V súčasnosti sa v médiách veľa hovorí o národnom a národnostnom školstve. Rozhodnutia vyšších činiteľov to naše pribrzdia, alebo potlačia? Ako sa bude vyvíjať výučba slovenského jazyka a vzdelanosti v našich končinách? O názor sme požiadali národnostného referenta Ministerstva ľudských zdrojov Odboru pre riadenie regionálneho školstva Oddelenia neštátnych školských inštitúcií Štefana Kraslána.
– Diskutuje sa o tom, že onedlho Školský úrad (ďalej len ŠÚ) bude rozhodovať o tom, kto sa po dovŕšení šiestich rokov dostane do základnej školy. Tohto zákona sa obávajú najmä materské školy na vidieku. Aký môže mať toto rozhodnutie dopad na slovenské materské školy v Maďarsku?
– V tejto súvislosti, žiaľ, nemám informácie o obavách našej komunity, ktoré spomínate, a tým pádom neviem posúdiť ani dopad tohto opatrenia na slovenské materské školy. Ak dobre chápem otázku, ide o to, že namiesto materskej školy ŠÚ môže dať povolenie rodičom, ktorí požiadajú o odloženie začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, teda chcú, aby ich dieťa ešte ostalo v materskej škole. Osobne si myslím, že sa to netýka širokých más a úprimne povediac, ani to nepokladám za negatívne. Totiž takto o udelení výnimky nerozhoduje vedenie materskej školy, ktoré veľakrát malo záujem na tom, aby bol väčší počet detí v materskej škole. Nie možnosť bola zrušená, len rozhodnutie o tom bude odbornejšie podložené a objektívnejšie. V materskej škole zostanú dlhšie tie deti, ktoré to skutočne potrebujú. Z hľadiska národnostnej výučby to nepokladám za kardinálnu otázku.
– Aké novinky obsahujú nové Národné učebné osnovy (ďalej len NUO) z pohľadu slovenského národnostného školstva?
– Nové NUO z pohľadu slovenského národnostného školstva veľa novôt neobsahujú. Nachádzajú sa tam iba základné tézy výučby národností, ktoré v podstate ostanú nezmenené. Obsahová regulácia výučby slovenského jazyka a slovenskej vzdelanosti na úrovni NUO sa nachádza v Smerniciach národnostnej výchovy a výučby (ďalej len Smernice), teda viac nás má zaujímať, ako sa zmenia tieto Smernice a na základe toho neskoršie Rámcové učebné osnovy (ďalej len Osnovy). Smernice určujú najdôležitejšie okolnosti národnostnej výchovy a výučby: spôsob organizovania, formy, časové limity, aj obsah. A musím k tomu dodať, náš najvyšší volený orgán, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (ďalej len CSSM), má možnosť ich ovplyvniť, keďže Smernice možno vydať a modifikovať len s jej súhlasom. Pravda, je tu jedna zmena: podľa modifikácie NUO Smernice od 1. septembra 2020 budú zrušené, to však neznamená, že zmiznú bez stopy: paragrafová časť sa zatiaľ zabuduje do iného nariadenia a rozpis obsahovej regulácie (ako aj Osnovy) budú uverejnené na domovej stránke ŠÚ. To však nezmení právo súhlasu CSSM.
– Prednedávnom Odborový zväz pracovníkov školstva uverejnil 18-stranový dokument, v ktorom navrhuje zmeny v oblasti školstva, o. i. aby sa prevádzkovanie inštitúcií vrátilo späť do stavu pred rokom 2013, ako aj zrušenie centralizácie. Môže to byť reálne, alebo ide len o sen? Ako by to ovplyvnilo slovenské národnostné školstvo?
– Dokument odborov som príliš neštudoval, zdá sa mi však, že o národnostnej výchove a výučbe veľa nepovie. Táto otázka vyslovene spadá do kompetencie nášho tlačového oddelenia, lebo má širšie spoločenské napojenie. Môj súkromný názor je, že aj v časoch, keď školy udržiavali miestne samosprávy, ktoré veľakrát a hlavne v málopočetných osadách (a nezabudnime, slovenské školy sa väčšinou nachádzali v takýchto osadách) nedisponovali dostatočnými financiami, boli problémy. Nie všetky miestne samosprávy boli onoho času „priateľsky naladené” a spolupráca s nimi si vyžadovala veľa úsilia zo strany miestnych slovenských samospráv a občianskych organizácií. Pravda, ani teraz to nie je jednoduché, ale v tomto systéme právom očakávame jednotný prístup a v záujme zlepšenia, resp. odstránenia nedostatkov máme možnosť vystupovať tiež jednotne, menej sa musíme obávať miestnych konfliktov.
– Niekoľko rokov sa hovorí o znížení počtu vyučovacích hodín v školách, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, dokonca sa hovorilo o prinavrátení pôvodného stavu, čiže Slovenská vzdelanosť by bola súčasťou iných vyučovacích predmetov. Hovorilo sa aj o tom, že koncepciu už predložili pred parlament, ale o rozhodnutí nevieme. V akom je to štádiu? Aký model môžu v našich školách očakávať?
