Napriek tomu, že konečné, oficiálne výsledky volieb do Národného zhromaždenia v Maďarsku budú prístupné až 14. apríla 2018, už v deň volieb 8. apríla vo večerných hodinách bolo jednoznačné, že právo zostaviť vládu bude mať opäť strana FIDESZ-MPSZ (Zväz mladých demokratov – Maďarský občiansky zväz) v koalícii so stranou KDNP (Kresťanskodemokratická ľudová strana).
„Vyhrali sme,“ takto začal svoj prejav premiér Viktor Orbán v priestoroch volebnej centrály FIDESZ-u v budapeštianskom multifunkčnom komplexe Veľryba (Bálna) po tom, ako vo večerných hodinách v deň volieb po spracovaní vyše 80 percent hlasov oznámili predbežné výsledky, po potvrdení ktorých vysvitlo, že FIDESZ-KDNP bude mať opäť ústavnú väčšinu v maďarskom parlamente. „Máme za sebou obrovskú bitku, dosiahli sme osudové víťazstvo, dostali sme možnosť, vytvorili sme si možnosť, aby sme mohli ochrániť, aby sme ochránili Maďarsko,“ dodal Viktor Orbán a poďakoval sa za priazeň a pomoc všetkým, ktorí hlasovali za vládnuce zoskupenie, zahraničným Maďarom, vedúcim politickým činiteľom Poľska, dobrovoľníkom a aktivistom FIDESZ-u, svojej manželke Anikó Lévaiovej a každému, „kto sa modlil za nich a za neho“.
Po zrátaní hlasov sa potvrdilo, že v 199-člennom maďarskom parlamente vládnuci blok bude mať minimálne 133 kresiel, na druhom mieste skončila pravicová strana Jobbik, ktorá bude mať 26 mandátov. Nasleduje koalícia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a strany Dialóg pre Maďarsko (Párbeszéd), ktorá získala 20 miest, 9 kresiel bude mať Demokratická koalícia (DK) bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya, 8 strana Politika môže byť iná (LMP), jeden mandát bude mať strana Spolu (Együtt) a do parlamentu sa s veľkou pravdepodobnosťou dostal aj jeden nezávislý kandidát.
Skoro týždeň trvalo spracovanie všetkých hlasov, vrátane tých, ktoré odovzdali v zahraničí, resp. hlasy tých občanov, ktorí nevolili vo volebnom obvode svojho trvalého bydliska. Týkalo sa to spolu 15 okrskov, kde rozdiel hlasov medzi prvým a druhým kandidátom bol minimálny, ale napokon vládnuca strana získala o jeden mandát menej, ako pri zrátaní 99 % výsledkov a v laviciach parlamentu bude pracovať jeden ďalší poslanec za Jobbik.
Napriek mimoriadne vysokej účasti voličov v maďarských voľbách (okolo 67,08 percenta) – ktorá podľa odhadov opozície mala prospieť práve jej –, voľby do maďarského parlamentu v roku 2018 znamenali jednoznačne triumf pre vládnuce zoskupenie a obrovské fiasko pre všetky opozičné strany. Čo sa týka údajov o účasti, veľa kritiky padlo na adresu Národnej volebnej kancelárie (NVI), ktorá o pol siedmej avizovala väčšiu účasť, než po zatvorení volebných miestností. NVI to vysvetlila tým, že predbežné údaje o účasti spravia na základe manuálnej štatistiky členov volebných komisií, kým definitívny výsledok zase znamená to, keď spracujú všetky odovzdané hlasy.
Z obrovskej porážky opozičných strán vyvodili záver aj početní lídri týchto politických subjektov a vzdali sa svojej funkcie. Takto učinil predseda strany Jobbik Gábor Vona, ktorý neprevezme ani svoj mandát v maďarskom parlamente. Demisiu podalo celé Predsedníctvo strany Együtt, ako aj Maďarskej socialistickej strany, jej zakladajúci člen a emblematická osobnosť Zoltán Gőgös sa tiež rozhodol, že nebude pokračovať v politike. Tiež sa zriekol funkcie spolupredseda strany LMP Ákos Hadházy.
