Valné zhromaždenie Regionálneho spolku pripeštianskych Slovákov

Hostiteľmi tohtoročného riadneho Valného zhromaždenia (VZ) Regionálneho spolku pripeštianskych Slovákov Dolina boli mesto Piliš a jeho slovenský volený zbor. Po pozdravných slovách predsedníčky spolku Zuzany Szabovej v mene hostiteľov zhromaždenie pozdravil predseda miestnej slovenskej samosprávy Ján Sedró, ktorý s poľutovaním konštatoval, že v meste, kde približne pred šesťdesiatimi rokmi bolo ešte bežné počuť slovenčinu, či už v evanjelickom kostole, alebo na trhu a na uliciach, dnes je veľmi málo Slovákov a jazyk svojich predkov ovláda už iba skutočne tá najstaršia generácia. Pritom potešiteľné je, že je záujem o štúdium slovenčiny aj zo strany detí a dospelých, zatiaľ uvažujú o forme vyučovania v rámci krúžku, možno v spolupráci s blízkou Albertiršou. Primátorka mesta Csilla Simóová tiež upriamila pozornosť na pokročilú asimiláciu v meste, avšak s uznaním hovorila o činnosti miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy, o práci jej predsedu, ako aj podpredsedníčky Alžbety Pintérovej. Ako uviedla, okrem tohto zboru sa na zachovávaní slovenských tradícií vo veľkej miere podieľa aj Klub dôchodcov Veselá jar a jeho rovnomenný spevokol. Zároveň informovala prítomných, že v budove miestnej knižnice sa uvoľnila jedna miestnosť, ktorú bude mať k dispozícii slovenský zbor mesta, resp. môže tu byť umiestnená aj miestno-historická zbierka. V perspektívnych plánoch vedenia mesta figuruje aj vytvorenie Oblastného domu, no prekážkou sú zatiaľ nedostatočné financie, pričom v meste už niet ani reprezentatívnej budovy ľudovej architektúry. Plénum pozdravila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, ktorá zdôraznila, že pokladá za dôležité, aby sa s predstaviteľmi našich občianskych organizácií stretli nielen vo volebnom období, ale „...aby sme sa o svojich výsledkoch a problémoch porozprávali aj medzi voľbami“. Zároveň požiadala prítomných, aby sa vyjadrili k dotazníkom CSSM vo veci sociálnej starostlivosti, resp. vytvorenia domu slovenských dôchodcov, pretože sa do takého veľkého projektu náš najvyšší volený zbor môže pustiť iba v prípade dostatočného záujmu. Privítací kultúrny blok spomínaného miestneho spevokolu uviedla A. Pintérová: „Prvú kyticu slovenských piesní sme sa naučili od svojich predkov, druhú pieseň nám naučila pani učiteľka Lešková, ktorá nás do roku 1956 učila slovenčinu a tretiu detskú pieseň na žiadosť maďarského obecenstva z okolia máme vo svojom repertoári v obidvoch jazykoch (Tancuj, tancuj...).“

Začiatkom samotného rokovania po voľbe zapisovateľky a overovateľov zápisnice a odhlasovaní vopred rozposlaného rokovacieho poriadku o minuloročnom hospodárení a plánovanom rozpočte na rok 2017 referovala predsedníčka DolinyZuzana Szabová. Ako uviedla, okrem členských príspevkov fyzických osôb a členských orgánov a organizácií spolok svoje fungovanie financuje zo zdrojov z rôznych konkurzov, pochopiteľne aj rozpočet na tento rok v obrovskej miere závisí aj od toho, v akej výške sa podarí spolku získať financie na dané aktivity. Z minuloročného programu vyzdvihla tradičné Páračky, ktoré sa koncom novembra 2016 konali netradične v Maglóde, v rámci nich tu prezentovali totiž dvojjazyčnú publikáciu o slovenských obciach pripeštianskeho regiónu s názvom Klenoty našej doliny. Dielo autorskej dvojice Csabu Ondreja Aszódiho a Gábora Lukicsa sa dostalo osobne aj k prezidentom Slovenska a Maďarska. Predsedníčka spolku sa aj na tomto fóre poďakovala každému, kto nejakým spôsobom prispel k zrodu tejto vzácnej publikácie. V správe o minuloročnej kultúrnej činnosti podpredseda spolku Cs. O. Aszódi prízvukoval, že v roku 2016 neorganizovali osobitné náboženské stretnutie, resp. púť, avšak vďaka vacovskému pomocnému biskupovi Dr. Lajosovi Vargovi v prípade záujmu tohto roku sa môžu vybrať do tradične evanjelických miest na Slovensku, do Levoče a Kežmarku, kde sa však nachádzajú aj pútnické miesta katolíkov (napr. Levoča – Mariánska hora). Poslanci VZ sa zhodli, že v tomto roku opäť zorganizujú populárne Páračky v Čemeri, kde túto aktivitu v značnej miere podporuje aj miestna Obecná samospráva, odzneli aj nápady na tému kultúrneho bloku, nechajme sa však prekvapiť...