– O znížení počtu vyučovacích hodín slovenčiny (musím dodať, onoho času aj o ich zvýšení sa rozhodlo na základe žiadosti CSSM) rozhodlo Valné zhromaždenie na odporúčanie Výchovnovzdelávacieho výboru, a tento návrh predložila CSSM ministerstvu. Návrh sa dá realizovať modifikáciou Smerníc, čo je spojené s modifikáciou Osnov. NUO sa modifikovali, teraz sú na rade Smernice a Osnovy a myslím si, že v rámci tejto práce sa zrealizuje aj tento návrh už aj preto, lebo CSSM sa rozhodla a podľa platných právnych predpisov Smernice a Osnovy sa môžu modifikovať iba so súhlasom CSSM (a, samozrejme, aj ostatných celoštátnych národnostných samospráv). Keď sa zníži počet, aj obsah sa má znížiť. Ak dobre viem, CSSM na základe svojej koncepcie chce presadiť aj zmenu metódy, aby komunikatívna zložka bola silnejšia ako doteraz. O Slovenskej vzdelanosti som nepočul, že by CSSM alebo niekto iný žiadal navrátenie integrovanej výučby do iných predmetov. Nepokladal by som to za dobrú cestu. Výučba v tej predošlej forme bola nekontrolovateľná, mám dojem, že miestami ju aj zanedbávali, navyše by sme zase stratili to, čo bol najväčší prínos celej zmeny: aby sa tento predmet vyučoval v materinskom jazyku. Slovenská vzdelanosť znamená najsilnejší vplyv z hľadiska národnostnej výchovy a takto spolu s jazykovým vplyvom dosiahneme to, aby tieto reálie vyučoval učiteľ, ktorý ovláda jazyk a tým pádom je väčšia pravdepodobnosť, že to aj obsahovo zvládne. Treba dodať, že v súčasnosti aj v programe prípravy slovenských pedagógov sa nachádza príprava poslucháčov na výučbu tohto predmetu.
– ŠÚ onedlho plánuje zaviesť meranie vedomostí aj zo slovenského jazyka pre 6. a 8. ročník. Majú pedagógovia dôvod k obavám? Ide o testovanie úrovne školy, ktoré môže viesť k zastaveniu výučby jazyka, ak nedosiahnu požadované výsledky?
– Merania efektivity výučby slovenského jazyka – ak sa zavedie – sa pedagógovia nemusia báť. Je naším spoločným záujmom, teda aj záujmom slovenských samospráv a rodičov, aby sme čo najobjektívnejšie videli, ako s výučbou stojíme. Nie je to kontrola výučby v užšom slova zmysle, podľa mojich skúseností takéto merania majú za cieľ odkrývanie a na základe toho prekonávanie nedostatkov, následkom čoho sa výučba môže zlepšiť. Nezabudnime na to, že len dobré školy vábia deti aj rodičov, ak pracujeme na budúcnosti, máme disponovať dobrými školami, v ktorých prebieha kvalitná výučba. Len takto presvedčíme rodičov, aby zverili svoje deti našim slovenským školám.
– Školy neustále bojujú s nedostatkom pedagógov, dokonca mnohé sú už na ceste postupného pozastavenia výučby slovenského jazyka. Ako by sa dalo tento stav vyriešiť? Je na to vymyslená dajaká koncepcia, ako bol napríklad „Náš kompas“?
– Nedostatok pedagógov je naozaj vážny problém. Donedávna v rámci Štipendijného systému Klebelsberga a druhý rok už v rámci Národnostného štipendijného systému je možnosť na to, aby sme motivovali poslucháčov všetkých slovenských pedagogických smerov a dosiahli, aby aj začali pracovať v slovenských školách. Treba však na tom ďalej pracovať, predovšetkým povzbudzovať absolventov našich gymnázií, aby si vo väčšom počte vyberali učiteľský smer na domácich, alebo slovenských fakultách vysokých škôl a univerzít. Treba vidieť, že naše katedry zápasia s nedostatkom poslucháčov. Školská koncepcia CSSM rozoberá aj tento problém.
– Nové NUO, nové smery. V súčasnosti skupiny odborníkov pracujú na prepracovaní učebníc. Podľa doterajších informácií formou by mali nasledovať model anglických a nemeckých učebníc, budú farebnejšie a tematicky bližšie mentalite 21. storočia. Sledujete túto prácu? Máte k tomu čo dodať, budú veľké zmeny?
– Keď budú obnovené Smernice a Osnovy, naozaj príde rad na učebnice. Viete, máme také učebnice, ktoré si dokážeme zostaviť my sami. Finančné možnosti sú vytvárané na ministerstve, ale obsah je pod kontrolou CSSM. Plán rozvoja učebníc vypracujeme v spolupráci s ňou, Nie je to jednoduchá robota, ale tentoraz to vidím nádejnejšie ako predtým, lebo CSSM má prijatú koncepciu, má víziu o tom, akým smerom sa má uberať slovenská výučba.
Za rozhovor ďakuje Atila Rusnák
Foto: A. Kiššová, autor