Združenie celoštátnych národnostných samospráv v spolupráci s parlamentným Výborom pre národnosti v Maďarsku usporiadalo v prvý decembrový deň stretnutie za okrúhlym stolom pri príležitosti 30. výročia prijatia Zákona o právach národných a etnických menšín.
Rokovania niekdajšieho Menšinového okrúhleho stola, ktorý sa začiatkom deväťdesiatych rokov podieľal na vzniku menšinového, dnes národnostného zákona, prebiehali často v Bulharskom kultúrnom dome, resp. pri stole, ktorý je vo vinárni miestnej bulharskej reštaurácie. Budova okrem toho disponuje vhodnými priestormi aj pre usporiadanie galaprogramu, nebolo teda otázkou, že jubilejné podujatie bude hostiť toto symbolické miesto.
Na stretnutí bývalých účastníkov Menšinového okrúhleho stola, ktoré moderoval podpredseda Združenia celoštátnych národnostných samospráv, predseda Bulharskej celoštátnej samosprávy Dančo Musev, boli prítomní aj súčasní parlamentní hovorcovia a ich spolupracovníci, predsedovia celoštátnych národnostných samospráv, ako aj ďalšie osobnosti, ktoré sa toho času nejakým spôsobom zapájali do procesu či už na niektorom ministerstve, v parlamentnom výbore alebo v inej organizácii.
Podpredsedníčka maďarského národného zhromaždenia Márta Mátraiová vo svojom úvodnom prejave pripomenula, že „pred 30 rokmi, keď Maďarský parlament prijal zákon o právach národných a etnických menšín v Maďarsku 96-percentnou väčšinou, na území Európy vyčíňala vojna […] Dnes, keď si pripomíname prijatie zákona, zúri ďalšia. Hoci vieme, že príčiny oboch vojen sa líšia, presne vieme aj to, že na vyvolanie konfliktu v oboch prípadoch zneužili etnické nepokoje, spochybnenie existencie, identity a práv osôb žijúcich v menšine. […] Zákon o právach národných a etnických menšín z roku 1993, ktorý posilňuje etnický mier v krajine, uznáva národnosti ako štátotvorné činitele, zaručuje ich identitu a zabezpečuje v záujme ich ochrany kolektívne práva a systém inštitúcií, je úspešný príbeh overený dejinami. Preto si ho môžeme dnes nielen pripomínať, ale právom naň môžeme byť aj pyšní!“ M. Mátraiová ďalej vyzdvihla dôsledky zákona: šesťnásobný nárast podpory národností od roku 2010, ako aj nepretržite prebiehajúcu obnovu národnostných materských škôl, základných škôl, kultúrnych a spoločenských inštitúcií, ako aj ich odovzdanie do prevádzky miestnym i celoštátnym národnostným samosprávam.
Po príhovore štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády zodpovedného za cirkevné a národnostné vzťahy Miklósa Soltésza, ktorý nadväzujúc na predchádzajúci prejav vyjadril svoju radosť z prítomnosti na tomto významnom jubileu, nasledoval neviazaný rozhovor účastníkov. Okolnosti vzniku zákona priblížili o. i. bulharský spisovateľ a sociológ, niekdajší predseda Menšinového okrúhleho stola Tošo Dončev, riaditeľ Srbského inštitútu v Budapešti Pero Lastić, právna spolupracovníčka maďarského parlamentu Ilona Arcztová, slovenský básnik, publicista, konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl či kultúrna historička nemeckej národnosti a bývalá radkyňa maďarského parlamentu Viktória Kishegyiová. „Veľmi sme ľutovali, že niektorí spomedzi najstarších členov bývalého Menšinového okrúhleho stola z rôznych, najmä zdravotných príčin nemohli byť na zasadnutí prítomní, ale napriek tomu sa podľa môjho názoru vyvinula veľmi zaujímavá diskusia,“ hodnotila zasadnutie predsedníčka Združenia celoštátnych národnostných samospráv i Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.
