V lete uplynulého roka, 10. júla, prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska poveril výkonom funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenska v Budapešti Pavla Hamžíka.

Nemusíte byť v politike zbehlý, stačí len trošku listovať na internetových stránkach a hneď vidíte, že niekdajší šéf slovenskej diplomacie má za sebou skúsenosti z právnickej praxe, politiky, diplomacie, aj riadenia podnikateľského subjektu. Zastával post ministra zahraničných vecí, bol podpredsedom vlády, poslancom Národnej rady, predsedal rokovaniam Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE) vo Viedni, viedol veľvyslanectvá v Bonne, v Kyjeve. Spoluzakladal a tiež bol predsedom Strany občianskeho porozumenia (SOP). Keď nadišiel ten správny čas, dokázal požiadať o jej vyškrtnutie zo zoznamu politických strán. Aktívne ovláda angličtinu, nemčinu, ruštinu a češtinu, dánsky jazyk vie pasívne a po maďarsky hovorí čoraz lepšie. Na žiadosť nášho týždenníka si takmer okamžite našiel čas na rozhovor. Okrem iného povedal, že chce všemožne pomáhať Slovákom v Maďarsku, kde sa len dá. Nemá problém v záujme našej komunity hovoriť s premiérmi Slovenska aj Maďarska, aj s hocikým. Nerád sedí za pecou. Zastáva názor, že zmeny sa nerobia samé od seba, ale činíme ich my, ľudia.

– Slovenský politológ Grigorij Mesežnikov po zverejnení správy, že v Budapešti na poste mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca nahradíte Rastislava Káčera povedal, že „...ste štandardným politikom, trochu národnejšie orientovaným, než váš predchodca...“ a zároveň, že vaša nominácia zodpovedá vášmu pôvodnému profilu a pôvodnému zameraniu. Ste, podľa neho „...naozaj zahranično-politický človek“. Aký máte na to názor, je to tak? Považujete sa za politika? Alebo skôr diplomata? Ste národnejšie orientovaný?

– Nazdávam sa, že pán Mesežnikov to, čo povedal, myslel pozitívne. Som Slovák, vlastenec, hoci dnes sa príliš nenosí niečo podobné o sebe povedať. Mám veľmi dobrý vzťah k svojej krajine. Možno svoje slová politológ myslel tak, že viem identifikovať aj citlivosti, ktoré sa týkajú slovensko-maďarských vzťahov. Zároveň som však presvedčený Európan. V diplomacii sa pohybujem 35 rokov, bol som aj v politike, myslím si, že je to veľmi dobrá kombinácia. Všetko sa prepája. Lepšie vďaka tomu človek chápe súvislosti. Skúsenosti získané v politike boli rozhodne osožné.

Bez predsudkov objektívnejšie

– Kde a kedy ste sa stretli s maďarským jazykom?

– U svojich starých rodičov na juhu Slovenska som strávil prvých tri a pol roka života, aj neskôr takmer každé prázdniny. Starý otec bol Rehák a stará mama Slobodová, chodili však pred prvou svetovou vojnou do maďarských škôl, ako všetci v Uhorsku v tých časoch. Vedeli lepšie po maďarsky ako po slovensky. Prakticky môj prvý jazyk, ktorý som počul, bola maďarčina, mám pre ňu cit, takpovediac, mám ju v uchu. Aj keď ovládam skôr takú „kuchynskú“ maďarčinu. Teraz sa mi vracia. V bežnom živote, pri nákupe v obchode si viem poradiť, dohovorím sa, v čom potrebujem. Doteraz som maďarčinu nemusel používať pracovne. Určite sa chcem jej štúdiu teraz venovať viac. Dôležité je, aby človek nemal predsudky voči inej kultúre a jazyku, aby mal možnosť posudzovať veci čo najobjektívnejšie.

– Do Budapešti ste prišli s istými predsavzatiami. Aké sú vaše najdôležitejšie úlohy?

– Maďarsko je mimoriadne dôležitý sused Slovenska. Snažíme sa mať čo možno najlepšie vzťahy. Ekonomika rastie až nevídaným tempom. Hovoríme o miliardách a miliardách v ročnej obchodnej výmene medzi Slovenskom a Maďarskom. Obrat sa blíži k 10 miliardám eur, čo je veľmi dobrý výsledok, a rastie. Máme tu zázemie, i keď už slovenská komunita je iná, než bola medzi dvoma vojnami alebo po druhej svetovej vojne. Samozrejme, podpísal sa pod to, okrem iného, aj historický vývoj. Sú tu témy, ktorým sa neustále treba venovať a permanentne pracovať na tom, aby sa udržali v rámci dobrých susedských a priateľských vzťahov. Prostredie mi nie je cudzie. Venoval som pozornosť týmto otázkam či ako minister zahraničných vecí, alebo ako podpredseda vlády. Je to stále živé. Len je rozdiel, keď ste v Bratislave a keď ste tu, v Budapešti. Ponoríte sa tu viac do hĺbky.

Prioritou sú ekonomické vzťahy a komunikácia

– Krajiny Vyšehradskej štvorky sa nie vždy stotožňujú vo svojich postojoch voči Európskej únii. Maďarsko sa v niektorých otázkach – napríklad migrácia – stavia k veci vyslovene rebelantsky.

