Celoštátna cudzojazyčná knižnica (CCK) v Budapešti  usporiadala v polovici marca konferenciu na tému Výskum národností a miestna história – Duchovné a kultúrne poklady v zrkadle knižničných dokumentov a služieb.

Po pozdravných slovách generálnej riaditeľky hostiteľskej inštitúcie CCK Anny Márie Pappovej rokovanie slávnostne otvorila referentka pre knižnice z Odboru verejných zbierok Ministerstva ľudských zdrojov (MĽZ) Gabriella Szalókiová. – Pokladáme za nesmierne dôležité, aby bol vybudovaný systémový rámec služieb, poskytovaných pre národnosti, v ktorom aj CCK má centrálnu úlohu. Je potrebná priebežná spätná väzba a komunikácia, aby v tejto oblasti bol dosiahnuteľný rozvoj. Podľa správ župných knižníc je nám jasné, že tieto služby v rôznych oblastiach sú veľmi rozličné. Je dôležité, aby sa tieto knižnice navzájom učili jedna od druhej a aby už overené metódy boli použité aj v ostatných inštitúciách, – zdôraznila spolupracovníčka MĽZ a zároveň informovala o aktuálnom stave knihovníctva v Maďarsku, resp. o možnostiach, projektoch a podporách, ktoré poskytujú knižniciam na ich ďalší rozvoj a modernizáciu. V prvom tematickom bloku s názvom Súčasnosť národnostnej kultúry s prednáškami vystúpil vedúci Odboru pre národnosti z Kabinetu štátneho tajomníka pre cirkevné, náboženské a občianske záležitosti MĽZ Richárd Tircsi, ktorý podal detailný prehľad kultúrneho diania národnostných komunít a jeho legislatívneho zázemia a financovania. Účastníci sa dozvedeli aj také zaujímavosti, že z oblastných domov národností vyše polovica patrí Nemcom, pričom my, Slováci máme štvrtinu z celkového počtu. Vedúci odboru poskytol prítomným novú, dôležitú informáciu, že onedlho bude vypísaná výzva na podanie návrhov na ocenených prestížnou cenou Pro Cultura Minoritatum Hungariae, ktorá sa od 1. januára 2017 dostala pod patronát Ministerstva ľudských zdrojov. Zároveň informoval prítomných, že slávnosť odovzdávania od tohto roku nebude v decembri ku Dňu národností, ale každý rok 21. mája pri príležitosti Svetového dňa kultúrnej diverzity, dialógu a rozvoja UNESCO. Vedúci odboru MĽZ tiež uviedol, že odborným právnym nástupcom Národného osvetového ústavu, ktorý zanikol ku dňu 31. decembra 2016, je od 1. januára 2017 Nezisková verejnoprospešná s.r.o. Národný osvetový ústav, ktorý založila Nadácia Ľudovej vysokej školy v Lakitelku.

Predseda parlamentného Výboru pre národnosti, slovenský hovorca Ján Fuzik, ktorý v rámci detailného prehľadu činnosti výboru, ako fóra zastupovania záujmov národností a navrhovania udelenia podpôr z vládnych zdrojov pre národnostné samosprávy, orgány, inštitúcie a organizácie, uviedol, že v nasledujúcich voľbách nebudú zvlášť tzv. „národnostné“ volebné obvody, resp. miestnosti. Voliči na svojich poslancov do národnostných samospráv na miestnej, teritoriálnej a celoštátnej úrovni budú môcť hlasovať v tom istom volebnom obvode, kde odovzdajú hlasy na poslancov do miestnych zborov. Doteraz tomu nebolo tak, napríklad v prípade väčších miest sa stalo, že národnostný volič musel ísť až na druhý koniec mesta, ak chcel hlasovať aj na národnostného kandidáta.

Zodpovedná redaktorka národnostného magazínu DUNA TV Rondó Elektra Agárdiová vo svojej prezentácii domácich národnostných médií upriamila pozornosť na veľmi závažný problém – ktorý mimochodom pociťujeme aj my na vlastnej koži –, a síce nedostatok dorastu, mladých odborníkov v oblasti masmédií, ktorí by slušne ovládali jazyk danej národnosti, ako aj potrebnú najmodernejšiu techniku a ktorí by dôkladne poznali tú ktorú národnostnú komunitu, aby mohli o jej živote a činnosti informovať širokú verejnosť.

Po krátkej prestávke nasledoval tematický blok s názvom Duchovné a kultúrne poklady v zrkadle knižničných dokumentov a služieb. Prednášala o. i. vedúca Odboru pre zbierky a národnosti CCK Alexandra Pancsoszová, ktorá hovorila o dejinách a súčasnosti zásobovania autochtónnych národností dokumentmi v ich jazyku na celoštátnej úrovni. Z jej prednášky vysvitlo, že podľa koncepcie z roku 2000 na tento účel v tom roku bolo potrebných 30 miliónov forintov, z čoho ministerstvo poskytlo vtedy päť miliónov, pričom táto suma v tomto roku je ešte stále len šesť miliónov forintov. Následne prednášali ďalší znalci problematiky, knihovníci, predovšetkým riaditelia župných knižníc z tých žúp, ktoré obývajú aj príslušníci viacerých národností. Vyberme z nich tentoraz iba tie, ktoré sa týkajú nás, Slovákov. Spoločnou črtou týchto troch župných knižníc je aj to, že majú sprievodné programy vyslovene pre národnostné deti. Takou je napríklad – ako uviedla riaditeľka Knižnice Józsefa Katonu v Kecskeméte Mária Ramhábová– hravá súťaž v Báčsko-malokumánskej župe Hádaj, hádaj..., ktorej hostiteľkou je zvyčajne škola v Dunaeďháze, pretože v tejto župe už iba tu sa vyučuje slovenčina. Bystrozrakú Barborku Župnej knižnice Békešskej župy poznajú aj za hranicami župy, zošity s týmto názvom s rôznymi jazykovými úlohami sú populárne medzi našimi školákmi, ako o tom informovala riaditeľka Župnej knižnice Békešskej župy (ŽKBŽ) v Békešskej Čabe Szilvia Rakonczásová, ktorá zároveň uviedla, že v ich inštitúcii národnostné publikácie netvoria osobitný fond, ale sú zaradené podľa tematiky medzi ostatné knihy v rôznych jazykoch (ako napr. beletria alebo detská literatúra). Vo svojej terajšej prednáške sa sústredila na publikácie národností Békešskej župy, ktoré sú zaradené do oblasti miestnej histórie.

O zaujímavej, pomerne novej iniciatíve referoval riaditeľ Knižnice Komárňansko-ostrihomskej župy v Tatabányi Pál Voit. Ich knižnica od roku 2015 usporadúva online súťaže pre nemecké a slovenské deti župy z oblasti miestnej histórie a čo je ojedinelé, súťažiaci nemajú úlohy a otázky, týkajúce sa iba vlastnej národnosti, ale deti navzájom spoznajú aj kultúru druhej národnostnej komunity župy. Na záver rokovania sa slova ujala aj riaditeľka Knižnice a dokumentačného centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Anna Szabadosová, ktorá informovala prítomných, že služby tejto inštitúcie využívajú predovšetkým domáci a zahraniční výskumníci a študenti a v nej je prístupná väčšina publikácií niektorých ďalších inštitúcií CSSM, ako napríklad Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, alebo Ľudových novín. Prezentácie konferencie budú prístupné v plnom znení v časopise Barátság (Priateľstvo).

Cs. Lampert

Foto: csl