Situácia národnostných menšín na konferencií HU24EU

Od 1. júla do 31. decembra 2024 Maďarsko už po druhýkrát vykonáva predsedníctvo v Rade Európskej Únie, v rámci ktorého Štátny sekretariát pre cirkevné a národnostné vzťahy Úradu predsedu vlády zorganizoval 7. a 8. novembra v Bulharskom kultúrnom stredisku v Budapešti medzinárodnú národnostnú konferenciu. Keďže národnosti žijú takmer vo všetkých krajinách Európy, národnostná politika je spoločnou aktuálnou témou a príležitosťou na diskusiu o národnostných otázkach, ktoré sa týkajú všetkých krajín EÚ. Konferencia sa zaoberala situáciou menšinovej identity a používania jazyka, zachovávaním hodnôt národnostných menšín, a prezentáciou maďarskej a medzinárodnej nasledovaniahodnej praxe. Účastníkmi a prednášajúcimi boli zástupcovia národností v Maďarsku a v krajinách Európskej únie, odborníci, členovia európskych a národných organizácií a predstavitelia vlády.

Dvojdňový kongres odštartoval kultúrnym programom. Pred oficiálnym zahájením sa buneváckou choreografiou predstavil tanečný súbor Tamburica z budapeštianskej chorvátskej školy. Podujatie otvoril Zsolt Semjén, podpredseda vlády zodpovedný za národnú, národnostnú a cirkevnú politiku a cirkevnú diplomaciu. Vo svojom prejave okrem iného vyzdvihol dôležitosť trinástich štátotvorných historických národností v Maďarsku. „Každý národ a aj národnosť sú jedinečné a neopakovateľné preto je povinnosťou každej vlády chrániť svoje národnosti a hodnoty, ktoré tieto reprezentujú a poskytujú štátu.“ Ako príklad uviedol nemeckú národnosť: „Švábi sú súčasťou maďarskej a nemeckej kultúry, ale i súčasťou univerzálnej kultúry Nemcov a tiež aj Maďarov. Kultúra Švábov je natoľko špeciálna a neopakovateľná, že povinnosťou štátu a vlády je podporovať toto unikátne dedičstvo na každej úrovni.“ Ďalej pokračoval so štatistickými údajmi a úspechmi národnostnej politiky Maďarska. „Národnosti v Maďarsku majú právo používať svoj jazyk, zachovávať si kultúru, zakladať inštitúcie a samosprávy. Momentálne máme v krajine 108 národnostných výchovnovzdelávacích inštitúcií a v rámci národného pedagogického programu národnostné školy disponujú zvýšenými finančnými prostriedkami. Vďaka jedinečnému systému národnostných hovorcov majú všetky národnosti vlastné zastúpenie v parlamente, trinásť celoštátnych samospráv, 44 župných zborov a 1018 miestnych samospráv. Podľa štatistiky síce počet občanov, ktorý sa hlásia k národnostiam pri poslednom sčítaní obyvateľstva klesol, ale pravdou je, že sa zmenili systém, metodika kladenia otázok, a otázky týkajúce sa vierovyznania, zdravotného stavu či národnosti boli fakultatívne, mnohí ich jednoducho preskočili, preto počet odpovedí vo všetkých voliteľných otázkach proporcionálne klesol.“ Nakoniec pripomenul podporný systém a práva Maďarov žijúcich v diaspóre.

