Samospráva župného mesta Békešská Čaba venuje osobitnú pozornosť pestovaniu kultúry a jazyka národností, povedal primátor Péter Szarvas na slávnostnom podujatí, ktoré pri príležitosti Dňa národností zorganizovali 10. decembra na čabianskej radnici. Pozvanie naň prijali predstavitelia mesta, ako aj vedúci a zástupcovia národnostných samospráv.
Starosta Péter Szarvas povedal: „Keď sa hovorí o nejakom mieste, ľudia zvyčajne hovoria o veľkosti územia, o tom, koľko ľudí tam žije, aké hlavné cesty tadiaľ prechádzajú, aké spoločnosti tam pôsobia a poskytujú miestnym obyvateľom prácu. Békešská Čaba má rozlohu 194 štvorcových kilometrov, je 17. najľudnatejším mestom v Maďarsku, ale to spolu so zoznamom ulíc a námestí nedáva skutočnú predstavu o tom, čo je Békešská Čaba, je to len rámec. Békešská Čaba nie je len 194 štvorcových kilometrov, ale je to aj osada, ktorú založili a obývali jej predkovia. Kostoly nie sú len pamiatky, dotyk rúk predkov je citeľný na každej tehle. Kanál Kereš nie je len kanál, je to rieka vytvorená potom a prácou.“ Zdôraznil, že Békešská Čaba je už 300 rokov pestrofarebným mestom, a túto skutočnosť si treba pripomínať. Treba pamätať na poľských, rómskych, rumunských, nemeckých, slovenských a ukrajinských predkov. „Musíme hrdo odovzdávať našu identitu a Békešska Čaba je na to výborným subjektom.“
Predsedníčka rómskej národnostnej samosprávy Erzsébet Kovácsová privítala prítomných v mene národností a poďakovala za možnosť usporiadať oslavy Dňa národností v najkrajšej sále mesta, na radnici. Podujatie je príležitosťou na odovzdanie ocenení tým, ktorí pre národnosti veľa urobili. Vyjadrila presvedčenie, že národnosti sú v Békešskej Čabe milované a oceňované.
Judita Molnárová Pribojská si z rúk predsedu slovenskej národnostnej samosprávy Ondreja Kiszelya prevzala ocenenie Za Slovákov Békešskej Čaby. Ako z laudácie vysvitlo, narodila sa v slovenskej rodine v Békešskej Čabe a povolanie učiteľky si vybrala preto, lebo chcela deťom poskytovať vedomosti, ktoré im nielen pomáhajú stať sa gramotnými, ale zároveň rozvíjajú ich postoje a názory.
Judita Molnárová Pribojská absolvovala Slovenskú základnú školu a gymnázium v Békešskej Čabe. V štúdiu pokračovala na Pedagogickej škole Gyulu Juhásza v Segedíne na odbore slovenčina – kreslenie, a v roku 1985 získala diplom učiteľky slovenského jazyka a kreslenia.
Za svoju úlohu považuje oboznámiť žiakov s pokladmi kultúrneho dedičstva slovenskej národnosti, pomôcť im nájsť svoju identitu a umožniť im oboznámiť sa s významnými dielami slovenskej literatúry a dedičstvom po slovenských predkoch prostredníctvom osvojenia si slovenského jazyka.
Po skončení vysokej školy začala pracovať v bývalej Základnej škole Lajosa Padraha v Békešskej Čabe, kde vyučovala oba predmety. V roku 1986 ju riaditeľ Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a študentského domova pozval pracovať na internáte. V tom čase sa stala internátnou učiteľkou pre skupinu študentov stredných škôl. Vo svojej alma mater vyučuje od 1. júla 1986. „Som rada, že môžem učiť na škole, ktorej som bola 12 rokov žiačkou,“ hovorí často. V internátnej výučbe sa zameriava predovšetkým na sociálne a životné zručnosti, dôležitá je podľa nej prispôsobivosť, tolerancia a zvládanie konfliktov.
Snaží sa naučiť žiakov techniky a stratégie učenia sa, ktoré ovplyvnia ich postoj k získavaniu vedomostí počas celého života.
J. Molnárová Pribojská sa aktívne zapája do života slovenskej národnosti aj mimo školy. 19 rokov je členkou predstavenstva Čabianskej organizácie Slovákov a dlhé roky bola podpredsedníčkou Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba. Župný slovenský zbor jej za uvedené zásluhy udelil cenu Za čabianskych Slovákov.
Ocenenie v podobe diplomu dostala na podujatí aj riaditeľka čabianskej slovenskej školy Edita Pečeňová za desaťročia obetavej práce pre mesto Békešská Čaba a miestnu slovenskú komunitu.
(ef)