Ako je známe, Slováci v Maďarsku netvoria jeden uzatvorený celok, ale žijú na menších či väčších jazykových ostrovoch, pričom ich poloha sa nie vždy zhoduje s hranicami žúp. To je aj prípad bakonských dedín Čerňa, Capár a Jášč, ktoré susedia vo Vesprémskej a Fejérskej župe a ktoré boli tradične osídlené Slovákmi v dôsledku presídlenia obyvateľov v 18. storočí.

Celkový počet obyvateľov župy Fejér sa znížil v súlade s už skôr skúmanými župami, a to zo 434 317 v roku 2001 na 419 656 v roku 2022. Počet obyvateľov patriacich k slovenskej národnosti však vykazuje mierny nárast, a to aj v porovnaní s rokom 2011. Kým v roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 278 osôb, v roku 2011 to bolo 329 osôb a v roku 2022 až 345 osôb. Okrem slovenského obyvateľstva v Černi, ktoré tu tradične žije už 300 rokov, vyniká Székesfehérvár a Dunaújváros, kde tiež žijú Slováci.

Počet obyvateľov slovenskej národnosti v župe sa tiež zvyšuje, a to zo 133 v roku 2001 na 265 v roku 2022. Na základe údajov z roku 2022 bol počet Slovákov podľa jednotlivých kategórií nasledovný: 345 osôb patrilo k slovenskej národnosti, 265 osôb malo slovenskú národnosť, 77 osôb deklarovalo slovenčinu ako svoj materinský jazyk a 105 osôb ju používalo v rodine a s priateľmi. Počet osôb, ktoré vedeli alebo hovorili po slovensky, bol 547.

Nasledujúce grafy zobrazujú počet osôb so slovenskou národnosťou a slovenským materinským jazykom. Kým v roku 1990 počet osôb hovoriacich slovenským jazykom prevyšoval počet osôb hlásiacich sa k národnosti, v roku 2001 sa tento trend obrátil a od roku 2011 počet osôb hlásiacich sa k národnosti viac ako dvojnásobne prevyšuje počet osôb hlásiacich sa k materinskému jazyku.

Z celkového počtu obyvateľov župy patriacich k slovenskej národnosti (345) bolo 72 cudzích štátnych príslušníkov členských štátov EÚ. Z hľadiska vekového rozloženia najväčší podiel obyvateľov tejto kategórie tvorila veková skupina 40-49 rokov (69 osôb), nasledovala veková skupina 50-59 rokov (58 osôb) a 25 osôb do 15 rokov. Najviac z nich (113) malo vysokoškolské alebo univerzitné vzdelanie a 101 malo maturitu. Najviac bolo zamestnaných osôb (186) a dôchodcov (80).

Pri analýze otázok týkajúcich sa náboženského vyznania obyvatelia slovenskej národnosti uviedli v najväčšom počte katolícke náboženstvo (94), evanjelické 62 osôb, 68 osôb uviedlo kategóriu bez vyznania a 85 si neželalo na otázku odpovedať.

Z osád si na základe počtu obyvateľov zaslúžia zmienku Čerňa, Székesfehérvár a Dunaújváros. Počet obyvateľov obce Čerňa a obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti sa celkovo znížil. Znížil sa aj počet obyvateľov hlásiacich sa k slovenskému materinskému jazyku, pričom tri bodky v tabuľke predstavujú 1-2 osoby. V roku 2022 bolo 91,7 % z celkového počtu obyvateľov obce maďarskej národnosti, 1,2 % slovenskej a 8,2 % nechcelo odpovedať. Z celkového počtu obyvateľov obce bolo 26 % evanjelikov, 16,8 % katolíkov, 12,4 % sa nehlásilo k žiadnemu vierovyznaniu a 37 % na otázku o náboženskom vyznaní neodpovedalo.

Celkový počet obyvateľov Vesprémskej župy sa tiež znížil o takmer 10 %, z 368 573 v roku 2001 na 335 361 v roku 2022. Počet obyvateľov patriacich k slovenskej národnosti sa však výrazne zvýšil, a to aj v porovnaní s rokom 2011. Kým v roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 153 osôb, v roku 2011 to bolo 277 osôb a v roku 2022 až 282 osôb. Popri obciach tradične obývaných Slovákmi, ako Jášč a Capár treba spomenúť Vesprém.

Obyvateľstvo slovenskej národnosti v župe tiež vykazuje trojnásobný nárast, v roku 2022 to bolo 212, kým v r. 2001 len 59 osôb.

Podľa údajov z roku 2022 bol počet Slovákov podľa jednotlivých kategórií nasledovný: 282 osôb sa prihlásilo k slovenskej národnosti, 212 osôb malo slovenskú národnosť, 89 osôb uviedlo slovenčinu ako svoj materinský jazyk a 87 osôb používalo slovenčinu v komunikácií s rodinou a priateľmi. Počet osôb, ktoré vedeli alebo hovorili po slovensky, bol 285.

Nasledujúci graf znázorňuje počet osôb slovenskej národnosti a osôb hovoriacich po slovensky. Kým v roku 1990 počet osôb hovoriacich po slovensky prevyšoval počet osôb hlásiacich sa k národnosti len o jednu osobu, v roku 2001 sa podľa štatistík tento trend obrátil a od roku 2011 počet osôb hlásiacich sa k národnosti bol viac ako trojnásobne vyšší ako počet osôb hlásiacich sa k materinskému jazyku.

Z celkového počtu obyvateľov župy patriacich k slovenskej národnosti (282) bolo 75 cudzích štátnych príslušníkov členských štátov EÚ. Z hľadiska vekového rozloženia najväčší podiel obyvateľov tejto kategórie tvorila veková skupina 60-69 rokov (58 osôb), nasledovala veková skupina 50-59 rokov (49 osôb) a 24 osôb bolo mladších ako 15 rokov. Väčšina z nich (84) mala vysokoškolské alebo univerzitné vzdelanie, 71 osôb malo maturitu. Najviac osôb bolo zamestnaných, a to 150, 80 bolo na dôchodku.

Pri analýze otázok týkajúcich sa náboženského vyznania obyvatelia patriaci k slovenskej národnosti uviedli v najväčšom počte katolícke náboženstvo (114), 31 evanjelické, 39 uviedlo kategóriu nepatriaci k žiadnej náboženskej komunite a 72 nechcelo na otázku odpovedať.

Z osád si zaslúžia zmienku Jášč, Capár a Vesprém.

V porovnaní s rokom 2011 sa znížil tak celkový počet obyvateľov obce Jášč, ako aj počet obyvateľov patriacich k slovenskej národnosti. V roku 2022 bolo 93,7 % z celkového počtu obyvateľov obce maďarskej národnosti, 5,2 % slovenskej a 6,3 % si neželalo odpovedať.

Rovnaký pokles bol zaznamenaný aj v Capári. V roku 2022 bolo 93,9 % z celkového počtu obyvateľov obce maďarskej národnosti, 2,9 % slovenskej a 6,1 % si neželalo odpovedať.

Katolícke vierovyznanie vyznáva 49 % z celkového počtu obyvateľov obce, takmer 30 % na otázku o vierovyznaní neodpovedalo.

Orsolya Szabó
vedúca kabinetu CSSM

Grafy a tabuľky: autorka