Dôležitým rokovacím bodom VZ boli referáty tých členov, ktorých spolok delegoval do rôznych orgánov a organizácií (CSSM, Slovenská samospráva Peštianskej župy, Slovenská samospráva Budapešti, Únia slovenských organizácií v Maďarsku – ÚSOM a iné). Členka Náboženského a sociálneho výboru (NSV) CSSM Etelka Rybová upriamila pozornosť na biblické tábory CSSM, do ktorých sa v poslednej dobe z pripeštianskeho regiónu hlási menej detí. Predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková s potešením konštatovala: „Napriek tomu, že v roku 2016 spolok Dolina neorganizoval vlastnú cirkevnú aktivitu, na putovných zájazdoch NSV CSSM či už na Slovensko, alebo do Mátraverebélyu sa zúčastnili veriaci z viacerých obcí regiónu. Dokonca v Mátraverebélyi boli vystavené oltárne obrusy práve z Veľkej Tarče.“ Zároveň zagratulovala Márii Galántaiovej, tiež z tejto obce, za vyznamenanie Za našu národnosť, na ktoré ju nominoval práve spolok Dolina, ako aj za to, že sa stala členkou výboru CSSM, ktorý má na starosti cirkevné záležitosti. Zuzana Szabová ako predsedníčka informovala o náplni činnosti Finančného výboru CSSM. Katarína Szabová Tóthová ako členka Kultúrneho a mládežníckeho výboru CSSM hovorila aj o súbehoch CSSM, zároveň ako členka Kuratória Verejnoprospešnej nadácie Za Slovákov v Maďarsku pri CSSM informovala o Programe pre nadaných, ktorý v tomto regióne sa týka jedine obce Dabaš-Šára, pretože iba tam sa vyučuje slovenčina v školách. Spolok Dolina je počtom druhou najväčšou členskou organizáciou ÚSOM, v jej Predsedníctve pripeštianskych Slovákov zastupuje práve K. Szabová Tóthová, ktorá zdôraznila, že spolupráca v rámci Únie a so Zväzom Slovákov v Maďarsku je nesmierne dôležitá z hľadiska ukončenia roztrieštenosti, ktorá charakterizovala náš verejný život predovšetkým v rokoch 2006-2014. Predseda Dozornej rady Neziskovej verejnoprospešnej s.r.o. SlovakUm Karol Kiss podčiarkol hlavne vydavateľskú činnosť spoločnosti (Ľudové noviny aj s prílohou, resp. s prílohami, Náš kalendár atď). Predseda Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Cs. O. Aszódi vysvetlil systém udeľovania podpôr ich zboru jednotlivým obciam v župe. Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy XVII. obvodu, členka Slovenskej samosprávy Budapešti Rozália Papová Polereczká načrtla ťažkosti, ktoré vyplývajú z toho, že Kerestúr patrí so svojou kultúrou do pripeštianskeho regiónu, administratívne však k Budapešti, zároveň však referovala aj o úspechoch, keď napríklad na niektorých ústredných slávnostiach budapeštianskych Slovákov sa predstavili práve kerestúrski folkloristi (MDŽ, Vianoce). Predsedníčka Čemerskej slovenskej národnostnej samosprávy Alžbeta Szabová informovala o zaujímavej iniciatíve spolku Dolina, o spoločnom zviditeľňovaní sa na sociálnej sieti, kde na stránke spolku okrem uvedenia základných informácií a aktuálnych programov budú mať možnosť predstaviť sa aj jednotlivé kultúrne telesá z regiónu, resp. zosúladiť si programy, ale budú uverejnené aj aktuálne súbehy a možnosti získania podpôr z rôznych grantov. V diskusii odzneli príhovory na rôzne témy, ktorým sa venujú aj v ostatných našich regiónoch, ako napríklad neriešené jazykové príplatky učiteliek materských škôl, prevádzkovaných obecnými samosprávami, potreba výchovy a zabezpečenia ďalších generácií nielen slovenských pedagógov, ale aj osvetárov, choreografov, resp. učiteľov slovenských ľudových tancov.

Plénum sa rozhodlo aj o spoločných programoch v tomto roku, o zastúpení spolku na Dni Slovákov v Maďarsku, ktorého hostiteľmi budú pravdepodobne Slováci práve z tohto regiónu. Predstavitelia jednotlivých obcí stručne prezentovali aj tie svoje plánované aktivity v roku 2017, ktoré sa môžu týkať viacerých obcí. O rok bude dejiskom VZ spolku Dolina obec Tárnok.

Cs. Lampert

Foto: csl