Proces parlamentných volieb v Maďarsku charakterizovalo prekrytie všetkých jeho oblastí zdrojmi štátu a vládnucich strán, znemožňujúc tak šance súperov na to, aby si zmerali sily za rovnakých podmienok – uviedol to vedúci Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), orgánu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na stretnutí s predstaviteľmi tlače v Budapešti deň po voľbách. Voliči si mohli vybrať z početných kandidátov, avšak ovzdušie zastrašovania, xenofóbna rétorika, zaujatosť médií a absencia transparentnosti financovania kampane obmedzili skutočnú politickú diskusiu – dodal Douglas Wake v rámci prvých zistení a konklúzií OBSE o voľbách v Maďarsku. Následne vedúci frakcie a podpredseda FIDESZ-u Gergely Gulyás pre maďarskú tlačovú kanceláriu MTI uviedol, že „nie je úlohou OBSE uvádzať o maďarskej volebnej kampani politickú mienku, obzvlášť nie je potrebné dostať sa do diskusie s vládnucimi stranami, ktoré nesúhlasia s migráciou a ani posudzovať kampaň vládnuceho zoskupenia… „Odmietanie migrácie nie je xenofóbiou, ale životný pud,” zdôraznil G. Gulyás a podčiarkol, že podľa záverov správy OBSE uplatnenie základného, ústavného, volebného práva bolo umožnené každému voličovi a s tým Fidesz v plnej miere súhlasí.
Sprac. CsL
Voľby sa pre nás skončili úspešne
– Ako hodnotí výsledky volieb predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková?
– Myslím si, že po roku 2014, keď sme zažívali historický okamih v novodobých dejinách Maďarska, veď sme si my, národnosti prvýkrát mohli zvoliť svojich zástupcov do národného zhromaždenia, bol dôležitý aj tento rok, ktorý sa tiež asi zapíše do dejín. Totiž nemecká národnostná menšina si za daných okolností dokázala vybojovať plnoprávneho poslanca v parlamente. V prípade Slovákov zvolenie plnoprávneho poslanca do parlamentu nemalo šancu. Aj preto považujem za dobrý výsledok, že v porovnaní s rokom 2014 sa podarilo zvýšiť počet registrovaných slovenských voličov približne o 25%, teda o jednu štvrtinu a to isté sa prejavilo aj počas hlasovania. Kým v roku 2014 bolo na zozname slovenských voličov 1317 občanov a hlasovalo 995 ľudí, v tomto roku to bolo 1651 a právoplatne hlasovalo 1245 voličov. Je zaujímavé, že je dosť veľa neplatných hlasov, čo sa prejavilo aj pri hlasovaní na stranícke volebné listiny. Zatiaľ nevieme, z akého dôvodu sa tak stalo. Približne 75 % našich voličov nakoniec právoplatne odovzdalo svoje hlasy za slovenskú listinu. Chcem sa poďakovať každému, kto využil svoje právo a bral možnosť hlasovať na slovenskú volebnú listinu aj trocha ako svoju morálnu povinnosť, aby podporil Slovákov v Maďarsku. Verím, že aj naďalej budeme vedieť využívať tie rámce, ktoré za uplynulé 4 roky pomáhal budovať za daných právnych podmienok prvý parlamentný výbor pre národnosti. Som presvedčená o tom, že náš nový hovorca Anton Paulik bude schopný efektívne pracovať v záujme našej komunity. Jednak preto, lebo má veľa skúseností z verejnej správy, a tiež vie, aký je priebeh prípravy právnych predpisov, dokonca na príprave niektorých sa aj sám podieľal. V jeho práci mu budú určite veľa pomáhať aj živé kontakty s našou komunitou. Je dôležité, aby v novej situácii, keď v našom výbore bude sedieť aj jeden plnoprávny poslanec, aj naďalej dokázali národnosti jednotne presadzovať veci, na ktorých sa dohodnú. Na tomto mieste by som chcela využiť príležitosť a poďakovať sa na konci volebného cyklu prvému hovorcovi Slovákov v Národnom zhromaždení a prvému predsedovi národnostného výboru Jánovi Fuzikovi za jeho prácu, ktorú odviedol v záujme našej komunity za uplynulé štyri roky, a, samozrejme, aj počas štyroch cyklov, kým zastával funkciu predsedu CSSM. Verím, že aj v budúcnosti bude svoje skúsenosti a vedomosti využívať v záujme slovenskej národnosti.
– Môžu sa na CSSM obrátiť tí slovenskí voliči, ktorí utrpeli počas volieb nejakú krivdu, napríklad nedostali slovenskú listinu?
– Reklamácií bolo niekoľko, aj ku mne sa dostali už v priebehu volebnej nedele. Chcela by som posmeliť každého, kto sa s nejakým problémom stretol, aby nám napísal, a cez nášho delegáta pri Národnej volebnej komisii požiadame o vyjasnenie týchto nedostatkov.
