Študenti posledných ročníkov gymnázií stoja v tomto období pred ťažkou úlohou: musia sa rozhodnúť, akým smerom sa vydajú na ceste zvanej dospelý život. Určite dostávajú už mesiace nápady, rady zo všetkých strán, zo strany učiteľov, rodičov, rodiny, kamarátov, susedov, a možno už toho majú plné zuby. My ale dúfame, že to nevezmú v zlom, ak sa o to pokúsime aj my.

Naši respondenti pred niekoľkými rokmi zažili podobné pocity: rozpaky, nátlak, strach z budúcnosti. Mali ešte niečo navyše spoločné, všetci chceli pokračovať v štúdiu slovenského jazyka. Niektorí zostali v Maďarsku a prihlásili sa na odbor slovenčiny v Budapešti alebo v Segedíne, ďalší skúsili šťastie na Slovensku. Všetci z nich majú za sebou vysokoškolské štúdium a teraz už pracujú. Opýtali sme sa ich, prečo sa prihlásili na Slovensko alebo si vybrali slovenský odbor na domácich univerzitách, akú výhodu v tom videli a kde sa im podarilo uplatniť.

Dušan Kunovac

„Preto som sa rozhodol študovať na Slovensku, lebo som sa chcel zdokonaliť v slovenčine. Počas štúdia na Slovensku som spoznal mentalitu a spôsob rozmýšľania Slovákov. Po skončení univerzity sa mi podarilo umiestniť sa v medzinárodnom veľkoobchode s obrábacími strojmi v Budapešti. Znalosť slovenského jazyka významne prispela k tomu, že ma zobrali do tejto firmy.“

Pavle Kunovac

„Ja som sa prihlásil na odbor slovenského jazyka v Segedíne preto, lebo som chcel pokročiť v oblasti tohto jazyka. V roku 2007, keď som svoje vysokoškolské štúdium začal, som ešte nevedel, že sa stanem učiteľom. Teraz už približne rok učím v základnej škole v Sarvaši ako praktikant a dostal som príležitosť, aby som odovzdal jazyk, ktorý som sa naučil ešte od svojej mamy.“

Katarína Karkušová

„Dôvodom toho, že som sa prihlásila na slovenskú univerzitu bola láska k slovenskej reči, no a najlepším spôsobom zdokonaľovania sa v jazyku je žiť v prostredí, kde sa daný jazyk používa a vlastne sme nútení, aby sme hovorili v tom jazyku. Takže som si chcela čo najlepšie osvojiť slovenský jazyk. Okrem toho veľkou výhodu bolo, že za tých päť rokov som spoznala aj ich kultúru, a bývanie v čiastočne cudzej krajine ma naučilo samostatnosti. Po skončení univerzity som niekoľko mesiacov pracovala v Segedíne, v slovenskej sekcii v sklárni a práve v týchto dňoch som začala pracovať v Ústave kultúry Slovákov v Maďarsku.“

Robert Galát

„Preto som študoval na Slovensku, lebo jazyk je možné osvojiť si iba v jeho materinskej krajine. Z otcovej strany mám slovenských predkov, oni sa pričinili z veľkej časti o to, že som si obľúbil slovenský jazyk.

Na otázku, akú výhodu som získal zo štúdia na Slovensku, je odpoveď jednoduchá: znalosť slovenského jazyka na vyššej úrovni a spoznanie kultúry susednej krajiny v priebehu každodenného života. Teraz pracujem v slovenskej škole v Békešskej Čabe, kde ma zobrali hneď po skončení univerzity. Aj z toho vidno, že tu v Maďarsku je veľký dopyt po tých, ktorí ovládajú slovenčinu.“

Katarína Szpisjáková

„Preto som sa rozhodla študovať na Slovensku, aby som sa lepšie naučila jazyk. Každý deň som bola nútená používať ho. V neposlednom rade ma motivovalo aj štipendium, nechcela som, aby moje štúdium museli financovať rodičia. Výhodou štúdia na Slovensku bolo predovšetkým získanie jazykových znalostí a množstvo skúseností, a vlastne za tamojšie tri roky som prišla aj na to, akým smerom chcem ísť. Keď som sa vrátila zo Slovenska, začala som pracovať v slovenskom penzióne v Békešskej Čabe – kam by ma určite neboli zobrali bez znalosti slovenského jazyka, o tom ani nehovoriac, ako sa potešili slovenskí hostia, keď sa niekto s nimi porozprával v ich materinskej reči. Od septembra minulého roka pracujem ako pedagogická asistentka v čabianskej slovenskej škole. V budúcnosti, po skončení učiteľského odboru, chcela by som sa stať učiteľkou slovenského jazyka.“

