Rok 2019 beží v plnom prúde, a to vo všetkých sférach. Prebiehajú stretnutia a rokovania aj vo veciach zahraničných Slovákov: vo februári zasadala Maďarsko-slovenská zmiešaná komisia pre záležitosti menšín v Bratislave, pred niekoľkými dňami prijal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák delegáciu zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí.
O témach, ktorých sa na týchto stretnutiach dotkli rokujúce strany, nás informovala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.
V Bratislave sa po dvoch rokoch 20. februára konalo zasadnutie Maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie pre záležitosti menšín. Pre Slovákov v Maďarsku je to dôležité preto, lebo v tejto komisii sú zastúpené vlády Maďarska ako aj Slovenska, a odporúčania, ktoré sú schválené, neskôr nadobudnú formu vládneho uznesenia. Z vládnych uznesení potom vyplývajú úlohy, ktoré sa plnia a sú financované. Na zasadnutiach sa vyhodnotia odporúčania z predchádzajúcich zasadnutí, a v závislosti od toho, aké nové problémy alebo úlohy sa vyskytnú, sa urobia nové odporúčania, resp. sa modifikujú staré.
Odporúčania sa týkajú celého spektra života slovenskej národnosti ako aj maďarskej komunity na Slovensku, počnúc kultúrou a mimovládnymi organizáciami až po školský systém. „Na poli kultúry sa venujú verejnoprávnym médiám, knižnično-informačným službám, divadlám, stavanému a nehmotnému dedičstvu, v rámci školstva celému systému od predškolského vzdelávania až po vysoké školstvo,“ poukázala predsedníčka CSSM na široký okruh tém, ktorými sa zaoberajú na týchto zasadnutiach. Medzi odporúčaniami boli aj také, ktoré sa vlastne predĺžia a budú mať priebežnú platnosť. Napríklad v oblasti kultúry budovanie a prevádzkovanie národnostných kultúrnych centier v Maďarsku, ale takým sú aj odporúčania, týkajúce sa maďarskej aj slovenskej strany, o používaní národnostných jazykov, o zabezpečení používania jazyka v úradnom styku a písaní a uvádzaní mien v osobných dokladoch.
No medzi novými odporúčaniami sú aj také, ktoré sa života Slovákov v Maďarsku dotýkajú vo veľkej miere a majú aktuálnu platnosť. „Veľmi sa tešíme tomu, že sa medzi odporúčania dostala záležitosť zakúpenia a rekonštrukcie bývalého slovenského evanjelického kostola na Rákócziho triede v Budapešti. Zatiaľ v takej forme, že si dve vlády sadnú a preskúmajú možnosti, ako by mohli spoločnými silami tento projekt realizovať v záujme toho, aby do obnoveného bývalého kostola potom boli presťahované kultúrne inštitúcie CSSM, ale aby tam dostali priestor aj rôzne kultúrne aktivity, ktoré sa uskutočnia v Budapešti. No cieľom je v istom zmysle aj navrátenie pôvodného poslania budovy: vytvorenie ekumenickej kaplnky v kupole kostola.“
Medzi odporúčania sa už dávnejšie dostalo zlepšovanie podmienok na tvorbu národnostných programov vo verejnoprávnych médiách, aj teraz sa o tejto problematike hovorilo a znovu sa to dostalo medzi odporúčania. „Považujeme za naozaj veľmi dôležité, aby národnostné programy sa pripravovali v takých podmienkach, ktoré sa vyrovnajú podmienkam prípravy programov vo všeobecnosti v týchto médiách,“ dodala A. Hollerová Račková k problému. Viacero odporúčaní sa týka oblasti školstva. Uvádza sa v nich, že všetko sa urobí v záujme toho, aby sa zachránili tie slovenské národnostné školy, kde sú nízke počty žiakov, resp. kde nie je vyučovanie od prvej až do ôsmej triedy, ako aj to, že maďarská vláda sa zaviazala zabezpečiť finančné podmienky na zachovanie týchto malotriednych škôl. Podľa odporúčania prostriedky by mali zabezpečovať aj naďalej na prevádzkovanie a rozvíjanie škôl, ktoré prevádzkuje CSSM.
