Motivácia je jedno z najťažších slov. Denno-denne sa s ním stretávame a chceli by sme si s tým poradiť. Niekedy si nevieme dať rady sebe ani druhým.

Každý z nás niekam smeruje. Neverím, že by existoval človek, ktorý nemá nikde namierené. Či ide o zvýšenie platu, o dobré mimomzdové benefity, alebo len o možnosť zaplatenia si lepšej dovolenky vďaka lepším pracovným príležitostiam.

Ba, dokonca, keď sa na to pozeráme striktne, aj v každodennom živote potrebujeme „byť motivovaní”. Veď naučiť sa správne dotiahnuť skrutku, urobiť niečo v domácnosti, upratať byt, nájsť podľa počasia vhodné oblečenie, alebo upiecť tortu svojich snov stojí tiež veľa námahy, hľadania, zdokonaľovania.

Napriek tomu sa stretávam s ľuďmi, ktorí o sebe tvrdia, že nie sú motivovaní a motivácia je pre nich príťažou. Minule som sa rozprávala s kontrolórmi v metre. Vraj radšej sa nechajú unášať prúdom. Často nič nerobia, len aby na seba neupozornili. Vraj, aby sa vyhli kompromisom a aby neurobili nič zlé. A výplatu dostanú aj vtedy, keď urobia iba minimum, keď sú naozaj neviditeľní. A nie sú s nimi trampoty. Ale práve v tom mi v hlave skrsla otázka, či nie je takto ich život premárnený, keď ich neženie túžba byť lepšími. Možno práve toto chcela zmeniť budapeštianska dopravná spoločnosť, keď hľadala najsympatickejšieho kontrolóra v hlavnom meste.

Lebo ku všetkému treba motivácia. A najlepšia motivácia je byť lepším vždy a všade – v prospech každého z nás.

Eva Fábiánová