Tradičnú koordinačnú poradu obvodných slovenských samospráv hlavného mesta usporiadala Slovenská samospráva Budapešti (SSB) 30. septembra v priestoroch Slovenského inštitútu. Nielen dejisko, ale aj náplň porady boli mimoriadne, keďže na ňu pozvali parlamentného hovorcu slovenskej národnosti Antona Paulika, ktorý hovoril o novele národnostného zákona a o sčítaní obyvateľstva, ktoré sa uskutoční na budúci rok.
Treba dodať, že pôvodne chceli usporiadať poradu na Slovensku, alebo aspoň mimo hlavného mesta a plánovali ju na dvojdňové stretnutie, aby poslanci slovenských samospráv mestských častí mali možnosť sa porozprávať o problémoch, radostiach a starostiach, ktoré sa vyskytli počas práce vo volenom zbore. Tieto plány sa však pre koronakrízu nenaplnili, ale aspoň poslanci SSB na čele s jej predsedníčkou Editou Hortiovou sa chceli informovať o aktuálnych zmenách.
Po tom, ako prítomných v mene riaditeľky SI Ildikó Šipošovej privítal Levente Galda, sa slova ujal A. Paulik. Ako povedal, zákon o právach národností z roku 2011 obsahuje 163 paragrafov. Terajšia novela sa týka takmer tretiny zákona, v ktorom na základe doterajších skúseností či iniciatívy národnostných samospráv sme museli urobiť dosť podstatné zmeny v záujme zlepšenia právnych podmienok národnostného života. Drvivá väčšina zmien sa týka fungovania a práv národnostných samospráv. Menej, avšak tiež dôležité zmeny sme prijali v oblasti národnostného školstva a len zlomok modifikácií sa týka oblasti kultúry. Viacero bodov spresňuje niektoré už aj doteraz existujúce, avšak nie celkom jednoznačné nariadenia zákona. Takto určujú povinný obsah organizačného a pracovného poriadku národnostnej samosprávy, vysvetľujú presne pojem verejného zasadnutia, ako aj postup, aby sa národnostný zbor mohol obrátiť na súd v prípade nesplnenia zákonných povinností obecnej samosprávy.
A. Paulik dodal, že sa rozšíri aj povinný obsah zmluvy medzi obecnou a národnostnou samosprávou, čím – ako dúfa – uľahčí život predstaviteľom miestnych národnostných samospráv aj v období medzi dvoma zasadnutiami.
V zmysle novely v prípade prevzatia školského zariadenia národnostnou samosprávou má táto samospráva dostať do vlastníctva aj budovy a infraštruktúru, potrebné na chod danej školy. Oproti doterajšiemu právu spravovania majetku to znamená jednoznačný krok dopredu.
Celoštátne samosprávy zasa na základe novej úpravy po dohode s kompetentným ministrom môžu zakladať a spravovať aj zariadenia sociálnej starostlivosti. Hoci zákon obsahoval akýsi zárodok tohto práva už aj doteraz, no nehovoril o zakladaní a spravovaní, len o prevzatí. Novela spresňuje aj možnosť celoštátneho zboru vybrať si radcu pre niektoré osobitné úlohy a aj mieru jeho odmeňovania. A čo bude asi aktuálne po budúcoročnom sčítaní obyvateľstva, celoštátna národnostná samospráva sa bude musieť vyjadriť pri vypísaní národnostných volieb v prípade obcí a miest, kde doteraz nikdy neexistovala samospráva danej národnosti, či je opodstatnené založiť si tam volený orgán na zastupovanie práv danej národnostnej komunity.
Zo zmien týkajúcich sa školstva A. Paulik vyzdvihol zavedenie možnosti novej formy predškolskej národnostnej výchovy o takzvanú doplnkovú národnostnú výchovu v obciach, kde skupina národnostných detí nedosahuje počet potrebný pre vznik osobitnej skupiny v škôlke, ako aj to, že programy takzvanej základnej umeleckej školy v našich školách môžu byť konečne uznané za národnostný program.
Vystúpenie parlamentného hovorcu doplnila praktickými radami predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.
Čo sa týka sčítania obyvateľstva, uskutoční sa v dňoch 1. mája až 28. júna 2021. Novinkou je, že sčítacie hárky bude treba vyplniť online, v tomto smere môžu pomôcť sčítací komisári, ale bude možné vyplniť tlačivo aj ručne. Ďalšou novinkou je, že program nás nepustí ďalej, ak nevyplníme časť o národnosti. A práve to je veľká výzva pre aktivistov, aby prízvukovali komisárom, ale aj obyvateľom s národnostnými väzbami priznať sa k svojej národnosti. Odpovede na vierovyznanie a zdravotný stav ostanú dobrovoľné. A. Paulik pripomenul, že sčítacích komisárov môžu delegovať aj národnostné samosprávy a nabádal poslancov, aby pomohli buď pri vypĺňaní dotazníkov, alebo vyhľadaním nových komisárov. Je dôležitá aj dobrá spolupráca s miestnymi prednostami, aby aj oni mali na zreteli dôležitosť priznania sa k národnosti.
Po prednáške nasledovala naozaj čulá debata, v rámci ktorej sa na konkrétne otázky pokúsili odpovedať buď parlamentný hovorca alebo predsedníčka CSSM. Podobné porady by boli vítané aj častejšie, lebo pomáhajú v každodennej činnosti národnostných samospráv.
(ef)
Foto: autorka
O modifikácii národnostného zákona po maďarsky z pera parlamentného hovorcu: