestnosť, kde sa budú konať aj naše spoločné aktivity, resp. skúšky slovenského pávieho krúžku. Ja osobne zbožňujem slovenskú ľudovú hudbu a piesne, ale zatiaľ nie som členom nášho spevokolu, moje pracovné povinnosti mi ešte nedovolia pravidelne chodiť na skúšky a vystúpenia. Pochádzam zo slovenskej rodiny, po maďarsky som sa naučil až v materskej škole. V základnej škole som sa učil štyri roky aj slovenčinu, ale tá potom zanikla. V meste majú slovenské zamestnania v materskej škole Nezábudka, ale v škole sa už ani v súčasnosti nevyučuje slovenčina. Naše staršie slovenské aktivistky však navštevujú deti na hodinách miestnej histórie a rozprávajú im o miestnych slovenských zvykoch a obyčajoch. V Poľnom Berinčoku veľa ľudí rozumie po slovensky, ale hovoriť dokáže už iba hŕstka z radov skutočne najstaršej generácie. No často organizujeme kurzy slovenčiny pre dospelých. Avšak keď sme nútení počas návštev dvoch z našich troch družobných obcí na Slovensku – Brezová pod Bradlom a Topoľčianky –, kde hovoria iba po slovensky, tak viacerí si „oprášime“ našu slovenčinu a dokážeme s nimi komunikovať. Ešte by som poznamenal, že ako predseda slovenského zboru chcem pokračovať v aktivitách v záujme zachovania jedinečnej berínskej slovenskej kultúry, ktorá charakterizovala aj činnosť mojich predchodcov, Evy Rozgonyiovej a Jána Zolnaiho.

csl

Foto: autor