Prijatím novely zákona, ktorú predložil podpredseda vlády Zsolt Semjén, sa zmenil pojem bydlisko. Podľa Vládneho informačného centra „novela zákona nemá nič spoločné s volebným právom, volebná legislatíva sa nezmenila. V súčasnosti takmer dva milióny ľudí v Maďarsku nebývajú na mieste svojho trvalého bydliska, pretože si prenajímajú byt, alebo sú prihlásení k rodičom. Ich zbavuje novelizovaný zákon trestu.“

Modifikáciu „Zákona č. LXVI z roku 1992 o evidencii osobných údajov a adries občanov“ sa mení doterajšia definícia pojmu. Dotyčná pasáž zákona doposiaľ znela nasledovne: „Bydlisko občana: adresa obydlia, v ktorom občan býva. Z hľadiska nahlásenia adresy trvalého pobytu bytom sa pokladá taká budova alebo časť budovy pozostávajúca z jednej alebo viacerých obytných miestností, ktorú občan používa ako svoje obydlie, ďalej – okrem občanov maďarských a nemaďarských občanov žijúcich mimo územia Maďarska – tá miestnosť, kde niekto býva, alebo – pokiaľ nemá iné bydlisko – ubytuje sa z nutnosti.“ Pri definovaní pojmu bydliska teda zohrávala kľúčovú úlohu skutočnosť, že dotknutá osoba skutočne žila na uvedenej adrese. Toto je už minulosťou, pretože novela znie takto: „Bydlisko občana: adresa toho bytu, ktorý slúži na udržiavanie úradného styku občana so štátom, ďalej s fyzickými a právnickými osobami, organizáciami bez právnej subjektivity, ďalej na podloženie jeho práv a povinností spojených s miestom bydliska.“ Ide teda vyslovene iba o administratívnu, kontaktnú adresu, na ktorú sa však môžu viazať práva a povinnosti bez toho, aby tam dotknutá osoba skutočne bývala. V zmysle doplnkovej modifikácie 26. paragrafu zákona bydlisko môže byť platné aj bez jeho skutočného obývania: „Skutočnosť, že občan nebýva v bydlisku prehlásenom za miesto pobytu, nemá za následok zistenie neplatnosti údajov o adrese.“

Modifikácia ide ešte ďalej: zriadenie fiktívneho pobytu (alebo prispenie k nemu) už nebude možné potrestať. Pasáž Trestného zákonníka o falšovaní verejnej listiny sa totiž upravuje takým spôsobom, že so súhlasom vlastníka, alebo vo vlastnej nehnuteľnosti, môže bez trestnej sankcie nahlásiť adresu ktokoľvek – aj v prípade, že od prvej chvíle je jasné, že tam bývať nebude.

Analýza Spoločnosti pre občianske slobody (TASZ) dospela k záveru, že prvotným dôsledkom modifikácie je, že „tí, ktorí si zriadia fiktívne bydlisko zlomyseľne, za účelom nelegitímneho ovplyvňovania výsledkov volieb“, môžu tak konať bez rizika.

Počas volieb uplynulých rokov sa na hlasovaní vo viacerých prípadoch zúčastnili takí občania, ktorí si iba preto zriadili adresu – bez skutočného pobytu –, aby v daných voľbách získali volebné právo. Stalo sa tak napríklad vo viacerých prípadoch počas komunálnych volieb v roku 2019, keď to polícia odhalila, a trestný súd udelil tresty za zneužitie práva. V súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2018, keď v severovýchodných prihraničných regiónoch Maďarska vo veľkom prebiehal tzv. „volebný turizmus“, sa zrodilo len málo odsudzujúcich rozhodnutí. Zjavne fiktívnu adresu si vtedy zriadili takí občania, ktorých jediným cieľom bolo, aby mohli okrem straníckych či národnostných zoznamov voliť aj individuálnych kandidátov. V dôsledku novely zákona nebude možné brať na trestnoprávnu zodpovednosť tých občanov (a ich pomocníkov), ktorí si zriadia pobyt v Maďarsku zlomyseľne, výlučne na tento účel, bez úmyslu skutočného pobytu.

Popri tom je príklad aj na podobný, vnútroštátny pohyb, ktorý súčasná regulácia taktiež legalizuje otvorene umožňujúc, aby v danej menšej obci sa takýmto spôsobom rozhodlo o výsledku komunálnych volieb, o osobe starostu.

Opozícia sa obráti na Ústavný súd

Pre „legalizovanie volebného turizmu“ sa opozícia obráti na Ústavný súd a na Národnú volebnú kanceláriu. Novelizovaný zákon totiž nezabráni tomu, aby ktokoľvek nahlásil hoci aj do neobývanej ruiny neobmedzený počet obyvateľov. Rozhodnutie, ktoré legalizuje zriadenie fiktívnych adries, môže napomáhať volebné podvody, teda účasť takých ľudí na voľbách, ktorí okrem bydliska nemajú nijaké väzby na daný volebný obvod. Opozícia preto žiada Ústavný súd, aby zrušil platnosť zákona, od volebnej kancelárie zase požaduje, aby každý deň informovala, v ktorej obci resp. individuálnom volebnom obvode koľko občanov oprávnených voliť má adresu pobytu. Podľa strán je to dôležité preto, aby ktokoľvek mohol priebežne sledovať, či sa v danej obci alebo volebnom obvode zmení pred voľbami počet občanov oprávnených voliť nad mieru vyplývajúcu z prirodzených demografických procesov a procesov pohybu obyvateľstva.

Podľa spoločného stanoviska opozičných strán existuje riziko, „že počas parlamentných volieb v roku 2022 sa stane masovým jav pozorovaný v roku 2018, keď do rôznych zničených nehnuteľností nahlásili desiatky maďarských občanov, ktorí v skutočnosti nebývali v Maďarsku.“ Zákon ďalej otvorí možnosť tomu, aby sa pred budúcoročnými voľbami v rámci krajiny voliči prehlásili do individuálnych volebných obvodov s nejasným favoritom na víťazstvo.

A hoci analytici sa sústreďujú v prvom rade na voľby, novela zákona môže mať ďalekosiahly dopad aj na iné oblasti, ako napr. na pohotovostnú zdravotnú starostlivosť, na zápis do okresnej školy, či dokonca na sčítanie obyvateľstva. Ako právnici prízvukujú, preto je dôležité, aby trvalé bydlisko bolo tam, kde daný občan v skutočnosti žije, lebo sa k nemu viaže množstvo služieb: tam môže poberať všetky dávky, na ktoré má nárok, ako napr. nemocenská dávka, tehotenské, opatrovateľský príspevok, úrazová dávka, dôchodok atď. a štandardne aj dieťa môže byť zapísané do materskej alebo základnej školy tam, kde býva.

Sprac. zp

Foto – ilustr.: Tamás Sóki/MTI