Z hľadiska slovenskej národnosti v Maďarsku je dôležité spomenúť odporúčanie adresované pre slovenskú stranu, v ktorom komisia odporúča vláde SR preskúmať možnosť vytvorenia finančných rámcov pre štátom udržiavané kultúrne inštitúcie v spolupráci s inštitúciami CSSM. Takáto systematická spolupráca podľa slov predsedníčky je veľmi dôležitá a môže pomôcť slovenskej komunite v Maďarsku. Maďarská strana dostala odporúčanie v oblasti vysokého školstva. Totiž na tých fakultách, kde existuje odbor slovenského jazyka, obyčajne študuje menej študentov a preto sú tieto inštitúcie v ťažkej situácii, preto sa jedno odporúčanie venuje tomu, aby spravili kroky v záujme zachovania týchto málopočetných odborov alebo katedier na maďarských univerzitách a vysokých školách. „Samozrejme, hneď ako sa vlády budú venovať týmto odporúčaniam a vznikne vládne nariadenie, ktoré sa týka tak Maďarska ako aj Slovenska, zápisnica zo zasadnutia bude uverejnená v celom rozsahu,“ informovala nás predsedníčka.
V polovici marca sa uskutočnilo na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR stretnutie s ministrom Miroslavom Lajčákom, ktorého sa zúčastnila delegácia Svetového združenia Slovákov v zahraničí, na čele s predsedom združenia Vladimírom Skalským. Predsedníčka CSSM, ako výkonná tajomníčka združenia bola tiež na stretnutí. „Na tomto rokovaní sa hovorilo o potrebe pravidelného stretávania a pravidelného prerokúvania aktuálnych záležitostí, ktoré sa týkajú krajanského života,“ povedala A. Hollerová Račková a dodala, že minister M. Lajčák vyjadril ochotu v tejto veci, a dohodli sa, že sa budú stretávať v takomto zložení dvakrát do roka, ale podľa potreby aj častejšie. Na stretnutí sa hovorilo o potrebe ďalšieho zvyšovania prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí na dotácie pre krajanov, vrátane vytvorenia finančného rámca na investície krajanských organizácií. „Takisto sme nadhodili aj problematiku vytvorenia Centra slovenského zahraničia v Bratislave, na ktoré má svetové združenie pripravený projekt. Keby s tým súhlasila slovenská vláda, mohlo by sa vytvoriť Centrum slovenského zahraničia v centre Bratislavy pod gesciou svetového združenia, kde sa môžu krajania prezentovať, a byť prítomní v hlavnom meste SR. Samozrejme, uvedomujeme si, že tento projekt je na rozhodnutí slovenskej vlády, resp. predstaviteľov SR, ale na stretnutí sme zdôrazňovali, že podľa nás to má symbolický význam.“ Rovnako aj to, aby ústavní činitelia SR pri návštevách krajín, kde žije slovenská komunita, si urobili čas na to, aby sa stretli s predstaviteľmi krajanov. „Považujeme za veľmi dôležitú pravidelnú komunikáciu medzi krajanskými organizáciami a vládou SR, a myslíme si, že aj pre príslušníkov našich komunít taký záujem, ktorého prejavom sú tieto stretnutia, je v určitom zmysle povzbudením alebo posilnením v ich snahách.“ M. Lajčák na rokovaní prisľúbil, že bude pomáhať v tom, aby sa takýto prístup udomácnil. Na stretnutí sa hovorilo aj o takej problematike, ktorá sa Slovákov v Maďarsku veľmi netýka, ale niektorých zahraničných komunít áno: a to sú voľby zo zahraničia.
(kan)
Foto: archív/internet