-etre-
Zatiaľ nezodpovedané otázky
Vo väčšine volebných obvodov dostali slovenskí voliči tak zoznam individuálnych kandidátov na post parlamentného poslanca ako aj národnostnú listinu. Ako o tom svedčili odkazy na sociálnej sieti, naši voliči boli patrične informovaní, aké hárky im majú počas volieb dať, aby si mohli splniť svoju občiansku povinnosť. V niektorých obvodoch však tomu nebolo tak. Typické to bolo skôr u iných národností, než u našej, predsa vieme o prípadoch, keď volebná komisia pochybila. Napríklad jednej slovenskej voličke sa stalo, že nenašli jej registráciu medzi národnostnými voličmi a tak nemohla hlasovať na slovenskú volebnú listinu. V inom prípade až štyria členovia volebnej komisie hľadali patričné hárky pre našu voličku, než sa ich podarilo nájsť a príslušníčka slovenskej menšiny mohla hlasovať. Jedna ďalšia občianka so slovenskými koreňmi popri slovenskom volebnom zozname nedostala hárok s menami poslancov, ale len zoznam politických subjektov, na ktoré ako národnostná volička nemala právo odovzdávať hlas.
Boli aj takí voliči, ktorí sa neregistrovali ako príslušníci jednej z trinástich, v Maďarsku uznávaných národných menšín a predsa figurovali medzi národnostnými voličmi. Tí voliči, ktorí sa nazdávajú, že im bolo ukrivdené, sa môžu obrátiť so svojimi skúsenosťami na mimovládnu Spoločnosť za právo na slobodu, či ako ju v Maďarsku poznáme TASZ (Társaság a szabdaságjogokért). Prípady neštandardných postupov mohli občania ohlasovať na horúcej linke TASZ. Ako povedal pre internetový portál Index spolupracovník TASZ Attila Mráz, už aj pred štyrmi rokmi poukazovali na nedostatky pravidiel registrácie národnostných voličov, lebo s niekoľkými osobnými údajmi môže ktokoľvek kohokoľvek registrovať a zneužiť tak situáciu na volebný podvod.
-etr-
Opäť máme parlamentného hovorcu
Už po druhý raz v novodobých dejinách Maďarska mohli aj národnosti voliť svojho parlamentného zástupcu. Spomedzi viac ako 57 tisíc voličov, ktorí boli registrovaní ako národnostní voliči, hlasovalo na jednu z listín 13 národnostných celoštátnych samospráv dokopy 36 392 ľudí. Zo Slovákov v Maďarsku sa ako národnostný volič zaregistrovalo do 23. marca 1651 ľudí, z toho 8. apríla išlo hlasovať 1245 Slovákov, čo je v porovnaní s výsledkami predošlých volieb o približne 20 percent viac, v roku 2014 na slovenskú listinu hlasovalo totiž 995 voličov. Na to, aby jedna národnosť mala v parlamente plnoprávneho parlamentného poslanca s preferenčným mandátom, bolo potrebné v tomto roku 22 424 hlasov. Túto hranicu sa podarilo prekročiť iba nemeckej národnosti, na jej listinu odovzdalo svoj hlas 29 229 ľudí, teda v nastávajúcom parlamentnom cykle bude mať nemecká komunita parlamentného poslanca, a to Imreho Rittera. Slovákov bude naďalej zastupovať v parlamente hovorca, ktorým sa stane líder parlamentnej listiny Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Anton Paulik.
(kan)
Anton Paulik novým hovorcom Slovákov v Maďarsku
Slovenská národnosť v Maďarsku bude mať svojho človeka v národnostnom výbore zákonodarného zboru aj v nasledujúcom cykle. Síce „len“ takého, akého povoľuje zákon, s oklieštenými právomocami, zato však – ako sa počas ostatných štyroch rokov ukázalo – s väčšími možnosťami, než aké sme pôvodne predpokladali.
Na slovenskej volebnej listine zaujal prvé miesto Anton Paulik, jeho úlohou bude reprezentovať záujmy slovenskej menšiny v maďarskom parlamente. Opýtali sme sa na jeho plány a predsavzatia na ďalšie štyri roky.
– Môže sa nejakým nedopatrením stať, že sa situácia zmení a niekto iný bude zastupovať záujmy Slovače v Maďarsku v parlamente?
– Nie. Zákon hovorí, že hoci aj s jedným hlasom sa niekto môže stať národnostným hovorcom. Ja som dostal 1245 platných hlasov, teda oficiálne výsledky len potvrdia, čo vieme neoficiálne.
– Čo to znamená pre vás osobne?
– Predovšetkým som rád, že tí, ktorí sa registrovali ako slovenskí voliči, si dali tú námahu a šli hlasovať na slovenskú listinu. Jednak to znamená, že vedia, kto som, čo som robil doteraz a veria, že v tom viem aj naďalej, v inej funkcii pokračovať. Je to zároveň výzva, veď je to úplne nová situácia. I keď mám určité predstavy o tom, ako funguje inštitúcia národnostného hovorcu, ako pracuje národnostný výbor parlamentu, ale je to predsa len iné.
