Rok pred nasledujúcimi voľbami do slovenských národnostných samospráv sa rozišiel ďalší slovenský zbor v Komárňansko-ostrihomskej župe.

Po Huti od tohto roku nefunguje slovenský zbor ani v Dorogu a členovia moďoróšskej samosprávy tiež sú na konci svojich síl. O tom, ako sa to mohlo stať, resp. o tom, čo by mohli urobiť komárňansko-ostrihomskí Slováci pre to, aby znovu mali slovenské volené zbory, sme sa porozprávali s predsedníčkou župnej samosprávy Alžbetou Szabovou.

– Ako vidíte budúcnosť župnej samosprávy potom, ako v župe už zanikli dve miestne slovenské samosprávy?

– Teraz je už málo času, ale musíme navštíviť miesta, kde zanikli slovenské samosprávy. Prostredníctvom tých, ktorí pracovali v slovenských samosprávach, by sme chceli zvolať schôdzu, aby sme požiadali tamojších Slovákov o obnovu a opätovné založenie zborov. Myslím si, že je to ťažká úloha aj pre nás, pretože tieto naše samosprávy pracujú od začiatku, od roku 1993. Teda ľudia, ktorí prijali tieto funkcie, pracujú už vyše 20 rokov. Nebudeme mladší a sťažuje nám to aj fakt, že v práci samospráv je obrovské množstvo administratívy, čo sa môže zdať zbytočné. O tom ani nehovoriac, že nie všetky slovenské samosprávy majú dostatočnú podporu miestnej samosprávy. Pravdou je, že zákonom je predpísané, ako majú pomáhať, napr. čo sa týka zasadnutí, písania zápisníc a ich odosielania, alebo pri finančnej administratíve. U nás, v Orosláni nám mestská samospráva vychádza v ústrety, ale napríklad v Tatabáni-Bánhide miestna samospráva neposlala zápisnicu o verejnom zasadnutí slovenskej samosprávy z minulého roku štátnemu úradu, preto nedostali tohto roku vôbec nič na fungovanie. (V čase našej uzávierky práve prebiehali rokovania o náprave tejto chyby, pričom mestská samospráva uznala svoju chybu. – pozn. E. F.)

Slovenská samospráva zanikla v Huti a v Dorogu. Žiaľ, „hlási sa“ aj tretia. Nevieme, ako sa dokáže obnoviť na budúci rok zbor v Moďoróši. V záujme založenia slovenských samospráv urobíme maximum. Máme aj podporu od predsedníčky CSSM a rokujeme s nominačnou organizáciou. Založenie slovenskej samosprávy je však o ľuďoch, ktorí tam bývajú. Darmo povie niekto zvonku, že je to dobré, urobte to, keď nenájdu medzi sebou ochotných ľudí. Tak sa samospráva nedá založiť. Pretože túto prácu treba robiť zo srdca.

– Ale v tejto župe nie je viac ako 10 slovenských dedín, či miest – čo je minimum na založenie teritoriálnej samosprávy.

– Žiaľ, najhoršie je to, že v našej župe je presne desať slovenských obcí a miest, nič viac. Myslela som aj na to, že by sme mohli vyhľadať obce, kde voľakedy žili Slováci. Napríklad aj na Bokode bývali Slováci, aj môj otec tam chodieval za svojou rodinou. Aj v Našom kalendári sme čítali o Šúre, kde voľakedy tiež žili naši. Aj na to som myslela, či by sme nemali osloviť starostu alebo vedúcu miestneho úradu, ale je to ťažké.

– Tiež treba vedieť, že župná samospráva v tejto župe od začiatku svojho založenia urobila kus práce pre Slovákov.

– Práve preto mi predseda župnej samosprávy povedal, že by ich veľmi mrzelo, keby župný slovenský zbor zanikol. Ak sa nezaložia slovenské samosprávy v obciach, neostane nám nič iné, iba sa viac angažovať na mieste a v občianskej sfére.

– Myslíte, že získate ešte niekde mladých?

– To je zase ďalšia vec. U nás v Orosláni máme mladých, ale nevedia po slovensky. Aspoň jeden človek by bol dobrý. Hoci sú tu také dediny – môžem vyzdvihnúť Tardoš –, kde je veľmi veľa mladých ľudí. Od Veroniky Árendášovej a Anny Crnečkej som sa však dozvedela, že je ťažké ich získať, lebo mladí musia pracovať a nemajú veľa času pre iné aktivity, tobôž nie pre slovenskú samosprávu. Ak by sa nám to podarilo, bolo by to dobré, ale veľmi tomu neverím.

– Takže je tu výzva pre mladých, ktorí bývajú v Komárňansko-ostrihomskej župe, aby sa prihlásili do zastupiteľských zborov Slovákov.

– Áno, bolo by to vynikajúce, urobíme maximum, aby sa nám to naozaj podarilo. Spolu s nominujúcimi organizáciami, ktoré nám môžu pomôcť.

Za rozhovor ďakuje Eva Fábiánová

Foto: Károly Jackl