
Hustá hmla zahalila 10. novembra popoludní Senváclav a dodala mu rozprávkovú atmosféru. Napriek sychravému počasiu sa však v Slovenskom dome zišli hostia. Na pozvanie Slovenskej samosprávy v Senváclave sa tu konalo vysunuté verejné zasadnutie zboru Slovenskej samosprávy Peštianskej župy (SSPŽ).
Je už zaužívané, že sa zbor aspoň raz za rok vyberie do obce, kde pôsobí miestna slovenská samospráva – po Mlynkoch, Čemeri, Veľkej Tarči a Santove tento rok zavítal do Senváclavu na pracovné rokovanie spojené s prezentáciou miestnych slovenských tradícií, materskej školy, kostola a nového turistického centra.
Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Judita Dombaiová privítala predsedníčku SSPŽ Alžbetu Klimászovú, zástupcu prednostu Župného samosprávneho úradu Tibora Koháriho, starostu obce Attilu Tótha a ďalších hostí. Ponúkli ich tradičnými zemiakovými pagáčmi, ktoré miestni nazývajú „osliky“. Tak podujatie dostalo hneď od začiatku domácu príchuť. Na úvod zaznela pieseň „Daj Boh šťastia“ v podaní miestneho ľudového speváckeho zboru Nezábudka, potom nasledovala kytica slovenských piesní s hudobným sprievodom.

Po úvodnom programe sa účastníci presunuli do miestnej materskej školy. Deti práve spali, a tak sa hostia namiesto vystúpenia dozvedeli o práci slovenskej národnostnej skupiny od učiteľky Szilvie Jakuszovej a riaditeľky Erzsébet Eszter Kissovej. Ukázali im triedu a priblížili, ako sa deti učia slovenčinu prostredníctvom riekaniek, piesní a tradícií. Reč bola aj o krojoch, ktoré má škola k dispozícii vďaka bývalej riaditeľke Gizelle Szűcsovej – mnohé z nich ušila sama a dodnes sa používajú pri vystúpeniach detí na obecných akciách. Keďže drobci spali, účastníci si pozreli aspoň fotografie a videoukážky z ich vystúpení.
Hostia sa následne presunuli do kostola svätého Ladislava. O jeho histórii, architektúre a legendách (vrátane podzemného tunela na Vyšehrad) hovorila Margita Elšiková, dlhoročná vedúca spevokolu Nezábudka. Po improvizovanej prednáške zaspievala slovenskú mariánsku pieseň „Mária, ochrana“. Tento hymnus dôvery k Panne Márii patrí k piesňam, ktoré sa tradične spievajú aj pri pohrebných obradoch, keďže jeho záverečná sloha prosí Matku o prítomnosť pri umieraní.

V kostole si účastníci mohli všimnúť aj keramickú sochu Panny Márie, ktorej autorkou je výtvarníčka Júlia Kákonyiová. Tá má k Senváclavu blízky vzťah – pre miestnu kaplnku vytvorila napríklad keramický obraz „Obetovanie Panny Márie“. Pôvodne plánovaná návšteva kalvárie sa musela vynechať pre mimoriadne vlhké, sychravé a hmlisté počasie.
Obecná a slovenská samospráva pozvali hostí na obed do novootvoreného turistického centra, ktoré otvorili v lete. Starosta Attila Tóth priblížil investíciu v hodnote približne 600 miliónov forintov, z čoho 150 miliónov poskytla Peštianska župa. Budova ponúka ubytovanie s kapacitou 20 až 25 lôžok a komunitnú sálu pre 80 ľudí. Zdôraznil, že ide o majetok obce určený na neziskové využívanie a miestna slovenská samospráva ho môže bezplatne používať.

Po obede pokračovalo samotné verejné zasadnutie v priestoroch turistického centra. Na programe bola modifikácia rozpočtu na rok 2026 spojená s prerozdelením prostriedkov. Diskutovalo sa aj o aktivitách župnej slovenskej samosprávy, ktorá si v tomto roku pripomína 20. výročie svojho založenia.
Deň strávený v Senváclave je dôkazom, že aj v hustej hmle sa dá nájsť príjemné teplo – v speve, rozprávaní o deťoch, histórii kostola aj v spoločnom obede, a že tradícia a rozvoj môžu ísť ruka v ruke.
(ik)
Foto: autorka