Sotva sa členovia Únie slovenských organizácií v Maďarsku z regiónu Slovenského Komlóša vrátili domov zo Dňa Slovákov v Maďarsku v Tardoši, už sa zase vybrali na cestu. Namierené mali na stredné Slovensko.
V Slovenskom Komlóši na svitaní 9. júla nasadli do autobusu, zastavili sa pre priateľov vo Veľkom Bánhedeši, v Čabasabadi, Békešskej Čabe, kam už dovtedy dorazili spolucestujúci z Eleku, vyrazili na západ a potom na sever. Na chvíľu zastavili v Kecskeméte, Malej Tarči, kde pristúpili niekoľkí z Malej i Veľkej Tarče, ba aj z Kerepeša a Budapešti. V Rétšágu sa pridali poslední cestujúci zo Šámšonu.
Prvá zastávka na rodinnej farme
Dlhá cesta 38 ľudí skončila najskôr na farme Roziak vo Zvolene – časti Môťová. Na rodinnej farme Roziakovci obhospodarujú 194 hektárov pôdy v okolí Zvolena, na Michalkovej a Kráľovej. Venujú sa šľachtiteľskému chovu oviec na mlieko, aj na mäso. Chovajú tiež hovädzí dobytok, ktorý ponúkajú v bio kvalite. Svoje produkty spracovávajú v rodinnom dome v mestskej časti Zvolena v Môťovej, kde dorábajú ovčie syry, jogurty, bryndzu a ďalšie mliečne produkty. Okrem toho ponúkajú kvalitné domáce mydlo, domáci celozrnný chlieb pečený v tradičnej peci alebo na objednávku upečú v peci jahňatá. Hosťom ponúkli aj vlastnú limonádu. Program u Roziakovcov zorganizovali pre hostí z Dolnej zeme priatelia z Občianskeho združenia Vidiecky parlament (ViPa), s ktorými sa uskutočnilo spoločné rokovanie o ďalších plánoch spolupráce. Organizačne sa najintenzívnejšie podieľala predsedníčka organizácie Mária Behanovská.
Ďalšia cesta viedla do Hradišťa pri Poltári. Hostí privítala starostka dedinky Nataša Iskrováa bývalý prvý muž obce Pavol Lašák. S domácimi sa zišli v kostole, aby položili veniec k mramorovej tabuli pripomínajúcej vysťahovalcov na Dolnú zem, ktorú inštalovali pred vyše desiatimi rokmi vďační Čabania. Predseda Slovenskej samosprávy Čabasabadi Matej Kešjár odovzdal vyznamenanie Za Čabasabadi Miroslave Valkovcovej, ktorá sa významne zaslúžila o utužovanie dobrých vzťahov. Hradišťania zašli aj k spoločne zasadenej lipe, ktorá je čoraz košatejšia, a na počesť vzájomnej spolupráce ponúkli hostí chutnou večerou.
