V nedeľu 3. apríla sa v Maďarsku konali 9. parlamentné voľby od zmeny režimu. Pre mnohých priniesli prekvapivý výsledok, keď vládny blok strán Fidesz-KDNP, ktorý je pri moci od roku 2010, opätovne získal dvojtretinovú väčšinu. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky pred voľbami sa síce nedávali veľké šance na víťazstvo zoskupenia šiestich opozičných strán V jednote za Maďarsko, s opätovným získaním ústavnej väčšiny však pravdepodobne nerátali ani tí najvernejší stúpenci premiéra Viktora Orbána.

Účasť na voľbách dosiahla podľa Národnej volebnej kancelárie (NVI) 69,49 percenta, čo je tesne za hodnotou spred štyroch rokov. Celkovo by to mohla byť tretia najvyššia účasť od roku 1990 – po rokoch 2002 (70,53 percenta) a 2018 (70,22 percenta).

Vládny blok Fidesz-KDNP obsadí v 199-člennom parlamente podľa predbežných výsledkov 135 kresiel, zoskupenie V jednote za Maďarsko získalo napriek podstatne väčším očakávaniam iba 57 mandátov, a do maďarského Národného zhromaždenia sa na nemalé prekvapenie dostalo aj radikálne pravicové Hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom), ktoré prekonalo päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu a jeho poslanci by mali obsadiť 6 kresiel, ukazujú neoficiálne výsledky zverejnené NVI.

Fidesz-KDNP oslavuje

„Dosiahli sme obrovské víťazstvo. Ešte aj z Mesiaca ho vidieť, ale z Bruselu určite,“ povedal Orbán pred stovkami priaznivcov, ktorí sa zhromaždili pred volebnou centrálou Fideszu. Staronový premiér vyslal odkaz nielen Európskej únii, ale aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému: „Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz,“ vyhlásil Orbán, ktorý konštatoval, že dostal už piatu šancu viesť Maďarsko a zdôraznil, že jeho krajina sa nechce viazať k žiadnej „ríši“, lebo Maďari majú radi slobodu. „Víťazstvo Fideszu je nádejou pre európskych patriotov. Láska k vlasti je totiž budúcnosťou,“ povedal Orbán.

Sklamaná opozícia

Opozícia, ktorá po prvý raz kandidovala proti vládnemu zoskupeniu zjednotená, vyjadrila sklamanie. „Nespochybňujeme, že Fidesz tieto voľby vyhral. To, že tieto voľby boli demokratické a slobodné, je, samozrejme, niečo, o čom naďalej polemizujeme,“ povedal líder opozičného zoskupenia, konzervatívec Péter Márki Zay, podľa ktorého bolo vopred jasné, že to bude „veľmi nerovný súboj“, keďže opoziční politici boli takmer vylúčení zo štátnych médií – za celé volebné obdobie dostali vo verejnoprávnej televízii päť minút na oslovenie svojich voličov i všetkých občanov Maďarska. „Fidesz vyhral len vďaka tomuto (volebnému) systému,“ vyhlásil Márki Zay, ktorý nezískal mandát ani vo svojom volebnom obvode v Hódmezővásárhelyi, kde je od roku 2018 primátorom a kde bol vyzývateľom dlhoročného poslanca Fideszu a exministra Jánosa Lázára. Prozápadná koalícia opozičných strán V jednote za Maďarsko mala v predvolebnom programe novú politickú kultúru založenú na pluralitnom vládnutí a nápravu vzťahov so spojencami v EÚ a NATO. Väčšinu maďarských voličov to však nepresvedčilo a postavili sa na stranu Orbána.

V parlamente aj národnosti

Do zákonodarného zboru sa okrem spomenutých strán resp. zoskupení dostal ešte ako plnoprávny poslanec zástupca nemeckej národnosti Imre Ritter, ktorý v uplynulých rokoch hlasoval spolu s Fideszom, všíma si tlačová agentúra APA. Ostatných jedenásť národností bude mať v parlamente v nadchádzajúcom volebnom cykle opäť svojho hovorcu. Celoštátnej rómskej samospráve sa nepodarilo odsúhlasiť vlastnú listinu, Rómovia však napriek tomu budú mať svoje parlamentné zastúpenie v nasledujúcom volebnom cykle vďaka poslancom Attilovi Sztojkovi (Fidesz-KDNP), Sándorovi Berkimu (Párbeszéd), Lajosovi Lőcseimu (Momentum) a Ferencovi Vargovi (Jobbik), ktorí získali mandát vo farbách rôznych politických strán.