Áron Mátyás

„Chcel som využiť zavedenie bolonského systému tak, že bakalárske štúdium dokončím v jednej európskej krajine a magisterské v inej. Bakalársky diplom som získal v Budapešti, potom som sa prihlásil na magisterský stupeň do Bratislavy. Myslím si, že mi to dalo veľa, zažil som všedné dni v cudzej krajine, získal som nových kamarátov, či poznatky ako funguje úradný systém. Počas dvojročného štúdia v inom štáte sa človek dostane do viacerých interakcií ako napríklad počas polročného študijného pobytu Erasmus. Dnes sa už vyznám v labyrinte verejnej správy slovenského štátu a zažil som nespočetné množstvo príjemných chvíľ. Po vyštudovaní magisterského odboru európskych štúdií som zostal na Slovensku a začal som pracovať na oddelení účtovníctva jednej veľkej medzinárodnej firmy. Táto práca nie je úzko spojená s mojím vyštudovaným odborom, ale dokážem zužitkovať pomerne veľa vecí a priblížiť sa k úlohe z rôzneho uhľa pohľadu v porovnaní s kolegami, ktorí študovali účtovníctvo. Som silnejší v porozumení právnych predpisov v rôznych jazykoch a v komunikácii s cieľovou krajinou.“

Juraj Rágyanszki

„Na odbor slovenský jazyk a literatúra na ELTE ma prijali v roku 2009. Mojou motiváciou vtedy bolo to, že som sa chcel stať učiteľom, ale rýchlo som zmenil plán, lebo som prišiel na to, že ma viac láka vedecká kariéra. Nikdy som neoľutoval, že som si vybral slovenský odbor na ELTE. Budapešť je metropola, v ktorej študent slovenčiny sa nemôže nikdy nudiť a na univerzite je možné kombinovať slovenský odbor s mnohými takými odbormi, ktoré na Slovensku neučia. Mojím minoritným odborom bol slovinský jazyk. Teraz som študentom Jazykovednej doktorandskej školy, kde využívam svoje znalosti aj zo slovenského, aj zo slovinského jazyka. Od roku 2015 som redaktorom veľkého maďarsko-slovinského slovníka, na univerzite vyučujem slovenský jazyk pre začiatočníkov a mierne pokročilých.“

Ondrej Kiszely

„Na odbor slovenčiny som sa prihlásil preto, lebo od mladosti ma obklopovala slovenská dolnozemská kultúra, kultúra mojich predkov, ktorú mám veľmi rád. Na univerzitu som sa dostal s minimálnou znalosťou slovenského jazyka, takže predovšetkým to je najväčšou výhodou pre mňa, že sa mi podarilo osvojiť si jazyk. Mojím veľkým snom bolo, aby som pracoval v oblasti slovenskej kultúry v Maďarsku. Bohužiaľ, tam sa mi nepodarilo dlhodobo umiestniť sa, ale som veľmi spokojný so svojou terajšou prácou, ku ktorej som sa dostal vlastne vďaka znalosti slovenčiny. Teraz som zamestnaný ako asistent na osobnom oddelení vo firme, kde som predtým pracoval na jednom slovenskom projekte.“

Renáta Tószegiová

„Pôvodne som nechcela študovať na odbore slovenský jazyk, chystala som sa stať učiteľkou v materskej škole. Na prihláške som mala slovenský jazyk posledný, ako rezervu. Nakoniec pod vplyvom rodiny som v poslednej chvíli zmenila poradie a odbor slovenčiny sa dostal na prvé miesto. Toto rozhodnutie som neoľutovala. Ten, kto sa učí jazyky, má vždy výhodu voči tým, ktorí sa cudzím jazykom nevenujú hlbšie. Môj život sa vyvinul zaujímavo, lebo ešte pred skončením univerzity som dostala prácu. Práve preto si myslím, že je veľká potreba ľudí, ktorí absolvujú slovenčinu. Najprv som začala pracovať v Slovenskej dvojjazyčnej základnej škole a materskej škole v Slovenskom Komlóši, potom som sa dostala do Základnej školy Sándora Petőfiho a Základnej umeleckej školy v Pitvaroši, kde som dodnes zamestnaná.“

(kan)

Foto: autorka/internet