Predseda vlády SR Robert Fico je pripravený rokovať s novým premiérom Maďarskej republiky, ktorý pravdepodobne vzíde z parlamentných volieb 11. apríla, nech je ním ktokoľvek. „Ak by bola možnosť ešte aj pred slovenskými voľbami, tak by som takéto stretnutie absolvoval. Ale je otázne, či bude záujem...”
- vyhlásil vo štvrtok Fico s tým, že zo slovenskej strany bude určite. Dodal, že rovnako ako je ochotný komunikovať s novým partnerom, je tiež rozhodnutý spolu s vládou chrániť Slovensko pred politikou extrémizmu, ktorú podľa neho pred voľbami hlásali strany Fidesz a Jobbik. „Ak po vzniku novej vlády, v ktorej s veľkou pravdepodobnosťou bude sedieť Fidesz, sa začnú prijímať kroky a opatrenia, ktoré budú presne také, ako ich naznačovali v predvolebnom období, tak to významne zhorší slovensko-maďarské vzťahy. Budeme Slovensko chrániť,” zdôraznil Fico. Premiér je presvedčený, že ak budú Jobbik a Fidesz robiť politiku v štýle vyhlásení, že „Maďarsko susedí samo so sebou” v reálnej praxi, nebude to dobré nielen pre vzájomné vzťahy SR a MR, ale aj pre celý stredoeurópsky región. Opätovne zdôraznil, že Slovensko odmieta „veľkomaďarský šovinizmus a extrémizmus”. Fico zároveň pred novinármi vyzdvihol vzájomnú doterajšiu spoluprácu s odchádzajúcim maďarským premiérom Gordonom Bajnaim, ktorý vyhlásil, že Maďarsko sa síce so Slovenskom rozchádza v náhľade na dodržiavanie práv maďarskej menšiny žijúcej v SR, ale na medzinárodnej pôde hľadajú obe krajiny nitky, ktoré ich spájajú. Bajnai tiež zdôraznil, že Maďarsko by nikdy nedosiahlo to, čo dosiahlo, keby Slovensko nebolo súčasťou EÚ či OBSE. „Mali sme veľmi dobrý dialóg, často sme telefonovali, koordinovali aktivity, dokonca aj dnes v súvislosti s cestou do Prahy,” poznamenal šéf slovenského kabinetu, ktorý verí, že aj po maďarských parlamentných voľbách a následne aj po tých slovenských (12. júna) bude dobrý slovensko-maďarský dialóg pokračovať.
Z postu premiéra odchádzajúci Gordon Bajnai si myslí, že vzťah Slovenska s Maďarskom je potrebné deliť na dve dimenzie. Na jednej strane existuje rozličný náhľad na práva maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku a druhým rozmerom vzťahov je spoločná úspešná cesta v Európskej únii, povedal Bajnai v rozsiahlom rozhovore pre portál Bruxinfo. „Tieto dve veci je potrebné oddeliť od seba. Rozchádzame sa v názore so slovenskou vládou, pokiaľ ide o pohľad na dodržiavanie práv maďarskej menšiny. Treba si však uvedomiť - a práve preto je tento spor bolestivý a zlý, že je to podmienené slovenskými vnútropolitickými dôvodmi a nemá žiadnu spoločenskú bázu. Na druhej strane, keď sa schádzame pri rokovaniach Vyšehradskej štvorky, vždy hľadáme nitky, ktoré nás spájajú. Ako členstvo v únii, tak i tieto stretnutia stredoeurópskych krajín sú faktormi, tlačiacimi nás k zbližovaniu. Nikdy by sme nedosiahli to, čo sme dosiahli, keby Slovensko nebolo súčasťou EÚ či OBSE. Tieto okolnosti majú ten účinok, že držia naše vzťahy v pomyselnom koryte,” charakterizoval Bajnai nie vždy bezproblémové styky susedov. Marcový európsky summit bol pre maďarského premiéra posledným vystúpením na poli Európskej únie, Maďarsko dostane čoskoro novú vládu, parlamentné voľby sa konajú už nasledujúci víkend. Bajnai od nástupu do funkcie mal približne rok na to, aby sa naživo zoznámil s európskou politikou na najvyššej úrovni a pozícia „malej” krajiny ho pri rokovaniach neobmedzovala. „Je to veľká spleť záujmov, hodnôt a hľadísk. Existuje kooperácia medzi krajinami, zákulisné dohody, vyhľadávajú sa príležitostné aliancie, Maďarsko nevynímajúc. To, že sa Nemecko a Francúzsko stretávajú pred summitmi a pripravujú sa naň, vo svojej podstate nie je nič zlého, pokiaľ sa kluby nevytvoria za účelom rozvracania únie. Hranicou 'skupinkovania' je to, že každý si musí prijať rozhodnutie sám a nikoho z procesu nemožno vynechať. Nemôže vždy 27 krajín sedieť a rokovať, ale všetkých 27 musí prijať rozhodnutie. Malé krajiny majú čo povedať, Vyšehradská štvorka napríklad pred klimatickým summitom dokázala svojou dohodou posilniť celoeurópsky hlas, stretnutie vyšehradskej 4+ vo februári k energetickej bezpečnosti tiež udalo tón v energetickej politike,” konštatoval pre Bruxinfo maďarský ministerský predseda. V európskom „fungovaní” Maďarska, ktoré podobne ako Slovensko 1. mája oslávi šesť rokov členstva, vidí Bajnai najmä pozitívne stránky, no aj nevyužitý potenciál. „Členstvo v únii je veľkým úspechom. Aj cesta k nemu dala Maďarsku veľa, ale ešte viac získalo od vstupu. Faktom však je, že mohlo vyťažiť ešte viac, rast mohol byť rýchlejší, keby sme včas zmenili správanie v hospodárskej politike,” konštatoval odchádzajúci premiér, ktorý sa rázne postavil proti „kataklizmatickým” víziám ohľadom budúcnosti európskeho zoskupenia: „Európa je teraz kdesi na polceste, z tohto bodu však už nevedie žiadna trasa späť. Pre krajinu, ktorá vstúpila do EÚ, už mimo nej neexistuje život. Nieslo by to so sebou neuveriteľné obete a výdavky, preto sa treba snažiť nájsť riešenia vo vnútri. Európa bola vždy schopná nájsť včas riešenie na posúvanie sa vpred. Po jednom roku sa pozerám na celkový obraz únie optimistickejšie, než ako som sa naň pozeral predtým zvonku.”