Na noc dorazili naši výletníci do Rimavskej Soboty, aby si po dlhom a dosť namáhavom dni mohli oddýchnuť a nazbierať nové sily na ďalšie putovanie. Pre mnohých účastníkov zájazdu na stredné Slovensko bola nevšedným zážitkom návšteva Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
Posledná večera v kostole v Rejdovej
Po nevídanom prírodnom jave privítali cestovateľov v dedinke Rejdová. Program zorganizovala starostka Slávka Krišťáková. Miestny historik Ján Kolesár, autor monografie o dejinách obce, porozprával zaujímavosti o Rejdovej. Okrem iného hovoril o histórii vysťahovania obyvateľov obce na Dolnú zem, pričom určil aj presný rok: 1805. Pôvodne odišli Rejdovania do Nadlaku, kde tiež neboli dokonale spokojní, preto putovali ďalej, až založili Pitvaroš. „Vo mne zážitok návštevy Rejdovej a jej kostola vyvolával husiu kožu,“ povedal nám hlavný organizátor zájazdu, predseda Únie František Zelman. „V tom kostole bol pokrstený jeden z mojich dávnych predkov, ktorý sa potom vybral na Dolnú zem a aj svoju manželku si našiel spomedzi dievčat, ktoré tiež prišli z týchto končín. Mimochodom, kostol bol na evanjelický stánok boží nezvyčajne bohato vyzdobený. V Kostole sv. Michala archanjela sa nachádza aj obraz Posledná večera. Je súčasťou oltára, ktorý spolu s celým jednotným zariadením vznikol okolo r. 1750 v domácej gemerskej sochárskej a rezbárskej dielni. Patrí k jedinečným protestantským oltárnym dielam nielen v regionálnom, ale aj v celoslovenskom meradle. Obraz je voľnou kópiou diela Posledná večera Leonarda da Vinciho a je dielom profesionálne vyškoleného domáceho majstra. V roku 2001 zrekonštruovali vonkajšiu fasádu kostola a opravili oltár. Potom sme sa dozvedeli, že bohatá výzdoba poukazuje na historickú skutočnosť, že pôvodní obyvatelia Rejdovej boli pravoslávneho vierovyznania. V chotári obce sa nachádzal pravoslávny kláštor – monastier sv. Michala archanjela. Príchodom nemeckých baníkov a hlavne zásluhou evanjelického kňaza Andreja Schmala celá obec prijala obnovené Lutherove učenie a na Vianoce v roku 1595 prestúpila na evanjelickú vieru. Od tých čias až do súčasnosti je obec čisto evanjelická,“ dodal organizátor zájazdu, prezradiac aj dôvod, prečo sa oplatilo navštíviť aj kostol v Rejdovej. Symbolom obce je modrá drevenica, kde je umiestnené Múzeum tradičnej kultúry predstavujúce tradičný spôsob života v obci a na okolí. Za zmienku stojí, že v roku 2016 požiar zničil strechu a priečky múzea, ktoré bolo zrekonštruované vo veľkej miere z verejnej zbierky.
Aj vymenovať ťažko, čo všetko videli
„Ďalším priam neuveriteľným zážitkom bola pre nás návšteva dielne šitia krojov pre celý gemerský región. Pracujú v nej zamestnanci zo sociálne slabších skupín, čo v obci s niečo vyše 700 obyvateľmi môže znamenať záchranu slušného života. Veľa prác sa vykonáva ručne, veď miestne kroje sú bohato vyšívané, hotová paráda. Každoročne v Rejdovej organizujú Gemerský folklórny festival,“ dodal František Zelman. Najmä účastníčkam sa táto návšteva veľmi páčila, ako prezradil, sám bol prekvapený, ako veľmi boli ženy nadšené. Práve v Rejdovej dostali na obed pravé bryndzové halušky. To si tiež nesmierne pochvaľovali. Napokon navštívili kaštieľ Betliar. V nedeľu ešte nakrátko „obsadili“ hlavné námestie Rimavskej Soboty, kde sa poprechádzali, pred obedom „dobyli“ Fiľakovský hrad a po obede sa vybrali na dlhú cestu domov. Zájazd pomenovaný „Po stopách našich predkov po strednom Slovensku“ bol plný zážitkov, veselých stretnutí so starými priateľmi i objavovania nových zaujímavých pamätihodností. Všetci sa zhodli na tom, že dlhá cesta stála za to. Zážitky zostávajú navždy. Najmä po takom ťažkom jeden a pol roku, keď sme boli zavretí doma. Už cestou domov premýšľali účastníci zájazdu o ďalších možnostiach a plánoch, o spolupráci s Vidieckym parlamentom. Pripravujú spoločné projekty, na ktoré sa budú snažiť získať granty. Členovia Únie sa už tešia na účasť na Fórach ViPa rozoberajúcich otázky, ktoré sú výzvou pre ľudí z vidieka. Reprezentantom Vidieckeho parlamentu odovzdali pozvanie na Jablkový festival v Čabasabadi.
E. Trenková
Foto: F. Z.