– Nie je bežné, že ľudia môžu nahliadnuť do práce parlamentného výboru. Odkiaľ máte informácie?
– Kým som pracoval na ministerstve, bol som prítomný na väčšine zasadaní národnostného výboru. Na určitých rokovaniach som bol pozvaný, na iných som sa zúčastnil, lebo som sa zaujímal o tému daného zasadania. Okrem toho som si prostredníctvom internetu preštudoval aj zápisnice zasadnutí národnostného výboru.
– Vzhľadom na to, že máte za sebou roky práce na rôznych postoch, ktoré sú akoby dobrou prípravou na úlohu advokáta národnosti v Maďarsku, predpokladám, že ste si nielen vytvorili názor na túto prácu, ale máte aj novátorské predstavy týkajúce sa práce tohto grémia.
– Samozrejme, mám určité predstavy o práci i o rámcoch, v prostredí ktorých sa môže pohybovať člen národnostného parlamentného výboru. Keďže som bol pri tom, keď sa vytvárali, nemôžem si dovoliť veľmi kritizovať. Chápem však obmedzenosť plochy, po ktorej sa pohybuje parlamentný hovorca. Ako tým aj operoval doterajší národnostný parlamentný výbor, podarilo sa vydobyť pre národnosti rastúcu finančnú podporu, značne viac prostriedkov pre inštitúcie prevádzkované minoritami. Čo nás čaká, je naplniť obsahom rámce možností. Tak v školskom zákone, v zákone o matrikách, ako aj v právnej norme o verejných zbierkach sa doposiaľ nepodarilo zaviesť, aby sa národnostné práva mohli uplatňovať v širšom kruhu. Ja by som sa rád sústredil na tieto otázky počas nadchádzajúcich štyroch rokov. Národnostný výbor by mal mať čo najlepšie vzťahy so všetkými politickými klubmi. Takže treba aj lobovať, a veľa. Už na chodbách parlamentu musia byť využívané možnosti na patričnú prípravu návrhov, ktoré budú predkladané valnému zhromaždeniu.
– Doteraz sme hovorili o predpokladanej komunikácii výboru smerom k ostatným zložkám parlamentu. Máte predstavy aj o komunikácii vo vnútri výboru?
– Závisí to aj od toho, kto bude predsedom národnostného výboru, ktorého mimochodom nevolia ostatní členovia grémia, ale na návrh ministra ľudských zdrojov ho vymenuje predseda parlamentu a je zároveň členom Ústavnoprávneho výboru parlamentu, ktorý okrem iného určuje, ktoré z nastolených tematík sú národnostného rázu. Nie náhodou mal Ján Fuzik také dobré vzťahy so štátnym tajomníkom, lebo pomerne málokedy predkladal také témy, o ktorých sa dalo očakávať, že by mohli vyvolať ostrejšie diskusie medzi politickými stranami.
– Doterajšiemu národnostnému výboru sa nepodarilo dosiahnuť modifikáciu určitých právnych noriem, napríklad volebného zákona. Budete v danej téme pokračovať?
– Som si istý, že áno. Budeme si však musieť premyslieť aj sami, čo chceme, aby zákon obsahoval. Politika síce zjavne nebola naklonená zmene, ale aj to je pravda, že ani národnostný výbor nenavrhol otvorene, akým smerom by sa mal obsah uberať. Mnohé bude závisieť aj od ochoty politických strán modifikovať nejaké pasáže volebného zákona.
– Možno práve oklieštené právomoci podnietili lídrov v Maďarsku žijúcej nemeckej minority k rozhodnutiu zabojovať o post plnoprávneho parlamentného poslanca, od politických prúdov nezávislého reprezentanta národnostnej menšiny. Vyšlo im to. Imre Ritter získal potrebný počet hlasov. Nemecká národnosť bude mať dvoch svojich poslancov?
– Nie. Zákon o parlamente uvádza, že členmi národnostného výboru sú všetci poslanci a všetci hovorcovia, ktorí boli zvolení z národnostných listín. To znamená, že je tiež členom národnostného výboru, ale ako plnoprávny poslanec národného zhromaždenia môže sa stať členom aj iných výborov, kým hovorcovia nie.
– Je to pre národnosti v Maďarsku dobré?
– Zatiaľ nevieme, lebo nemáme skúsenosti. Uvidíme. Podľa mňa, áno, lebo Imreho Rittera poznám pomerne dobre. Je možno trochu tvrdohlavý a neraz rokoval bez toho, aby podrobne informoval ostatných členov národnostného výboru o svojich zámeroch, je to však predovšetkým národnostný človek.
Erika Trenková
Foto: Andrea Kiššová, mti