Po úvodných slovách nasledovali prezentácie pozvaných národnostných expertov z Maďarska a Európskej Únie v troch sekciách. Gábor Kardos, univerzitný profesor ELTE a člen Výboru expertov Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, hovoril o stave menšinovej politiky v EÚ. Dánsku menšinu v Nemecku reprezentoval Jens A. Christiansen, poslanec FUEN a Európskeho Parlamentu a o situácii menšiny Frízov žijúcich v Nemecku hovoril podpredseda FUEN Bahne Bahnsen. O perspektívach lužických Srbov žijúcich v Nemecku prednášala Madlena Mahlingová, komisárka Saského štátneho ministerstva vedy, kultúry a cestovného ruchu, kým Nemcov žijúcich v Taliansku reprezentoval Paul Videsott z bolzanského Inštitútu menšín Južného Tirolska. Po obedňajšej prestávke sa ujal slova v mene Nemcov žijúcich v časti francúzskeho Elsasska Jean Favre s otázkami o obrane neexistujúcich menšín. Poslednými témami štvrtkového podvečera boli možnosti posilnenia minorít prostredníctvom cezhraničnej spolupráce a výmeny kultúrnych hodnôt v prednese štátnej tajomníčky Slovinskej republiky Vesne Humarovej a záverom sa ujala slova vedúca oddelenia pre národnostné menšiny Ministerstva zahraničných vecí a obchodu Anita Györeiová o možnostiach aktívnej politickej účasti mládeže. Piatkové fórum otvorila hlavná radkyňa predsedu vlády Dr. Katalin Sziliová s kritickou témou „Akú hodnotu má menšina, ak je aj národná aj historická?“ Spolu s G. Kardosom vypracovali odporúčania pre EÚ, ktoré by bolo potrebné prediskutovať, totiž podľa nej práva a situácia národností sú dôležité pre EÚ iba dovtedy, kým kandidátska krajina nevstúpi do EÚ. Po nej pristúpil k mikrofónu poslanec Európskeho parlamentu Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, predseda FUEN Loránt Vincze, ktorý predstavil publiku okrem iného aj občiansku iniciatívu Minority SafePack, ktorú Európsky Parlament dodnes neprijal, čo naznačuje na regresiu presadzovania práv národností v legislatíve EÚ. Vyzdvihol, že národnostnej tematike sa doteraz, teda počas predchádzajúcich viac než dvadsať rokov predsedujúce krajiny vôbec nevenovali. A nakoniec poukázal na silu občianskych organizácií, ktoré by sa mali spojiť a aktualizovať, pretože majú najväčšie rezervy v oblasti ochrany práv národností. Štátny tajomník ministerstva vnútra pre sociálne záležitosti a vzťahy s Rómami Attila Sztojka priblížil obecenstvu súčasnú situáciu a legislatívne základy a možnosti najpočetnejšej etnickej skupiny, Rómov v Maďarsku. Záverom sa ujal slova štátny tajomník Úradu vlády zodpovedný za národnostné a cirkevné záležitosti Miklós Soltész. Podrobne hovoril o histórii Uhorska a Maďarska, o krajine, ktorá bola od svojho založenia vždy mnohonárodnostná. Bez nároku na úplnosť poukázal na jedinečný samosprávny systém historických národností, možnosti národnostného pedagogického štúdia, štipendijný systém, národnostné štátne investície, ktoré sa uskutočnili v uplynulom období a tie, ktoré v súčasnosti prebiehajú, ako napr. aj rekonštrukcia historickej budovy slovenského kostola na Rákócziho triede v Budapešti. Nakoniec vyzdvihol, že darmo sú právne základy, ktoré sú teoretickou zárukou, ak sa nevenujeme národnostiam s otvoreným srdcom, nevyhneme sa asimilácii. Podobné národnostné fóra sú preto užitočné, lebo poukazujú na problémy, ale aj úspechy národností v EÚ.

Hustý teoretický dvojdňový program bol spestrený kultúrnymi blokmi, kde sa predstavili kultúrne telesá národností: dychovka z Biatorbágyu Klienturwaller Musikanten, Rumunský tanečný súbor z Méhkeréku, bulharský tanečný súbor Jantra a speváčka Branka Basićová a speváci Budapeštianskeho slovenského gymnázia. Slovákov na konferencii reprezentovali predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, parlamentný hovorca Anton Paulik, vedúci národnostného oddelenia Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraszlán, riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, vedúca kabinetu CSSM Orsolya Szabó, predsedníčka Slovenského spolku Identita Karola Klauszová, riaditeľka slovenskej školy v Budapešti Monika Szabová, predseda OSMM Bence Szeljak a podpredseda VZ CSSM Ondrej Horváth.

(ik)

Foto: autorka