Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy zorganizovala v dňoch 3. až 5. septembra odbornú študijnú cestu na Slovensko pre vedúcich predstaviteľov slovenských samospráv pôsobiacich v župe. Zastúpené boli slovenské obce Lucina, Guta, Terany, Veňarec a mesto Šalgótarján.

Zúčastnili sme sa tejto cesty s veľkou radosťou, pretože sme sa pre pandémiu už dlho nemohli osobne stretnúť. Aj počasie bolo mimoriadne priaznivé. Už prvý deň sme sa pustili do práce, hovorili sme o aktivitách a možnostiach miestnych samospráv, informovali sme o svojich programoch, úspechoch a problémoch, ktorým sme museli v poslednej dobe čeliť. V oblasti vzdelávania sme, bohužiaľ, boli všetci veľmi pesimistickí, lebo už len v niekoľkých obciach funguje národnostné vzdelávanie. Diskutovali sme o sčítaní obyvateľov, zániku ľudových tradícií, ktoré sú živé už len pre veľmi malú skupinu ľudí, ale aj o úlohách, ktoré s nadšením vykonáva každý z nás vo svojej obci s úctou k minulosti, v spolupráci so slovenskými mimovládnymi organizáciami. Zhodli sme sa na tom, že máme poslednú možnosť, aby sme pozbierali a zvečnili poklady našich obcí.

Na ďalší deň sme sa po raňajkách pustili do objavovania Tatier, obdivovania nádhernej krajiny na južnej a severnej strane lanovkou, zubačkou a vlekom.

Po návrate do penziónu Gápeľ, situovaného na južnej strane Chopku v nadmorskej výške 1111 metrov, kde sme boli ubytovaní, sme mali čas len na obed, pretože sme sa ponáhľali na slovenské predstavenie Hello, Dolly! do Štátnej opery v Banskej Bystrici. Muzikál každého očaril, pokračujúc v dobrej nálade cestou domov, sme si aj my zaspievali. Pridal sa k nám aj náš šofér, ktorý je mimochodom hudobník.

Pred návštevou opery sme nemohli vynechať prechádzku po hlavnom námestí s jeho pamätihodnosťami, či posedenie pri ľadovej káve so zmrzlinou.

Nedeľa sa niesla taktiež v znamení nových zážitkov, pretože naším cieľom bola Zbojská, čo nie je len farma, salaš, ale mohli sme spoznať aj proces výroby syra. Tamojšie dve panie nám predstavili ako sa 500 litrov mlieka premení na 70 kg syra. Ťahali korbáčiky, ponúkli nás údeným syrom, ba aj mäsové výrobky nám ukázali.

Malým turistickým autobusom sme sa previezli po kopcoch, na vyhliadku, k vytesaným sochám, rybníku s vodným škriatkom a potom nasledovala tradičná kuchyňa na salaši. Na naše prekvapenie sme si mohli obed v Čiernom Balogu vychutnať pri piesňach cigánskych muzikantov.

Cestou domov sme spoznali aj miesto lesnej školy, kde deti z Maďarska môžu získať veľa zážitkov a vedomostí.

Ďakujeme vedeniu župy a predstaviteľom samosprávy za zorganizovanie tohto odborného pobytu. Dúfame, že sa stane tradíciou a budúci rok sa stretneme vo veľkom počte so všetkými samosprávami obcí našej župy.

Zuzana Bánová/DGČ

Fotky: autorka