Hovoríme si, že žijeme v pomätenej dobe. Stále sa niekam ponáhľame, pričom nikdy sa nedostaneme tam, kam sme pôvodne chceli.
Otvorila sa naša myseľ, vnímame všetko oveľa intenzívnejšie ako naši predchodcovia. Multitasking, čiže naraz robiť veľa vecí, je pre nás bežný. A pre generáciu, ktorá nasleduje po nás, to je štandard.
S rastúcim významom internetu je spojený pomerne výrazný pokles dôležitosti televízie. S tabletom v ruke si deti s kamarátmi cez sociálne siete vymieňajú dojmy z toho, čo práve sledujú. Sú rodičia, ktorí nad vplyvom internetu na deti lamentujú, ale zdá sa, že márne. Ostatne psychológovia a niektorí ďalší odborníci im radia, že je lepšie sa s online svetom zžiť a naučiť potomkov orientovať sa v ňom. Život v éteri sa im zdá byť reálnejší ako bežný. A tu je jeden háčik. Totiž sami vieme, čo by bolo lepšie, kráčať s dobou a nechať ich dni a noci prebdieť nad počítačom, alebo im kúpiť baterku, aby s ňou mohli čítať obľúbený román či noviny pod paplónom.
Mimochodom, myslím si, že by bolo lepšie, keby popri používaní internetu sa naučili aj pravopis. A ten sa veru v online hovoroch nenaučia. Chce to krásnu literatúru.
Mailovanie, chatovanie a posielanie esemesiek síce mimoriadne šetrí náš čas, podľa jazykovedcov a psychológov má však neblahý vplyv na gramatiku v oficiálnych dokumentoch. Najmä študenti, ktorí „vyrastali” na elektronickej pošte a mobilných telefónoch, majú často veľké problémy s pravopisom.
Na poplach bijú aj psychológovia, pretože deti zvyknuté na úspornú digitálnu komunikáciu nedokážu vyjadrovať svoje emócie. Strácajú schopnosť vyjadriť svoje zložité pocity. V nej sa odráža skôr kreativita v úspornosti vyjadrovania, než vo vyjadrení toho, čo človek prežíva. A potom sa môže stať, že večer pri spoločnom stole nepadne ani slovo, alebo ak aj padne, prejaví sa generačná priepasť v dorozumievaní.
Preto by bolo lepšie deťom kúpiť (ešte lepšie vypožičať) knihu a počas letných prázdnin ich privykať čítaniu. Lebo čítaním, hoci aj „menej hodnotnej“ literatúry, sa im rozvíja slovná zásoba. S rozvinutou slovnou zásobou dokážu lepšie opísať svoje pocity, či zhrnúť svoj deň. Najlepšie by však bolo, keby čítali aj po slovensky.
Eva Fábiánová