– Pohľad na migráciu máme v našich krajinách podobný. Je to jedna z tém, ktoré nás spájajú. V4 nie je inštitucionalizované, ale voľné zoskupenie. Kde máme spoločný názor, kde sa stretnú naše záujmy, tam ich spoločne presadzujeme, tam reprezentujeme väčšiu silu. Otázka migrácie je jedna z nich, ale je viac takých otázok, ktoré presadzujeme spoločne v Európskej únii. V súčasnosti až do júna predsedá V4 Slovenská republika. Jednou z priorít nášho predsedníctva je podpora tých prointegračných snažení, ktoré sú dôležité preto, aby EÚ i naďalej fungovala ako jeden celok, aby sa ďalej vyvíjala v oblastiach, v ktorých je to zmysluplné, kde si nevieme pomôcť sami. V konečnom dôsledku to neoslabuje, ale posilňuje našu suverenitu, lebo suverenita, s ktorou nevieme nič robiť, nám nepomáha. Určite nebudeme hľadať spochybňujúce témy, ale migrácia je dôležitá aj z vnútropolitického aspektu. Náš postoj voči Bruselu je podobný. Nechceme kvóty, nechceme, aby nám niekto niečo nanucoval. Sme všetci toho názoru, že je nutné chrániť vonkajšiu hranicu, čo je úplne prirodzené, keďže máme Schengen. Načo by inak bola Schengenská dohoda? Sme proti nelegálnym krokom a za to, čo je legálne. Keď niekto má záujem usídliť sa na Slovensku, existujú cesty, ako to urobiť legálne. Otázku migrácie zužujeme na moslimskú migráciu, pritom pri nedostatku pracovných síl na Slovensko prichádzajú Ukrajinci, Srbi, Rumuni a ďalší. Sú to lekári, lekárky, pracovníci ďalších profesií, v ktorých je u nás nedostatok odborníkov, ale aj pracovníci do automobilovej výroby.

V každom prípade s Maďarskom komunikujeme, ako sa s dobrým susedom má. Treba to udržať. Presadzujeme dobré vzťahy, aj záujmy, tam kde sa stretnú, či v bilaterálnych vzťahoch, v rámci V4 alebo EÚ. Prioritou je podporiť naše ekonomické vzťahy. Dôležitá je komunikácia na všetkých úrovniach, nielen, keď sa stretnú predstavitelia našich vlád v Bruseli. Dôležitá je komunikácia počas dvojstranných stretnutí, aby sme sa lepšie poznali, lepšie si rozumeli a najmä si dôverovali. My, Slováci, sme také čisté duše, skryté agendy nemáme. Pozeráme sa do budúcnosti. Na konci 20. storočia sme získali samostatnosť, sme zodpovední sami za seba, a to nám dáva náležitú sebadôveru. Pohľad do minulosti nechávame historikom. Nie všetky storočia nášho spolunažívania s Maďarmi boli zlé, skôr naopak. Minulosť je taká, aká bola. Nikto ju už nezmení. Pre nás je dôležitá súčasnosť a budúcnosť. Ide nám o to, aby vzťahy boli stabilné a situácia bola taká, aby nikto nemal priestor vracať sa k tomu, čo bolo kedysi. Pozrite sa, dobrý príklad je Rakúsko. Habsburgovci určovali európsku politiku po stáročia. Dnes Rakúsko uzavrelo minulosť, pozerá do budúcnosti. Darí sa mu, čo je dobré pre jeho občanov, aj pre jeho susedov.

Poskytovanie pomoci na požiadanie

– V čom budete vedieť a chcieť pomôcť na poste veľvyslanca v Budapešti slovenskej menšine v Maďarsku?

– Slovenská komunita v Maďarsku stále potrebuje podporu. Kde ju treba, tam sme pripravení podporu poskytnúť. Myslím si, že je veľmi dobré, že tak na slovenskej, ako aj maďarskej strane sú možnosti na podporovanie aktivít. Domnievam sa, že veľa závisí od predstaviteľov slovenskej komunity, v čom prejavia záujem o pomoc. Našou prioritou je poskytovať pomoc v tom, čo chcú, čo potrebujú.

Musíme však prichádzať aj s novými nápadmi, novými podnetmi. Jedným z nových podnetov, ktorým by som chcel prispieť ja osobne, je kniha Slovenské ľudové piesne, obsahujúca takmer 800 piesní, nielen text, aj noty. Redigovali ju odborníci Slovenskej akadémie vied. Túto publikáciu vydáva vydavateľstvo Prima Art viac, než 20 rokov a toto je nové vydanie knihy. Podarilo sa sponzorsky získať prostriedky na vydanie tisíc kusov, ktoré chceme odovzdať do slovenských škôl, aby každý žiak, študent a každý pedagóg mal svoj exemplár. Myslím si, že pokiaľ to aspoň niekoľkým deťom dá podnet a zvýši záujem o Slovensko a o to, čo je slovenské, tak naša snaha splní svoj účel.

– V minulosti bolo zvykom, že Slováci v Maďarsku boli hosťami veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti na niekoľkých veľmi populárnych podujatiach. Rada by som spomenula aspoň akciu Slovenské gazdinky.

– Ja zas jarný Memoriál Juraja Migaša s výstupom na Pilíš a varením guláša. Slovenské gazdinky usporiadame v máji. Oslovili ma, urobíme, prečo nie? Som pre spoločné aktivity otvorený. Stačí iniciatíva. Budem rád, keď tu svojím pôsobením zanechám stopu, aby si na mňa spomenuli, aj keď z Maďarska odídem po skončení svojho vyslania.

Za rozhovor ďakuje: Erika Trenková

Foto: autorka