Po diskusii za okrúhlym stolom nasledoval slávnostný galaprogram za účasti zástupcov všetkých zákonom uznaných národností Maďarska, ktorý ukázal skutočnú pestrosť ich kultúr. Predsedníčka organizátorského Združenia celoštátnych národnostných samospráv vo svojom úvodnom prejave vyzdvihla, že „prijatie právneho predpisu bolo výsledkom dlhšieho procesu, počas ktorého národnostné kolektívy vyjadrili svoje očakávania, návrhy a zákon nadobudol svoju finálnu podobu počas vyjednávania s vládou, politickým zastupiteľstvom. Toto obdobie bolo aj v národnostnom verejnom živote érou demokratizácie, keď rad-radom vznikali nové organizácie a atmosféru charakterizovala dávno nevídaná činorodosť, entuziazmus a optimizmus. […] Počas uplynulých 30 rokov sme absolvovali veľkú cestu. Formoval sa systém volieb, ako aj pravidlá fungovania národnostného samosprávneho systému, vznikli finančné podmienky na vytvorenie inštitúcií najprv pre celoštátne, následne aj pre miestne národnostné samosprávy. Zrodilo sa aj parlamentné zastúpenie zakotvené v tridsaťročnom zákone, ktoré slúži ako ďalší nástroj zastupovania národnostných záujmov. Zároveň sme všetci účastníkmi neustálej zmeny právneho prostredia, nepretržitého prispôsobovania sa a rozvoja v dôsledku meniacich sa podmienok, v čom sú prítomní predstavitelia parlamentu a vlády našimi partnermi rovnako, ako aj naše občianske organizácie. Ďakujeme im za ich obetavú prácu a podporu! Oslavujú tu s nami aj naše národnostné komunity, občianske organizácie a zástupcovia našich inštitúcií, ako inak, kyticou zostavenou z farebnej národnostnej kultúry. Naším cieľom bolo, aby sme vytvorili príležitosť na opätovné stretnutie a spomínanie.“
Zástupca štátneho tajomníka zodpovedného za cirkevné a národnostné vzťahy Zoltán Fürjes dodal, že „maďarský národnostný zákon odzrkadľuje postoj väčšinovej spoločnosti k našim národnostným kolektívom. Preto je mimoriadne dôležitý obsah zákona, ale ešte dôležitejšie je to, čo z neho sa uskutoční, aká prax vznikne v duchu zákona. […] Preto bolo dôležité, aby sa najvyšší zákonodarca vyjadril, aby jazykom zákona zdôraznil, že s nami žijúce autochtónne národnosti sú štátotvorným činiteľom! Uplynulých tridsať rokov bolo o rozvinutí tejto tak jednoducho znejúcej vety, o jej uvedení do života. A o tomto musí byť aj budúcnosť! Pred galaprogramom nech je kľúčové slovo „ukázať“! Ukázať, predstaviť niečo, čo skrýva v sebe hlboký obsah neznamená jednoducho spraviť niečo viditeľným, ale odhaliť detaily, hĺbku; vyzdvihnúť farby, vylúdiť uchu príjemné melódie, spraviť chute nezabudnuteľnými, vzbudiť túžbu po spomínaní. Verím, že galaprogram, ktorý na nás čaká, bude presne takouto prezentáciou trinástich autochtónnych národností Maďarska.“
Napokon po pozdravnom prejave podpredsedu parlamentného Výboru pre národnosti v Maďarsku, bulharského národnostného hovorcu a zároveň hostiteľa podujatia Simeona Vargu odštartoval veľkolepý, pestrý galaprogram, v ktorom našu národnosť reprezentoval Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Účastníci sa mali o čom rozprávať aj počas záverečnej recepcie.
Zlatko Papuček
Foto: Zuzana Somogyiová/CSSM, Imrich Fuhl