Mimoriadna letná schôdza maďarského parlamentu pokračovala začiatkom júla dvojdňovým zasadnutím.

V rámci neho poslanci najprv interpelovali vládu, následne rokovali o návrhoch zmien zákona o zhromažďovaní a ochrany súkromia resp. o volebnom zákone. Mimo programu schôdze sa prihovoril slovenský národnostný hovorca Anton Paulik v maďarčine a sčasti i v slovenčine. Uvádzame ho v celom slovenskom znení.

„Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a hovorkyne, vážení páni poslanci a hovorcovia!

Predovšetkým mi dovoľte, aby som vyjadril svoju radosť, že v snemovni maďarského parlamentu môže znovu zaznieť slovenské slovo. Teší ma táto možnosť. Svojím príhovorom chcem pripomenúť najväčší sviatok Slovákov v Maďarsku, ktorý je spojený s pamätným dňom svätých Cyrila a Metoda.

Svojím príhovorom mimo programu dnešnej schôdze by som rád priblížil dvoch spolupatrónov Európy, svätých Cyrila a Metoda. Dnes, keď často spomíname kresťanské korene Európy, respektíve Karpatskej kotliny, národov Karpatskej kotliny, myslím si, že nie je zbytočné pripomenúť si, že na území našej vlasti šírenie a inštitucionalizácia kresťanskej viery sa nezačali pokrstením svätého Štefana.

„Náš ľud je pokrstený, predsa nemá učiteľa. Nerozumieme gréckemu ani latinskému jazyku... Nepoznáme ani písmená, ani ich význam, preto pošlite k nám učiteľov, ktorí nás budú učiť slovám svätého písma a ich významu.” Týmito slovami sa obrátilo moravské knieža Rastislav v druhej polovici deviateho storočia na vtedajšieho panovníka Byzancie Michala III. Keď sa potom rozhodol vyhovieť žiadosti moravského vládcu, tou najlepšou voľbou boli dvaja bratia, Konštantín – Cyril a Metod. Ako misionári už pôsobili medzi Chazarmi, kde dokázali svoje schopnosti a počas svojho pobytu našli aj sväté relikvie pápeža – mučeníka svätého Klimenta. Popri tom obaja výborne ovládali jazyk Slovanov žijúcich okolo Solúna.

Dvaja misionári spolu so svojím sprievodom prišli na územie Moravskej ríše v roku 863. Neprichádzali s prázdnymi rukami. Priniesli so sebou liturgické texty – východného obradu – preložené z gréčtiny do jazyka Slovanov, tiež preložené časti Biblie, ako aj novú, slovanskú abecedu – takzvanú hlaholiku, ktorú zostavil tiež svätý Konštantín na základe gréckych a hebrejských písmen.

Podľa zhodného názoru historikov slovanské národy žijúce vo východnej a juhovýchodnej časti Európy síce nehovorili úplne rovnakým jazykom, avšak sa zhodujú aj v tom, že slovanské kmene žijúce v rôznych regiónoch si bez problémov rozumeli vo vzájomnej komunikácii. V podstate tomu možno ďakovať, že slovanské národnosti žijúce na území našej vlasti – ako aj susediace slovanské národy – spájajú prítomnosť slovanského písomníctva v Panónii, respektíve vo svojich materských štátoch, práve pôsobením dvoch misionárov. K dvom solúnskym bratom sa viaže popri vytvorení základov písomníctva v jazyku Slovanov a rozšírení slovanskej liturgie, aj založenie prvej školy vychovávajúcej budúcich kňazov v dnešnom Zalavári.

Dvaja bratia prerušiac misijnú činnosť v Moravskej ríši v roku 867 odišli do Ríma, aby sa ubránili útokom v našom regióne aktívne pôsobiacich franských misionárov, a požiadali pápeža Hadriána II., aby mohli používať staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Na cestu zobrali so sebou aj relikvie svätého Klimenta. Možno práve vďaka tomu získali podporu pápeža, ktorý po smrti svätého Cyrila, ku ktorej došlo v Ríme, nabádal Metoda, aby sa vrátil do Moravskej ríše a pokračoval vo svojej činnosti v okolí Nitry. Pápež na potvrdenie svojej podpory nielenže povolil používať staroslovienčinu ako liturgický jazyk, ale vymenoval Metoda za arcibiskupa.

Po Metodovej smrti roku 885 franskí misionári vyhnali z Karpatskej kotliny jeho žiakov, ktorí potom pokračovali v činnosti začatej svätým Cyrilom a svätým Metodom, respektíve v šírení ich učenia v Bulharsku, Čechách a v južnej časti Poľska. Slovanský – alebo ako ho dnes spomíname – starosloviensky jazyk, vďaka vlastnej abecede a aktívnemu používaniu v cirkevnom živote sa začal rozvíjať. Dnes veľká časť obyvateľov Európy hovorí niektorým, z neho vyvinutým slovanským jazykom.

Úcta k svätému Cyrilovi a svätému Metodovi medzi slovanskými národmi Uhorska prežila zmätok sťahovania národov, ako aj znovuzorganizovanie katolíckej cirkvi svätým Štefanom a dodnes je žijúcou tradíciou. Od nich odvodzujeme svoje kresťanské korene a z hlaholiky vývoj písomníctva v našom materinskom jazyku. Práve preto sa rozhodlo – krátko po svojom vzniku – Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy ustanoviť za najväčší sviatok našej národnosti pamätný deň dvoch solúnskych bratov.

Slováci v Maďarsku od roku 1996 oslavujú v prvú júlovú sobotu Deň Slovákov v Maďarsku – tento rok práve v Békešskej Čabe, ktorá si pripomína 300. výročie svojho znovuosídlenia. V rámci sviatku rok čo rok si pripomenú dvoch svätcov, ktorých pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri roku 1980 za spolupatrónov Európy.

V pamätnom parku Svätých Cyrila a Metoda pri Zalavári, kde aj iné slovanské národnosti – Bulhari a Slovinci – si postavili svoj pamätný stĺp, Slovenská samospráva Budapešti postavila bronzovú sochu dvoch svätcov. Ordinariát maďarských a slovenských ozbrojených síl už ôsmy rok tu organizujú spomienkovú slávnosť v súvislosti s pamätným dňom svätých Cyrila a Metoda. Spolupatróni Európy teda dodnes pomáhajú pestovať ducha porozumenia medzi dvoma národmi, medzi Slovákmi a Maďarmi, či v širšom zmysle medzi Maďarmi a okolitými slovanskými národmi. Ďakujem Vám za pozornosť.“

Anton Paulik

Foto: archív, internet, mti