Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a Dom slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe v spolupráci s mestským slovenským zborom v priestoroch Osvetového strediska a knižnice železničiarov koncom februára usporiadali tradičné, už 26. stretnutie vedúcich národnostných občianskych organizácií.
Účastníci si po pozdravných slovách podpredsedníčky slovenskej samosprávy mesta Judity Pribojskej minútou ticha uctili pamiatku iniciátorky a 25 rokov organizátorky tohto podujatia, vlani zosnulej Alžbety Ančinovej. Predseda ČOS Michal Lásik vo svojom úvodnom prejave vyzdvihol, že etnická identita je zložitou štruktúrou individuálneho, alebo kolektívneho sebaurčenia. Zároveň prízvukoval, že v prípade slovenskej etnickej identity v Maďarsku najdlhšie pretrvávajú a najsilnejšie sú vzťahy k lokálnym hodnotám. Nesmierne dôležité je pre nás zachovanie slovenských nárečí, ako hodnôt, ako dôležitých prvkov etnokultúry... V prípade Slovákov v Békešskej župe môžeme hovoriť aj o silnej konfesionálnej, evanjelickej identite, ku ktorej sa viaže osobitný, obradný jazyk... – dodal M. Lásik. Čo sa týka obsahu identity, je veľmi flexibilný, každá generácia si musí v podstate odznova vybudovať svoju identitu... V dnešnej, globalizovanej dobe si budeme musieť zvyknúť aj na to – hoci ide o výstražný jav –, že identita môže existovať aj bez jazyka... – uviedol predseda ČOS. Primátor hostiteľského mesta Péter Szarvas zdôraznil, že bohatstvo Békešskej Čaby spočíva v pokojnom spolunažívaní rôznych národností už 300 rokov. Pritom prízvukoval potrebu priebežného dialógu vedenia mesta s príslušníkmi národností, ako aj poskytnutie pomoci, aby boli naďalej organickou súčasťou kultúry mesta. Predseda parlamentného Výboru pre národnosti, slovenský hovorca Ján Fuzik uviedol, že vytvorenie a zachovávanie hodnôt rôznymi kolektívmi sa odohrávajú navzájom prepojené, ťažko povedať v našich končinách, že istá hodnota patrí iba jednej etnickej skupine, keď v danom regióne žijú príslušníci viacerých národností. V tejto spojitosti Ján Fuzik dodal, že aj parlamentný Výbor pre národnosti sa pred dvoma rokmi venoval zákonu o národných hodnotách a hungarikách, na ich zozname sa objavujú aj hodnoty niektorých národností. Vyzdvihol, že na základe návrhu ich výboru modifikovali preambulu tohto zákona v tom zmysle, že kým v minulosti obsahoval, že klenotnicu národných hodnôt obohacujú aj národy, ktoré žijú spolu s Maďarmi, parlamentný Výbor pre národnosti spresnil znenie zákona tým, že sú to vyslovene zákonom uznané národnosti, ktoré okrem Maďarov obohacujú register národných hodnôt. Zároveň informoval prítomných, že pred dvoma rokmi sa ich výboru podarilo delegovať jedného člena do Výboru pre hungariká, je ním bulharský hovorca Szimeon Varga.
Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, ktorá sa na tomto fóre prihovorila z postu predsedníčky Združenia celoštátnych národnostných samospráv, sa k téme registrov hodnôt vyjadrila skôr z praktického hľadiska. Gastronómia, ktorá z hľadiska zachovávania jazyka nie je natoľko dôležitá - a národnostnou inteligenciou možno práve preto je aj trošku opovrhnutá -, je predsa z hľadiska identity jeden z najdôležitejších faktorov. Je veľmi dôležité, aby tie kolektívy, ktoré sa podujali na to, aby zachovali všetko, čo tu naši predkovia vytvorili, ukázali ostatným národnostiam a väčšinovému národu aj tie hodnoty, ktoré sa viažu práve ku gastronómii. Väčšinou v rodinách už tieto kulinárske špecifiká nie sú prítomné, naše deti ich majú možnosť spoznať jednak z našich učebníc, alebo z aktivít našich občianskych organizácií a národnostných samospráv, teda nielen v škole, ale aj v oblastných domoch, resp. v kreatívnych dielňach – vyjadrila sa A. Hollerová Račková. Zároveň dodala, že ďalšie možnosti pretrvania týchto hodnôt vidí napríklad v tradičnom hospodárení, resp. v aplikovaných odvetviach umenia a priemyslu, napríklad v módnom návrhárstve. Ako pozitívny príklad uviedla, že Slovinci v Maďarsku za finančnej pomoci zo Slovinska založili rozvojovú agentúru, a jedným odvetvím je pestovanie jabĺk. Pekným gestom Veľvyslanectva Slovinska v Maďarsku je, že na každú svoju aktivitu objednáva jablkovú šťavu z tohto hospodárstva. Podobný je aj prípad Výšivkárskeho krúžku Rozmarín, ktorý funguje v rámci DSK v Békešskej Čabe. Členky tohto krúžku nielen zachovávajú staré vzory, ale používajú ich na dnešných odevoch, resp. úžitkových textíliách. Detailný prehľad systému zachovania duchovného kultúrneho dedičstva, jeho výskumu, legislatívneho a politického zázemia, rôznych projektov a publikácií na túto tému vo svojej fundovanej prednáške podal člen Odborného výboru duchovného kultúrneho dedičstva UNESCO v Maďarsku, folklorista László Felföldi. Predseda Výboru registra hodnôt v Békešskej župe, zároveň predseda Poslaneckého zboru Békešskej župy Mihály Zalai prednášal o zastúpení kultúry národností v Registri hodnôt Békešskej župy. Zároveň upriamil pozornosť na potrebu vypracovania systému striktných podmienok prijatia jednotlivých elementov do týchto registrov na obecnej, župnej, alebo celoštátnej úrovni, v opačnom prípade hrozí to, že tieto registre strácajú na svojej hodnote a význame. O podobné myšlienky sa podelil s obecenstvom predseda Výboru registra hodnôt Békešskej Čaby Béla Szente. Nosnou témou aj ďalších prednášok boli Registre hodnôt na miestnej, teritoriálnej i celoštátnej úrovni, resp. ako sa môžu dostať hodnoty z kultúrneho dedičstva jednotlivých národností na tieto zoznamy. O týchto možnostiach prednášali verejní činitelia, ako aj poprední odborníci nemeckej, poľskej, rómskej, slovenskej a srbskej národnosti.
Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Katarína Király detailne predstavila miestne Registre hodnôt slovenských obcí, resp. župné z tých žúp, ktoré obývajú aj Slováci. V tejto súvislosti odznel originálny nápad Slovákov v Novohradskej župe, ktorí svoje hodnoty podľa vzoru hungarikum nazvali nógrádikum. Katarína Király informovala účastníkov, že na Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Maďarska figuruje aj turíčne ozdobovanie kostola slovenských evanjelikov v Mende, pričom veľmi prísnym kritériom dostať sa na tento zoznam je dokázateľná nepretržitosť daného zvyku. Riaditeľka ÚKSM pritom uviedla aj niekoľko zaujímavých iniciatív: napríklad na dané teritoriálne Registre hodnôt by sa mohli dostať také slovenské elementy, ako klobása z južnej časti Veľkej maďarskej nížiny, tanečné tradície pripeštianskych slovenských obcí, alebo prekrásne slovenské balady pilíšskeho regiónu. Takisto by sa mohol vytvoriť Slovenský register hodnôt v Maďarsku, v ktorom by nemali chýbať naše oblastné domy, kaplnky postavené pri príležitosti sviatku Božieho tela, Tranoscius, alebo kvetinový koberec na sviatok Božieho tela v Čemeri, ktorý je spoločným dedičstvom Nemcov a Slovákov.
Sprievodnou aktivitou rokovania bola výstava zložiek miestneho Registra hodnôt vo Veľkom Bánhedeši.
Na druhý deň organizátori pripravili výlet do Poľného Berinčoku, kde miestny Register hodnôt a svoju činnosť predstavila slovenská komunita mesta v Slovenskom spoločenskom dome, odovzdanom v septembri minulého roku (o tejto aktivite budeme informovať v osobitnom príspevku). Nabitý, ale užitočný deň najvýstižnejšie charakterizoval výrok poslanca Celoštátnej rómskej samosprávy Jánosa Dógiho: „Dostal som impulzy do ďalšej práce na dva roky...“.
Cs. Lampert
Foto: csl