Ako o tom informuje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku na sociálnej sieti: „Slovenskú národnostnú listinu podporilo 75 percent registrovaných voličov, 1176 slovenských voličov odovzdalo svoj hlas na volebnú listinu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Anton Paulik bude pokračovať v začatej práci v Národnom zhromaždení v prospech našej komunity. Ďakujeme každému, kto sa zaregistroval a hlasoval na našu listinu! Nášmu hovorcovi prajeme veľa úspechov!“

Kritika zo strany OBSE

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala na parlamentné voľby v Maďarsku komplexnú monitorovaciu misiu takmer 300 pozorovateľov. Maďarsko bolo po Bulharsku druhou členskou krajinou Európskej únie, ktorú monitorovala komplexná misia. Ústredná expertná skupina pozorovateľov OBSE monitorovala okolnosti a prípravy na parlamentné voľby. V apríli sa k nej pridalo 190 pozorovateľov, ktorí sledovali samotný priebeh volieb. Vyše stočlennú delegáciu, v ktorej boli aj politici, vyslalo na voľby tiež Parlamentné zhromaždenie OBSE. Členovia delegácie reprezentovali všetky členské krajiny OBSE.

Pozorovateľská misia pred maďarskými voľbami vydala v marci správu, v ktorej jasne figurujú prvky, ktoré negatívne ovplyvňujú volebný výsledok opozičného zoskupenia šiestich strán V jednote za Maďarsko. Uvádza sa v nej, že maďarská vláda odporúčania pozorovateľskej misie OBSE z predchádzajúcich parlamentných volieb z väčšej časti nerealizovala. Týkali sa zneužitia rozpočtových zdrojov, prelínania štátnych a straníckych úloh či transparentnosti financovania predvolebnej kampane. Pozorovateľská misia vo viacerých prípadoch konštatovala, že komunikácia vlády je totožná s heslami vládnej strany. Viaceré opozičné strany sa sťažovali na skutočnosť, že občania dostávali v otázkach očkovania proti koronavírusu či situácie na Ukrajine e-maily z vládnych adries, ktoré obsahovali aj kritiku opozičných postojov. Najvyšší súd v tejto súvislosti skonštatoval, že vláda porušila požiadavku neutrality, avšak neurčil žiadne sankcie. Ústavný súd zrušil verdikt najvyššieho súdu s odôvodnením, že sporné informovanie občanov zo strany vlády nemožno kvalifikovať ako volebnú kampaň.

Neplatné referendum

Spolu s parlamentnými voľbami sa v Maďarsku konalo referendum zamerané na získanie podpory pre zákon, ktorý má podľa Fideszu chrániť deti pred „propagandou“ LGBTI+, podľa názoru oponentov sa v ňom však občania mali vyjadriť k štyrom jasne diskriminačným otázkam útočiacim na práva ľudí z tejto komunity, ako aj na právo na slobodný prístup k dôležitým informáciám o sexuálnom zdraví, ľudských právach a prevencii šikany. Výsledky ukazujú, že referendum bolo neúspešné vzhľadom na nedostatočný počet platných hlasov, píše agentúra AFP. Len 44 % z celkového počtu voličov odovzdalo v referende platný hlas (teda odpovedalo áno alebo nie na 4 otázky), kým neplatný hlasovací lístok odovzdalo až 20 % voličov (takmer 1,6 milióna ľudí). „Výsledok referenda potvrdil, že ľudia v Maďarsku odmietajú Orbánovu politiku vylúčenia a nenávisti. Ľudia v referende odovzdali neplatné hlasovacie lístky, pretože nepodporujú propagandu proti LGBTI+ ľuďom, podobnú ako v putinovskom Rusku. Zákon o propagande je potrebné okamžite zrušiť,“ uviedol riaditeľ Amnesty International Maďarsko Dávid Vig.

sme.sk, amnesty.sk, TASR – sprac. zp

Foto: Péter Komka, Szilárd Koszticsák, Tibor Illyés, Attila Kovács/MTI